Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 16.05.2014 Autor: Milan Mikulík - mikulec
Čitatelia: 4216 [Testy a predstavenia - Vyskúšali sme]
Ďalšie kolo Žubor Cupu som znova absolvoval len ako aktívny účastník - dokumentarista. Počasie sa nám vybláznilo viac ako v Senici a ideálny podklad zmenilo na kĺzavú hnusobu.
Predchádzajúci | Seriál článkov: Projekt z cesty do terénu | Nasledujúci
Tréningy sa išli na fakt perfektnom podklade. Dráha upravená, nakropená, skrátka lepšia ani byť nemohla. K tomu teplo tak akurát, pod mrakom a bez vetra. Čo viac si želať? Už len asi aby prišla nejaká búrka a túto idylku nám okorenila prudkou zmenou tohto krásneho dňa. Dúfam, že tá irónia je cítiť.
Gbelanská trať nie je moja obľúbená, vlastne ju skôr nemám rád. Nie je to pre minuloročný pád a následný pobyt na JISke v Skalici, ale tak celkovo. Keď je sucho, podklad je neskutočne tvrdý a šmykľavý. Ten prach ani nespomínam. No a celá trať sa mi zdá ako keby nebol využitý potenciál priestoru. Náročnosť, respektíve nenáročnosť skokov, či viaceré rovinky a točky s toboganmi ju radia skôr medzi tie ľahšie a dobre tu môže zajazdiť skoro hocikto, kto dokáže točiť šúlcom. No ale teraz na žuborkape mi to absolútne nevadilo. Pretože ten podklad bol ozaj preparádny a preto ma aj tá trať bavila a ja som si tréningové jazdy užil ako len som vedel.
Po prvej rozjazde a krátkej rozcvičke si dávam hneď ďalšie dve po sebe. Obloha už vyzerá hocijako. Neskôr prichádza jedna prehánka za druhou a mne už sa nechce ani len vyjsť spod stanu. Motorečku mi obliehajú nejaký maníci tváriac sa že je asi ich, alebo čo. Opierajú sa o ňu, obkľučujú ju, nakoniec si idú fotiť výrobné čísla a keď im to prekazím s ponukou že ak niečo chcú vedieť, rád im podám info, zrazu odchádzajú preč s tým, že jeden z nich má takú doma, len má niečo s výrobným číslom. OK. Čo potrebujete vedieť, no to už ich nie je. Možno som to len celé nepochopil.
Medzi tým tam debatujeme viacerí známi, rozoberáme všetko možné a ja zisťujem, že nie len vyhrávať je na pretekoch to dobré. Samozrejme som to vnímal aj pred tým tak, len predsa tie frstpozišn boli prednejšie. Teraz sa mi zdá, že tá zábava, príjemná atmosféra a pohodové zvezenie je o niečo lepšie. Teda hlavne prísť domov z preteku v poriadku. To je najlepšie. A doma malej potom odpovedať na jej podpásovú otázku: „Tatinko padol si? Bolí ťa niečo?“ s úsmevom na perách že nie nepadol ani ma nič nebolí. Vtedy sa ona len zasmeje a zadelí tomu korunku tým, že „šak máš šťastie...“.
Nakoniec sa ale počasie znova dočasne umúdrilo, tak nahadzujem chrániče, prilbu a idem do ostrej finálovej jazdy. Ani neriešim aká to je trieda. Hlavne že neprší a podklad je stále ako -tak ideál. Hneď na štartovacej rampe sa zasekneme na sekundu rajdami s jazdcom po mojej pravej strane, potom v prvej točke po štarte niekto padá, trocha sa tam zamotám a už som skoro posledný :-D. No a akoby to nestačilo, už v prvom kole sa púšťa z neba leja jak prasa.
Nevadí, aspoň budem mať koho dobiehať a možno to bude na takomto povrchu o niečo zaujímavejšie. Ehm, ale to som stále netušil, že nakoniec preto že sa tam poťahujem s motorkami rovnakého rangu ako mám ja, dostanem nakoniec od prvého kolo. A ani to nebolelo. :-D Inokedy by som sa išiel hanbiť do kúta, ale teraz mám zo seba radosť. Obzvlášť, keď chalanov čo naháňam a tlačím, nútim držať viac ten šúlec otočený a na skokoch či na brzdách sa im snažím nezavadzať. Pritom už skoro v pohode vyhrávam ten vnútorný boj nebiť sa o lepšiu priečku. Cítim sa ako na ceste pokory, alebo také niečo. :-D Nakoniec je moja snaha odmenená jazdcom, čo príde po závode za mnou a podáva mi ruku s poďakovaním za dobrý pretek. Tak toto uznávam. Toto sa už vidí málokedy. Väčšinou sa tu stretávam s rivalitou a ohromne vyostrenou bojovnosťou. Ale toto si zaslúži poklonu v tejto skazenej dobe.
Nakoniec mám ešte jednu pozitívnu zmenu, aj keď je v spojitosti s tou najsmutnejšou udalosťou. Na rozprave sme si uctili pamiatku Jara Motúza a následne riaditeľ pretekov dal jasne najavo, že ak niekto po páde odmietne zdravotnú starostlivosť a odporúčania lekárov, môže baliť. Len škoda, že takéto rozhodnutia prichádzajú až po tom, keď sa stane niečo tak smutné.
Pridané: 16.05.2014 Autor: Milan Mikulík - mikulec Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Projekt z cesty do terénu | Nasledujúci
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 89114 | Včera: 157527