Projekt z cesty do terénu - ako trénujem ja: RHplusB

S kým?

Trénujem s chalanmi, ktorí jazdia o dobrých 20 rokov dlhšie ako ja. O ich vyjazdenosti sa mi môže snívať. Idem sa potrhať, aby som s nimi udržal tempo, ale prvá chybička a v momente sú mimo môjho dosahu. Ak sa im chcem vyrovnať, neostáva mi nič iné len mat od nich lepšiu kondičku a lepšiu techniku. Podľa toho vyzerá moja príprava.

Miera rizika

Veľkú pozornosť venujem bezpečnosti. Na druhej strane čím viac rizika, tým rýchlejší progres. Lenže zlomeniny a aj obyčajné pomliaždeniny sa mi už hoja príšerne dlho. Tým pádom sa zastavuje progres, ktorý ja tak strane potrebujem.

Zvoliť správnu mieru rizika sa mi zatiaľ nedarí. V praxi to vyzerá asi tak, že keď už jazdím s ľahkosťou a s pocitom, že čím ostrejšie pridanie plynu, tým väčšia zábava, vtedy príde rana- týždne bez tréningu a začíname zas od začiatku. Preto radšej jazdím na oficiálnych tratiach s prítomnosťou lekára. Treba síce za to platiť, ale aspoň mám istotu, že keď sa rozlámem, tak ma nenájdu až na druhy deň.

Rady a typy od skúsených

Tu v Írsku sú populárne tréningové kempy, poväčšine organizované profíkmi, čo jazdia alebo v minulosti jazdili majstrovstva sveta. Výborná vec.

Pre mňa je zážitok už len zblízka sledovať takýchto jazdcov v akcii. Keď k tomu obyčajný smrteľník dostane aj vysvetlenie, prečo zvolili tu ktorú stopu, rôzne techniky prejazdu zákrut a milión super dôležitých detailov, tak zisti, že títo chalani nato aby vyhrávali, musia používať aj hlavu. Úžasné je zistiť, že tie rady fakticky fungujú. Pri "obyčajnom" tréningu si potom všímam kde robím chyby a snažím sa držať toho, čo mi poradili. Zašiel som tak ďaleko, že počas jazdy sám sebe rozpravám čo mám robiť:

• prvých par zákrut idem vždy vlažné, na zahriatie a s ľavou rukou za chrbtom, aby som si pripomenul, že ruky majú byt uvoľnené a motorka sa "šoféruje" nohami. Veľmi mi to pomáha.
• jazdenie osmičky. Tam kde jazdím nie je priestor na "osmičku"- nacvičovať si prechod zo šmyku brzdou do akceleračného šmyku, tak to skúšam pri každej možnej príležitosti.
• pohľad dopredu, nie 2m pred motorku
• v zákrute lakeť hore, vnútorná noha ku prednému kolesu, vonkajšia tlači na stúpačku.
• ratám si kvalty. Štvortakt nie je až taký háklivý, ale na dvojtakte by som sa bez toho trápil.
• používať aj zadnú brzdu. Z cestnej motorky mam tendenciu nepoužívať zadnú brzdu, to je teda ďalšia vec, ktorú si musím pripomínať.

Znie to jak z Fantozziho, ale keď si to nehovorím, tak polovičku z toho prestávam robiť.

Fyzička

Fyzičku trénujem 3-krat do týždňa a stále je to malo, lebo v ostrom tempe vydržím tak 10 minút. Vymýšľam ako si zariadiť život tak, aby som mohol jazdiť aspoň 2-krat do týždňa. Veľa energie totiž strácam nesprávnou pozíciou tela, strnulým držaním riaditok… a to sa inač ako jazdením natrénovať nedá. Toto je oblasť na ktorú sa pri tréningu sústreďujem zo všetkého najviac. Od toho sa odvíja moja rýchlosť a hlavne ako dlho vydržím isť rýchlo. Je fest nepríjemné, keď od vysilenia nemám potrebný cit pre brzdu a plyn alebo si namiesto brzdenia nechtiac pred zákrutou pridám. To sú situácie, ktoré nie je ľahké zvládnuť aj s plnými silami a nie keď sa už ledva držím na motorke. Vtedy je čas zájsť do depa.

Dúfam, že aj toto pomôže ďalším, ktorí presedlali na teréne stroje a niečo sa im z toho hodí.

Text: RHplusB
Foto: RHplusB