Štefan Svitko - Dolaďovanie dakarskej formy na Záhorí

Text: Milan Mikulík - mikulec
Foto: Filip Kalka - Masochista

Dolaďovanie formy prebieha, ako inak, na tom najťažšom podklade, aký sa dá u nás nájsť. Na záhoráckych pieskoch rozjazdených od dakarských kamiónov. Už na pohľad je vidieť, že to je záhul. Prejsť po tom pešo je únavné jak pochod v plnej poľnej, ale jazdiť na tom s motorkou vytočenou po obmedzovač a miestami mať naložené kilotridsať, to je mimo hraníc zdravého rozumu.

A kedže motokrosári či enduráci ani len nevedia, čo je zdravý rozum, Štefan má so sebou aj sparing partnera. Zlatoš tam je teda nielen ako mechanik, tréner a plánovač trás, ale aj ako aktívny jazdec. Osedlal si Števovu tripade EXC alebo teraz svoju Husqvarnu TE300 s ktorou bol aj na šesťdňovej a jasne je vidieť, kam ktorá motorka viac patrí.

Video: Štefan Svitko - príprava na Dakar 2016 na Záhorí

Dakarka ide najlepšie na tvrdších udusaných lesných cestách, kde sa dá vypaľovať do nemoty. Tam EXCčka aj Téečka mierne strácal, hlavne na maximálke a na stabilite.

Lenže keď prišli do hlbokého piesku s bubnami a koľajami v technickej časti, „endurofka“ bola trochu agilnejšia. Bolo vidieť, že sa lepšie vodí okolo nohy a netreba ju toľko prehovárať. Tak isto v pieskovýc tobogánoch sa ľahšie klopila k zemi ľahká stokilová, ale hlavne úzka endurko mašina.

Minulý víkend sa Štefan so Zlatošom naháňali, predbiehali veľkú časť aj v hlbokom najsypkejšom piesku a miestami sa mi zdalo, že to je aj jednoduché. No keď som videl, ako to ide, vlastne skôr nejde iným „adventure“ jazdcom na ich LC8kách, tak som bol rád, že som si aj ja nepriviezol svoju motorku.

Normálne mi ich bolo ľúto a aj som sa ich pýtal, či sa nechodia spovedať do kostola, ale radšej sa kajajú tu. Toto pre nich musela byť cesta očistcom. Každopádne, ako mierka náročnosti terénu to bolo jasne zreteľné, aký tu je náročný pieskový podklad a že Štefan neberie prípravu na Dakar na ľahkú váhu.

Tento víkend boli chalani znova makať a tento krát som už predsa len podľahol a zobral aj svoju Betu RR300. "Dakaristi" si namotali nové kolečko a časť z hlbokým pieskom bola voľná. Tak sme tam ešte s dvomi parťákmi vybehli poskúšať. Robo na svojej LC4ADV to zhodnotil hneď ako tam vbehol a bolo dojazdené. Rišo na EXC 350 si pár krát prešiel namotané malé kolečko, pár krát popadal a tiež zhodnotil, že až taký piesok trénovať netreba. Ja som machersky nastúpil tiež a myslím, že mi stačí pozerať na tých čo to vedia. Je to massaker jazda. Stále musí byť fullgas, inak sa to potápa a nedá sa s tým nič robiť. Ako výhovorku som si našiel frázu: "z lásky k motorke tu jazdiť nebudem, nechcem ju zničiť!" Radšej som sa potom venoval diskusii so Števom a Zlatkom o všeličom na Dakare ako takom a rôznych iných zaujímavých témach okolo motoriek.

Najväčší zážitok je ale pohľad na Štefanovu jazdu. Nielen čo sa týka rýchlosti a techniky, ale hlavne vytrvalosti. Čo ten chalan dáva v plnej paľbe na takomto podklade tesne pod hodinu jazdy je až neuveriteľné. Ten kto to nevidel a hlavne si nevyskúšal, ako sa tu jazdí, nemá ani šajnu, aké to je náročné.

Štefanovi držíme palce a budeme určite sledovať jeho ďalšie aktivity a priebežne niečo napíšeme a nafotíme.