„Blog“ - Projekt z cesty do terénu – ako pokračujem

Na začiatku, ešte vlani, keď som sa objavil prvý krát na trati, musel som si zmerať čas na kolo. Síce bola trať znova v prerábke, teda sa jazdila kratšia verzia, ale prirátaním času ktorý mi teraz trvá prejsť dorobený úsek, zastaneme na krásnej hodnote. A tá je cca 2:50...Smutné, až odrádzajúce, keď tu sú maníci, ktorí ju robia za 1:50. A to nespomínam Osičkovcov, či iných borcov, čo sem chodia ladiť podvozky.

Takže ako vidíte, motiváciu som mal a to veľkú. Nemôžem sa predsa voziť na konci a zavadzať tam, ale úplne že všetkým. Začal som teda trénovať skoro každý deň. Potom prišlo bábätko, času bolo menej, ale aspoň som sa nepretrénoval.

Môj prvý cieľ bol jasný. Dobehnúť stratu na najpomalších. Tí robia časy niekde okolo 2:30. To sa mi podarilo, nechcem povedať že rýchlo, ale behom dvoch mesiacov som bol nalepený na ich zadných blatníkoch. Potom prišlo horšie počasie, a to som chodil trénovať len sám. V blate, maraste, po kalužiach. Nezajazdil som si, ale dalo mi to veľa. Zistil som, že na takomto povrchu je lepšie stáť čo najčastejšie. Pracovať čo najviac s ťažiskom - presúvaním svojej hmotnosti. Vtedy motorku dokážem lepšie ovládať a krotiť. A to som si priniesol aj do tejto sezóny.

Počas prestávky mierne posilňovanie, nech si telo nielenže neodvykne, ale nech sa aj trochu zocelí. O tréningu napíšem v ďalšej časti, teraz už len krátke zhrnutie a nejaké video.

Túto sezónu som začal o niečo neskôr ako by sa dalo. Už som písal, že motorka mala povinnosti a potom bola aj na preventívnej prehliadke. Tri tréningy som si dal také na uvedenie do sezóny, no v štvrtom som dal kameru na prsia a po zostrihaní videa som to zmeral. Sám som prekvapený z toho, aký čas mi ukazujú stopky. Vôbec mi to podľa záberov nekorešponduje. Na videu sa mi to zdá strašne pomalé. Dokonca tam ani neskáčem všetko tak ako bežne skáčem. Každopádne mi z toho vychádza, že za necelých 40mth, som môj čas skresal z pôvodných 2:50 na 2:07.

Nie je to nejaké prevratné, určite to málokoho osloví, ale mne to robí radosť. A keď vidím niektorých, ktorí tam chodia skoro ako z povinnosti, niekoľko rokov, stále dokola, jazdia si svoje tempo ako na začiatku a vlastne viac rozprávajú a rozumujú ako jazdia, mňa aj tento môj minipokrok teší.

Snažím sa dodržiavať rady, ktoré som dostal, alebo si prečítal a vidím, že nie sú zbytočné.

• V stúpačkách som čo možno najviac, dokonca aj v zatáčkach. Síce je to únavnejšie, ale zatiaľ sa mi to osvedčuje.
• Na motorke sa hlavne držím zovretými kolenami, pri akcelerácii som čo najviac vzadu, lakte dohora, dlane zbytočne kŕčovito nezovieram.
• Pri brzdení som opretý do stúpačiek, kolená zovreté, najprv zadná potom predná, medzi tým podraďovačky a kupodivu stále mierne pridané. Motorka je omnoho pokojnejšia.
• Vždy keď sa dá, uvoľňujem čo najviac svalov, aby som nebol stuhnutý. A snažím sa pravidelne dýchať. Zdá sa to možno smiešne, ale človek aj na tak automatickú vec zabúda a potom prichádza únava veľmi rýchlo .
• Už keď som unavený a v zatáčkach si sadám, aj tak sa snažím až niekde za prvou tretinou, aj keď to nie je pravidlo. V sede mám vnútornú nohu vystretú pre lepšie prenesenie ťažiska a trochu aj ako poistku. Vonkajšiu nohu tlačím do stúpačky a sedím čo najviac na nádrži....

Video: Prvé merané kolečká rok 2012 - Projekt z cesty do terénu

Zatiaľ asi toľko, tak zas nabudúce

Motocykel na test poskytla spoločnosť U.M.S. s.r.o.. Redaktori Motoride.sk jazdia v oblečení Acerbis a prilbách Suomy od firmy Styx.

Text: Milan Mikulík - mikulec
Foto: Filip Kalka