„Blog“ Projekt z cesty do terénu - Nedeľné povozeníčko

Myslím, že už na prvom preteku som začal sľubne a dokázal som sa ovládnuť natoľko, že som bol rád, aj keď som nebral metál, ba dokonca som ani nepretekal. Dnes som v tom z časti pokračoval na tréningu v Gbeloch. Na rannú otázku mojej pani, kam dnes pôjdeme, som len tak, bez očakávania kladnej odpovede odvetil, že do Gbelov na tréning. Ona ma ale zaskočila a s pozitívnym komentárom dodala, že upečie koláčik a môžeme vyraziť. Tuším som tomu ani nemohol uveriť. Ale keď som jej musel miešať cesto na perník, zdalo sa mi to dosť reálne.

Po obede sadáme do auta, malá cestou zaspáva a budí sa až na dráhe. Síce je krásne počko, ale trať suchá a asi tridsať či viac motorkárov a pár quadistov robí neskutočný prach. Ani sa mi tam nechce ísť. Snažím sa vystihnúť dobu, kedy ich je najmenej na trati a štartujem. Bez rozcvičky, len tak lážo plážo. Okuknúť a omakať terén.

Je presne aký som čakal. Strašný...Rozbitý jak aj v Senici, navyše ešte aj prašný... Na tréning to uznávam, lebo na „dálňici“ sa motokros nedá natrénovať, ale ja som sa chcel len povozkať a mať peknú nedeľu. Teraz som musel držať viac plynu ako som mal v pláne, musel som si spomenúť, že motorku treba držať kolenami, že keď nechcem aby som jazdil stále za niekým v prachu, tak ho skrátka musím predbehnúť a toto mi berie sily a zrazu sa nedeľné povozeníčko mení na normálny tvrdý tréning. To som nemal v pláne. Radšej idem po pár kolách dole a s malou ideme na jej odrážadieľku jazdiť po „detskej“ dráhe.

Dávame si skoky aj šmyky zadnou brzdou. Sem tam povzbudzujeme trénujúcich chalanov - „plidáááj, plidáááj“... znova ideme na skoky, zjazdy z kopca a zas dokola. Je úžasné pozorovať svoje dieťa, ako ju baví to, čo jej otca. Mestská baba, ktorej nevadí prach, hluk motoriek, spoločnosť „špinavých a nie zrovna navoňaných“ krosárov a nebojí sa ani padať, či jazdiť po blate. A keď mi zadelí, že „tatinko poď jazdiť, budem ťa povzbudzovať. Ale nespadni, lebo sa ti budem smiať“... no nie je to parádne?

Video: Mimuška v Gbeloch

Nakoniec si dávam ešte pár normálnych tréningových rúnd, hľadám si rôzne stopy, zákruty v tobogánoch sa snažím ísť paľbou tesne pred mantinelom, dobrzďovať na hranu...ale žiadna fyzická príprava a v podstate skoro žiadne jazdenie päť mesiacov si vyberá svoju daň. Cítim sa jak zbitý pes, sem tam si nechcene pridávam pred zákrutou plyn, sem tam už ani prednou nebrzdím, dokonca triafam neutrál? To už čo je? Nevadí! Natrénujem. Dúfam, že v utorok sa bude dať jazdiť u nás a keď nie, tak zas najneskôr cez víkend. Hoci kde, len nech stojím v stúpačkách.

Na záver dňa sa Miriamka vypýtala na veľkú motorku odviezť a jej rozžiarená tvárička len dodáva krásnu bodku za nedeľným povozeníčkom.

Video: MX tréning Gbely 27 04 2014