„Blog“ Projekt z cesty do terénu - Ako som sa znova oplieskal a kto je na vine

Trať je relatívne ľahká, viac na točky ako na skoky. Ani rovinky tu nie sú dlhé, dalo by sa povedať, že je relatívne bezpečná. No a v podstate aj je. Ale to neznamená, že sa tu nepadá. O tom by vedeli rozprávať určite viacerí.

Prvé kolá krúžim len tak lahodne na oťukanie, aby som dostal do hlavy aspoň predbežne, ako a kde točiť, plynovať, brzdiť. Toto sa dá naučiť relatívne rýchlo, a teda aj zrýchlovať sa dá skoro hneď. Páčila sa mi tu strašne pasáž troch po sebe nasledujúcich skokov, ktoré Bárny skákal prvý a dva ďalšie na jeden krát. Vyzeralo to dosť dobre a jednoducho, tak som to po chvíľke skúsil dávať aj ja. Dobré, dá sa to a hneď na prvý pokus dávam tesnotu na hranu. Bomba o zem jak kráva, ale ustáli sme. Druhý pokus pred nájazdom zasadám motorku a už to je lepšie. Toto som zvládol, sem-tam so šťastím, ale bez pádu. Celkom sa teším.

V druhej pasáži sa mi páči rýchla tiahla zákruta pred týmito skokmi. Znova ma namlsal Tomáš, jeho prejazd v drifte je tak efektný, že to musím dať aj ja. Skúšam, skúšam, som so sebou spokojnejší, tak teda plynujem. Do točky vpálim vždy v stupačkách, snažím sa hodiť zadné do driftu, potom pribrzďujem zadnú, sekám do dva, sadám na nádrž, plynujem, driftujem, sem-tam pribrzďujem zadnú a zdá sa mi, že idem jak pán. V ďalšom a zas ďalšom kole sa mi zdá ešte lepšie. No a aby som nebol zas „najlepší“ na trati, tak prichádza to, čo je u mňa tak typické. Na výjazde z tejto točky už mám zadné hodené v takom drifte, že je treba pribrzdiť, lebo trakčnú kontrolu som si nezapol, ale čo to? Nebrzdíme...zadná brzda odmieta poslušnosť. Zatváram plyn, hajsajder jak prasa, držím rajdy, lebo šak toto ustojím. Nie neustojím! Rajdy sa mi zasekli niekde v rozkroku a už vidím pred očami scenár, jak motorka chytá kotrmelce a ja s ňou. Môj scenár sa napĺňa a už sa dvíham zo zeme. Motorku ani nemusím chytať rukami, lebo je zamotaná rajdami v mojom rozkroku. Skáčem na štartovačku, nič ma nebolí, radím jedna dva, idem do prvej točky a zadná fakt nebrzdí. Ale ani trochu. Snažím sa ju našlapať, lebo šak asi je zavzdušnená alebo neviem čo. Ale nedarí sa. Idem do depa a už aj prijímam gratulácie k predvedenej akrobatickej kreácii.

Začínáme debatovať a hľadať iného vinníka ako toho, čo sedel za rajdami. Brzda nebrzdí, to je jasné. Takže na vine je motorka. Kvapalina nevyvrela, tá je asi štvormesačná. Zlatko stláča brzdu a diagnostikuje, že prepúšťa gumička vo valčeku. Takže je predsa len vinná motorka. Ale hneď na to dodáva, že toto robia často brzdy na oranžových a huska má brzdu tú istú. Takže na vine je zaručene šňicložrútka :-D.

Tak doma brúzdam po nete a na stránke KTM part som si našiel číslo produktu, ktorý môže za môj pád, volám Pištovi Javorkovi, ten to má na predajni a na druhý deň to už aj montujem. Neviem prečo, ale origoška, čo bola vo valčeku, mala takú zvláštnu preliačinu, tieto nové to nemajú. Oprava za osem ejros a trochu kvapaliny. No a koľko textu okolo jednej gumičky, že? :-D