Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 05.01.2015 Autor: Milan Mikulík - mikulec
Čitatelia: 6429 [Testy a predstavenia - Vyskúšali sme]
Nejdem tu písať definície ani odborné poučky, čo to enduro je a čo sa skrýva za týmto pojmom. Respektíve, čo všetko treba dodržať, čo všetko treba absolvovať a tak, aby sme sa mohli baviť o pojme enduro.
Predchádzajúci | Seriál článkov: Projekt z cesty do terénu | Nasledujúci
Skôr by som rád napísal, ako som sa k tomu dostal, prečo to robím, ako to robím a aké sú následky.
Dalo by sa povedať, že také nejaké enduro či kros kántry, alebo to nazvime trebárs frírajd, jazdím úplne od začiatku môjho projektu. Vtedy som to robil skôr pre zábavu a obmenu tréningu na MX trati. Niekedy zas len skrátka pre to, lebo sa na MX dráhach nedalo trénovať. No, ale teraz som až objavil to čaro, čo je v tom.
Treba tu veľa premýšľať, veľmi dobre vedieť ovládať motorku, správne plynovať a pracovať s ťažiskom a treba mať fakt dobrú kondičku. To sú presne veci, ktoré mi chýbajú :-D
Možno aj preto ma to tak chytilo. Je to niečo, kde na sebe môžem vidieť progres. A koniec koncov si od tohto jazdenia sľubujem aj to, že to zúročím neskôr na MX pretekoch. Som zástanca toho, že len tréningom a automatizáciou sa dá dosiahnuť čo najlepších výsledkov. Všetko, čo na motorke robím, musí byť automatické. Nieže mozog bude rozoberať vzniknutú situáciu pol sekundy, potom ďalšej pol sekundy trvá, kým to telo vykoná a nakoniec to potom dopadne tak, že trebárs ďalší týždeň mozog preberá, že prečo si padol...
No a tak som sa teda dal dokopy s jedným chalanom od nás, čo jazdí momentálne už len pre zábavu, ale má aj pár skúseností zo závodov. Samozrejme, je okolo neho ďalšia partia ľudí, a tak sme sa pár krát stretli na takom spoločnom endurovaní. Jednoznačne som bol najslabší článok a v takej pozícii sa necítim moc dobre. Keď sa na mňa musí čakať alebo dávať pozor, či som prešiel cez tie polená, či som ten výjazd dal, alebo som zvládol nasledujúci zjazd medzi stromami. To je niečo, čo neviem a nechcem trpieť.
Musel som sa pustiť do tréningu. Aby som nemusel chodiť vždy niekde ďaleko, naťahal som si svoju dráhu, ktorú si viem aj upravovať, meniť náročnosť a dopĺňať rôzne prvky. Takže som sa musel aj manuálne zapojiť do budovania. Najprv teda poodstraňovať popadané haluze, vyvrátené stromy, tie nahádzať na kopu a spraviť prvú umelú prekážku, potom na jedno miesto kamene, neskôr aj pneu z návesu...inak, zakopať tie pneu do polovice ich priemeru je fakt makačka. Aj keď som kopal do piesku. Fakt by som neveril, že môže byť piesok tak ubitý. Do toho ani rýľ nejde zapichnúť. Normálne krompáčom jak džipsi fachoš. Tri hodiny a výsledok na prvý pohľad nie moc ohurujúci. To nemôže byť zložité preskočiť, napadne človeka pri prvom pohľade. Ale opak je pravdou. Tak isto ako aj ostatné prekážky. Či už prírodné, alebo umelé. O tom ale nabudúce.
Teraz ešte spomeniem, že moje enduro je hodne o pádoch, o blate a o drine. No a Huska je teraz skôr Hnuska...
Pridané: 05.01.2015 Autor: Milan Mikulík - mikulec Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Projekt z cesty do terénu | Nasledujúci
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 38647 | Včera: 143066