Blog“ Projekt z cesty do terénu – konečne plnohodnotný tréning

14 dní po páde už na motorke :-)

Keď som po mojom páde bol na vyšetrení u neurológa, povzbudil ma a povedal že o dva týždne už budem jazdiť. Psychicky ma to dosť vzpružilo, aj keď to so mnou vyzeralo dosť nahouby. Nevedel som sa nadýchnuť, pohnúť, smrkať ani zakašlať. Tak mi to jeho vyjadrenie prišlo ako nereálne. Ale čuduj sa svete, presne o 14 dní som už sedel na Huasacine, aj keď som sa nevozil. Lenže to mi nestačilo a tak som prevetral aspoň Ducati. O 20 dní od pádu som už išiel na kontrolu na motorke. No a to už je len malý kúsok k tomu, aby som začal pomaly trénovať. Síce stále neviem dobre zhlboka dýchať a chrbát aj rebrá stále bolia, ale ležať doma nebudem. To by som sa dával dokopy ešte tri mesiace. Minimálne.

20 dní po páde už normál jazda na Ducne, samozrejme aj na trať som bol pozrieť

19. 05. 2013 bol na rade ďalší závod Motoshop Žubor Cupu, ale keďže mi moja pani zakázala závodiť, tak som išiel len na kukačku. Takto bez motorky som si to tuším užíval omnoho viac. Mudroval som a rozumoval ako to kto prešiel a ako to mohol prejsť rýchlejšie. Takto z pozície diváka sa to vidí nejako jednoduchšie. Ale keď som videl dva dosť vážne pády, to už sa tak dobre nepozeralo. Zvlášť, keď jeden som videl totál nablízko a pomáhal som pri jeho „záchrane“. Chlapík bol na tom tak ako ja pri mojom páde. Otras mozgu, totálne nehybný, vyvrátené oči a tá bezmocnosť. Prežíval som to horšie, ako keď som to absolvoval na vlastnej koži. Ale hovoril som si, že to proste k tomuto krásnemu športu patrí. Postupne som si, ani neviem prečo, začal namýšľať, že tuším by som ten závod v Beckove dal. A tak som si 21.05.2013 sadol na krosu a vybral sa k nám na trať.

21.05.2013 už naostro na dráhe

Blbeček, že?! Aj keď vtedy som si to ešte nemyslel, teda do času, keď som skočil prvý malý odfrcek. Neviem či to boli pľúca, alebo len svalstvo na pravej strane rebier a chrbta, ale bolelo to kvalitne. Tak som si dal len pár kolečiek a išiel dole. Na šťastie prišla silná búrka a krupobitie. Asi to tak malo byť, aby som skončil a viac sa nedokaličil. Doma pri umývaní potom pozerám a zisťujem, že som zrejme pri tom páde utrhol aj celý chladič. Držali ho len hadice. Nechápem, že som to nezbadal skorej. A tak som ďalší tréning o dva dni musel zrušiť a najprv zalepiť chladič. Nakoniec sa mi to podarilo až v piatok, takže sobota mohla byť ďalší tréningový deň. No a veru že bola.

Interesantné :-D

Dnes, 25.05.2013 som konečne absolvoval plnohodnotný tréning, viac ako trojhodinový, aj spár skokmi a vďaka chalanom Benekovcom aj s naháňačkou. Ešte je to samozrejme poznať, že rebrá a chrbát dostali poriadnu petelicu pri tom páde, tak isto aj pľúca nedokážu poriadne dýchať, ale je to už omnoho lepšie. Bol som z toho ale tak šťastný, že som ani nefotil, ani nekameroval. Neva, nabudúce to už zdokumentujem. Všetko dopadlo dobre a tak môže začať ďalšia príprava.

Chladič drží, tak dúfam, že ma aj moje telo podrží a čoskoro budem na stopro. Inak moja pani ma minule prekvapila a sama od seba mi dovolila závodiť. Nechápem a aj keď viem že si moje články nečíta, tak jej chcem za to poďakovať.