Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 19.12.2012 Autor: Milan Mikulík - mikulec
Čitatelia: 7592 [Testy a predstavenia - Test]
Presadnutie zo štvortaktnej dvaapolky na dvojtaktnú stopjetadvácu mi ukázalo veľa z toho, o čom som doteraz len teoretizoval.
Predchádzajúci | Seriál článkov: Projekt z cesty do terénu | Nasledujúci
Po rozlúčke s Kafkou som rekapituloval a napísal som vtedy aj toto:
Pred projektom som mal predstavu, že na začiatok je najlepšia dvojtaktná 125. Na tej sa naučíš pridávať, brzdiť, skákať... proste všetko a hlavne dobre. Keď potom presedláš na 4-takt, tak budeš mať výborný základ, s ktorým vďaka silnejšiemu motoru ešte zrýchliš. Myslím si to aj teraz, ale dopĺňam tam jeden odstavec.
Štvortaktná dvapade je pre začínajúceho, doteraz čisto cestného jazdca lepšia voľba ako stopjetadváca s dvoma dobami. Už som to písal, že 4takt má vďaka väčšej brzdnej sile motora lepší prítlak na predné koleso a to je práve to, čo „cesťák“ uvíta. Motorku netreba toľko žmýkať, je tu viac krúťaku a má lepší priebeh. Vďaka striekačkám môžeš ladiť palivové mapy, čiže si môžeš ľahšie upraviť moto na seba a svoj jazdný štýl. Ďalšia výhoda je nie tak „dôležité“ radenie. Aj keď je pravda, že treba radiť aj tu a keď chceš byť rýchly, tak radiť musíš ako treba, ale keď sa sem tam zabudneš, tak „silnejší“ štvortakt to lepšie popapá.
Toto som si uvedomil až neskôr, keď som mal možnosť v jeden deň jazdiť najprv 250 4T a hneď na to 125 2T. Na 4T sa mi každopádne išli lepšie drážky, strmé výjazdy a aj „driftovanie“ bolo o dosť ľahšie. Aj keď už aj to sa u mňa s odstupom času zmenilo.
V Taliansku som síce mal túto možnosť okamžitého porovnania dvoch rozdielne pracujúcich motorov, ktoré jazdia jednu triedu, ale bolo to len také letmé, rýchlostné porovnanie. Teraz, keď mám dvojdobý stroj doma a skoro každý druhý deň som na trati, kde som doteraz jazdil iný typ motora, môžem porovnať a hlavne podložiť moje tvrdenia.
Najprv som sa znova len tak vozkal, zoznamoval sa s motorkou, prelaďoval sa na inú frekvenciu a až potom som začal jazdiť na hranicu svojich možností. Znie to možno smiešne, ale áno, po rozjazdení a následnom dotrénovaní niektorej časti trati si dávam celú dráhu totálne na hranice svojich možností. Je to určite poznať aj na oko a vlastne poznal by to aj slepý. Veľa krát totiž prepálim zatáčku, nedobrzdím, preletím skok, netrafím následne do ďalšej točky, takže pád, alebo aj len obyčajné vyjdenie z trate je bežné. No ale pri takejto jazde zisťujem nielen svoje nedostatky, ale vidím aj rozdiely medzi predchádzajúcou Kafkou a terajšou Cérenkou.
Mal by som ešte zdôrazniť, že stále porovnávam motorku ktorú som mal Kawasaki KX250F 2012 a tú čo mám teraz Husqvarna CR125 2010. Na Kafke som mal vďaka možnosti nastavovania palivových máp naladenú vlastnú mapu. Motor išiel okamžite a ozaj s veľkou silou v pred. Niekde to bolo dobré, niekde už menej, ale mne to tak vyhovovalo.
Teraz tu mám karburátorovú verziu, ktorá ešte nemá vymenené príbalové trysky ani ihlu. Je to čisto sériová motorka. Ale aj na to "ladenie" snáď príde.
Budem dopĺňať tento článok a trochu to rozviniem.
2T – na malom dvojtakte je cítiť, a to dosť, že v nízkych otáčkach to nevystraší asi nikoho. Síce tu vôbec nejde o to koho čo vystraší, ale tým, že má motor výkon ozaj až niekde v hornej časti otáčok, treba mať vždy nielen dobre zaradený kvalt, prst pripravený na spojke, ale hlavne treba mať pred skokom vždy takú rýchlosť, aby už nebolo treba hľadať výkon, tam kde nie je. Ak nie je pred skokom potrebná rýchlosť, na odraze ju pravdepodobne nezískaš a už môže byť problém. |
4T – aj keď malý objem má oproti malej dvojtaktnej dvacke o poznanie vyšší krúťak v spodných otáčkach. Tak isto aj celý priebeh výkonu je lineárnejší. Je to poznať hlavne na výjazdoch z vnútornej drážky, v hlbokom piesku, každý jeden rozjazd po krízovke... Ja som to poznal aj pred ťažkým dvojákom u nás na trati. Prejdeš zatáčku ktorá ťa otočí o 180 stupňov, nasleduje krátka (cca 20m) rovinka, nízky (1,5m) odraz a dopad ktorý je ďalej o 10m a vyššie (cca 1,5m) ako odraz. Celé to je len o psychike, ide to skočiť aj na malej dvacke, dokonca to skáčem už ďalej ako na Kafke, ale na začiatku som s tým mal problém. Súviselo to určite aj s pomalým prejazdom zákruty. A to sa už dostávame k ďalšej „kolónke“. |
2T - Znova sa tu budem „sťažovať“ na nedostatok výkonu. Aj keď je asi každému jasné, že výkonu je aj tu dosť. Lenže až niekde hore. Ak je niečo zle načasované, zle zvládnuté, plynom toho veľa nezachránite. Takže v zákrute treba mať ozaj dobre našaltované, mať perfektne zvládnutú techniku prejazdu, dobre zladiť prácu brzdy a plynu a nakoniec treba zahodiť zábrany a strach. Nebudem tu rozpisovať techniky prejazdu, to si nechám na inokedy, ale ešte spomeniem nezanedbateľnú prácu spojky. Ak teda zvládnete všetky tieto „procedúry“, máte vyhrané. Vtedy sa dvojtakt odvďačí krásnym a hlavne rýchlym prejazdom. Dokonca možno aj rýchlejším ako na trošku menej obratnom štvortakte.. |
4T - Zdá sa to ako zanedbateľná prkotina, ale vysoko položené pohybujúce a rotujúce časti spôsobujú, tzv. gyro efekt, tým pádom sa moto o málinko horšie klopí a manévrovanie s moto, môže byť o niečo náročnejšie. Ak ale nemáte možnosť porovnať 2T vs 4T v jeden deň, možno to ani nezbadáte. Nejdem tu teraz písať, že na dobrý prejazd zákruty stačí len zatočiť šúlcom a to čo platí pri 2T tu vedieť netreba. To je blbosť! Treba to vedieť, ale ak to nezvládate ešte všetko tak ako sa má, tak o dosť vecí sa postará ako keby sama motorka. Do zákruty si po ubratí plynu moto sama dobrzdí motorom, zákrutu ako tak zalomíte a potom len pridáte plyn. Poprípade trošku pricibríte spojku a ste vonku. Nie, toto nie je dobrý návod ako sa to robí, ale veľa ľudí to tak robí a sú spokojný. |
2T - Asi je blbosť písať o brzdení motorom pri malej dvojdobej dvacke. Takže nie, malá 2T dvacka motorom nezabrzdí vôbec nič. Môžete tam kopnúť aj o dva dole a nič sa nedeje. Preto treba veľa a dobre používať brzdy. Ale to je na druhej strane plus, pretože motorka nenavádza k dovážaniu sa do zákrut a následne tak nevyčerpáva jazdca. Poprípade pri prudkom brzdení a nechcenom „udusení“ motorky sa po pustení brzdy, motor znova „chytí“. |
4T - Tu zas úplne opačne. Motorka po ubratí plynu deceleruje celkom rapídne. A čím má väčší objem, tým to je výraznejšie. Zdalo by so to ako plus, ale ako som už viac krát spomenul, zvádza to k dovážaniu do zákrut a to nielenže vyčerpáva, ale aj spomaľuje jazdca. Pri dopade a následnom nepridaní plynu to môže narušiť jazdcove tempo, alebo aj spôsobiť pád. Poprípade ak motorka vo vzduchu zhasne a dopadnete bez stlačenej spojky... Motorku si takisto ľahko „zabrzdíte“ a niekedy sa už po pustení brzdy motor „nedrapne“ a nasleduje často pád. |
2T - U mňa na skokoch jednoznačne vyhráva dvojdobý stroj. Po presedlaní z Kafky som si to ani poriadne neuvedomil a začal som vo vzduchu pracovať s motorkou. Nielen, že mám lepší pocit, ale sú vidieť aj výsledky. Určite to má na svedomí aj podstatne nižšia hmotnosť, ale aj už spomínaní gyro efekt ventilov, vačky... Aj keď je pravda, že po skúsenosti s Bergom FE450 a jeho otočeným motorom som dokázal vo vzduchu manévrovať podobne ako s Huskou, aj keď je podstatne ťažší. Tu to má ale na svedomí ťažisko. |
4T - Aby ste ma zas nechytali za slovíčka a nehovorili, že tvrdím ako sa s 4T nedá skákať. Tu treba spomenúť, že má oproti 2T na vrch pri „nedostatočnom“ nájazde. Ak je aj krátka rovinka, väčší krúťak zabezpečí dostatočnú rýchlosť pred skokom. Tak isto pri preklápaní moto na predné koleso, sa po pridaní plynu lepšie koriguje 4T, aj lepšie drží polohu, čo zas ale nie je vždy vhodné. Každopádne aj tu sú výhody a nevýhody. |
A táto veta je vhodná aj na záver. Či už dvojtakt alebo štvortakt v triede MX2, každý má svoje výhody a nevýhody. Každý preferujeme niečo iné a každému niečo iné vyhovuje. Bude to znieť možno trochu „reklamne“, ale aj jedna aj druhá moto ma niečomu naučili a som tomu rád.
Ale viac som sa našiel v dovjtaktoch. Motorky riešim viac srdcom a predsa ten dvojtaktný bzukot a vôňa spáleného oleja je úplne čarovné.
Text: Milan Mikulík - mikulec
Foto: Filip Kalka - Masochista
Motocykel na test poskytla spoločnosť motocorse. Mikulec jazdí do terénu v oblečení Acerbis a nohy obúva Forma Dominator Comp.
Pridané: 19.12.2012 Autor: Milan Mikulík - mikulec Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Projekt z cesty do terénu | Nasledujúci
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 274632 | Včera: 234461