Vidlicové motory v teréne a v endure

Dávnejšie pri cítaní istého zahranicného periodika som narazil na predstavenie, či test nedávnej novinky od firmy KTM a síce „OKAPOTOVANÉHO ENDURA“ KTM 950 Adeventure. Podobne som spozornel aj pri čítaní o Ducati Multistrada. Zarazilo ma tvrdenie autora, ktorý uvádzal použitie vidlicového motora s valcami za sebou ako premiéru s výnimkou údajne neúspešnej koncepcie Higland.

Podobne to bolo aj s Multistradou. K tomuto „OKAPOTOVANÉMU SUPERMOTTARDU“ dodal, že znacka DUCATI nemala doposiaľ skúsenosti s výrobou motocyklov do terénu. Neviem, ale zrejme autor nepokladal za dôležitý fakt, že koncepcia vidlicového dvojvalca vôbec nie je novinkou. Môj archív obsahuje viaceré konštrukčné školy terénnych a ednuro motocyklov práve s takýmto motorom. Vidlicové dvojvalce produkovala v Európe hlavne švédska škola, podobne ako talianska alebo americká či japonská.

Motocykle boli používané ako terénne sidecrossy, ako stroje do strmého vrchu v klasickom prevedení, či s predĺženou zadnou vidlicou, ako endurá, púštne endurá a z nich vychádzajúce okapotované endurá. A značka Ducati, tá sa v motocrosse preslávila svojim štvortaktným desmodromickým jednovalcom o objeme 350 a 500 ccm v 50-tych až 60-tych rokoch minulého storočia. Možno toto moje tvrdenie vzbudí váš záujem. Korene americkej konštrukčnej školy siahajú až do pionierskych dôb amerického motocyklizmu. Terénne motocyklové sútaže sa v Amerike uberali úplne iným smerom ako na starom kontinente. Európa holdovala bodovacím súťažiam (trial), motocrossom a terénnym súťažiam známym pod názvom ENDURO. Amerika holdovala jazdám do strmého vrchu a pretekom na zmiešanom povrchu (predchodca americkej plochej dráhy). Továrne INDIAN a HARLEY DAVIDSON produkovali stroje „HILLCLIMBER“ (voľne preložené strmý vrch) a to už od roku 1920.

Harley Davidson Hillclimber mal motor série „J“, ktorá bola špeciálne ladená na preteky do strmého vrchu. Jeho objem bol; 1213 ccm, rozovretie 49°, rozvod 2xOHV a výkon porovnateľný s Indianom.

Indian Hillclimber mal objem 1310 ccm, rozovretie 42°, rozvod SV a výkon 28,7 kW a len jednu rýchlosť. Stroje tejto koncepcie používal Bob Amstrong, ktorý bol šampiónom v rokoch 1920 až 30. Pozoruhodné boli reťazové primárne aj sekundárne prevody a veľké rozety, ktoré zabezpečovali silový pomalý a nie rýchlostný výkon. Pre lepší záber mali na zadnom kolese „snehové“ reťaze. Rámy boli predlžené s nízko uloženým ťažiskom. Podobne boli aj nízko uložené riadidlá a malé nádrže. Podotýkam, že palivo bolo liehové s namiešaným benzínom, ktoré pomáhalo pri krátkodobom extrémne veľkom zaťažení motora. Motocykle a jazdci sa museli vysporiadať s dráhou dlhou obyčajne 75 metrov s rozpätím sklonu svahu od 40 do 60°. Pri páde motocykla a jazdca sa motor automaticky vypol tak, že sa uvoľnil kožený remienok na ľavej ruke jazdca a elektrický obvod zoskratoval.

Najskôr to boli motocykle, ktoré pri pohľade oka plochodrážnika evokujú tvary súčastných európskych plochodráhových motoriek, neskoršie to boli motocykle klasickej terénnej koncepcie, čo pretrvalo do dnes, ale pre atraktivitu a americkú pompéznost už v druhej polovici minulého storočia sa začali objavovať koncepcie s nekonečne dlhou zadnou kyvnou vidlicou.

A Európa? V polovici rokov 80-tych prežíval svoje zlaté časy SIDECARCROSS, ktorý udivoval všetkých priaznivcov terénneho športu nielen akrobatickými ukážkami jazdeckých dvojíc na motocykloch s postranným vozíkom, ale aj koncepciami motorov, ktoré boli také rozmanité, že žiadna nikomu nepripadala zvláštna. Medzi popredné miesta v európskych šampionátoch, (ktoré sa hodne jazdili aj v ČSSR) sa pravidelne prebojovávala aj švédska znacka EML-HEDLUND (EML- značka rámu, Hedlund - značka motora) s vidlicovým štvortaktným motorom a konkurenčná (švédska) EML-Folan (radový dvojtakt Folan), či EML-JUMBO. Motor Hedlund vznikol spojením dvoch motocrossových valcov s rozovretím 45° z obdobia zlatých štvortaktných čias.

Mal rozvod OHC, objem 998 ccm a parádny výkon 75 kW. Popularitu nadobudol nielen v Škandinávii, ale aj v Holansku. Terénny akrobati motory Hedlund používali až do konca 80-tych rokov minulého storočia, kedy sa vyčerpali zásoby valcov.

Klasické endurá budú nasledovať v pokračovaní tejto série.