Aprilia. Tuono. V4. Factory. Nech sa páči! 1/2

Text: Peter Fischer, Matej Mularčík
Foto: Peter Fischer
Video: Peter Fischer, Tomáš Hajduch - Awia

Tak sa veru cítime pri pani motorke Aprilii Tuono. Ona má okolo seba neoddiskutovateľnú a objektívnu auru. Charizmu. Na niektoré motorky nedorastieš ani keby si ich vlastnil osem a za domom mal okruh. A ešte k tomu sme schytali verziu Factory. Pre istotu som si skontroloval, či mi ešte platí životné poistenie; operátorka na linke sa spýtala, že prečo to chcem vedieť. Nechcem spáchať samovraždu, ale mám doma Tuono, chápeš?

La motocicletta

Zoznámenie, predstavenie modelu, aký typ motora, to mi napovedá redakčná predloha. Pche, to čo sú za otázky? Veď tu by malo byť Tuono ako archetyp motorky. Podľa mňa sa o ňom učia deti na základke. Aha, takto vyzerá dokonalá motorka, hovorí im učiteľka.

Samozrejme, Jožko zo zadnej lavice sa ozve, že to má príliš veľkú masku a akosi veľa kapotáží. Vieš, Jožko, je to taliansky stroj, tam platia trochu iné zákonitosti. Niečo ako v kvantovej fyzike, úplne iný svet, odpovie učiteľka a zasnene si spomenie, ako kedysi mala frajera, čo mal Tuono. A ako ju kvôli tej motorke opustil (chechtajúci sa smajlík).

Takže tak. Nepreháňam, ani nepatetizujem. Zhodou okolností je to 20 rokov, čo Aprilia na cesty tohto sveta vypustila prvé Tuono. Vtedy ešte s dvojvalcom Rotax, vychádzajúce, ehm, nie, vychádzajúce je nesprávne slovo, pozostávajúce zo superbiku RSV 1000 Mille bez bočných kapotáží. 126 koní, asi 211 kíl a presne nula asistenčnej elektroniky. Neskôr boli hodnoty čoraz väčšie a predné masky čoraz divokejšie, až prišiel rok 2012 a s ním motor V4 a veľký balíček jemne nastaviteľnej elektroniky APRC (Aprilia Performance Ride Control). Maska opäť divokejšia, niečo ako keď osa dostane zápchu. Až ostatná generácia, teda verzia Euro 5, priniesla zamračený fejs a výrazné ledkové denné svietenie. To má v sebe šikovne zakomponované aj smerovky.

„Tuňák“ bol pre mňa prvou testovačkou po péenke. Chápeš, tri týždne sa neviem postaviť na dochrámanú nohu a sadaj rovno na Tuono. Milé. Našťastie noha neobmedzuje v maximálke. Ten nový obchvat bol úplne prázdny, no nevyskúšaj to... Ehm, nejakých dvestoosemdesiat, kámo. V takýchto situáciách sa tá polokapota hodí, heh. S Pezinskou Babou to už bolo horšie. Nevedel som dobre radiť vyššie stupne, podobrať radičku. Tu sa krásne vykreslila elasticita V4 motora - ako sa nechá podtáčať v zákrutách a potom ťa z nich vytiahne ako raketoplán, och!

Len pripomeniem, že sme mali verziu Factory, ktorá má semiaktívny Öhlins. Obutie Diablo Supercorsa SP. Horúčava jak sviňa. A ja som nevedel riadne kvaltovať. Ale aspoň som cítil, ako ten podvozok všetko krásne vychytáva. Inak elektronika je od tejto ostatnej generácie náklonovo citlivá a celkom jemne nastaviteľná. Zásahy si vieš upravovať aj počas jazdy palcom alebo ukazovákom pod ľavou rukoväťou, kde má Aprilia dedikované a nerušiace tlačidlá. Dokonalosť.

Inak zvuk je taký, že vo vyšších otáčkach sa ti ani nezdá, že ide o V4 motor. Človek by skôr povedal, že počuje radový štvorvalec s crossplane pálením. V nízkych otáčkach, napríklad pri prejazdoch zákrutami, je však typicky brumivý. Sériová koncovka teda robí svoju prácu dobre, len sa mi zdá trochu veľká. Spolu s pomerne objemnou podsedlovou časťou z Tuona robí takú nejakú milfku. Ešte aj ten otvor pripomína ženské prirodzenie... Ale za výhodných 3 800 eur môžeš mať koncovku, opakujem, iba koncovku Akrapovič z originálneho príslušenstva. Jej prednosťou je, že spĺňa normu Euro 5. Ak si však pri zaspávaní spomenieš na tie tisíce prázdnych letov, ktoré musia aerolinky v čase pandémie prevádzkovať iba kvôli uspokojeniu tých úradníkov, čo diktujú euronormy (iný paradox, že?), tak si kúpiš nehomologovanú koncovku za menej než tretinovú cenu. Bude mať lepší zvuk a aj viac upraví výstupy motora. Dobré, čo?

Čiže keď si to zhrnieme, tak zistíme, že za 20 rokov svojej existencie Tuono posilnilo o 50 koní, má o dva valce a veľké kopy elektroniky viac, ale pritom váži menej než na začiatku. Je to veľmi kontrastný stroj; základná verzia má vyššie plexi aj riadidlá, zadný nosič a mechanický podvozok, pričom má rovnakých 175 koní a 209 kíl ako Factory, takže vlastne odjazdíš to isté, ibaže s estetikou turistického stroja, a z toho istého základu Aprilia vyrobila aj okruhové Tuono V4 X Limited Edition, kámo, s 221 koňmi a 166 suchými kilami. Ako to tá Aprilia robí? Mimochodom, Tuono v taliančine znamená búrka.

Keď už spomínam ten turistický stroj, tak za riadidlami Tuona mi neustále napádalo, že cestovné enduro v štýle Caponord s týmto V4 motorom by bolo geniálne. Keď Aprilia podstatne zväčšila technické rozdiely medzi základným Tuonom a Factory, zľakol som sa, že také enduro nepríde, lebo by bolo jednoducho príliš podobné, ale rôzne šumy a ruchy prichádzajú zo všetkých strán, takže verím, že tento svet zažije veľké cestovné enduro od Aprilie s motorom V4 ešte predtým, než zakážu spaľovacie motory.

Dochrámaná noha ma dostala do situácie, kedy som sa ocitol v koži opatrného a neskúseného jazdca (tri týždne som nesedel na motorke a nevedel som poriadne chodiť). A vtedy som sa upokojil, že Tuono, ktoré prešlo modernizáciou a spĺňa normu Euro 5, je stále svojská a nie úplne poddajná motorka. Chystanie pred zákrutou a potom aj dotyk s apexom sú také tuhšie, akoby to nebol jazdec ale Tuono, kto udáva tempo. Na základnej verzii by som si to možno ani nevšimol, ale mať Factory a nevziať ju športovať, to je také čudné...

Video: Test Aprilia Tuono V4 Factory (2021) - absolútna šialenosť!

Občas som si predstavoval, že táto Factory je moja, a že bývam v garáži kúsok od okruhu, mám tam kvalitné repráky a všetky svoje gitary a posteľ iba pre jedného človeka, pretože aj tak by som každú hneď poslal preč, motorka by bola vyšperkovaná a vždy čistá, áno, dosť som sa ukájal nad touto predstavou, no a nesedela mi tam len jedna jediná vec. Poťah sedla. Akože haló, vysypal som 17 litrov za krásne Tuono, ktorého poťah na sedle je po každej jazde vyťahaný ako predkožka pornoherca po nočnej šichte? Po nejakom čase sa vráti naspäť, lenže... Lenže aj toto považujem za výhodu :) Objednal by som si krásne alcantarové sedlo. Alebo rovno karimatku, ak by som bol často na okruhu.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a Technické parametre.

Foto:
Všeobecné informácie:
Výrobca:	Aprilia
Model:	Tuono V4 1100 Factory
Rok:	2021
Novinka:	NOVINKA 2021
Kategória:	Naháč
Motor:
Typ motora:	vidlicový štvorvalec (4T)
Objem:	1077 ccm
Max. výkon:	175.4 k (129.0 kW) / 11350 ot.
Max. krútiaci moment:	121 Nm / 9000 ot.
Kompresný pomer:	13,5:1
Vŕtanie x Zdvih:	81.0 x 52.3 mm
Palivový system:	vstrekovanie
Rozvod:	DOHC (4V)
Chladenie:	kvapalinou
Pohon / Podvozok:
Prevodovka:	manuálna 6-stupňová
Sekundárny pohon:	reťaz
Zdvih vpredu:	120 mm
Zdvih vzadu:	130 mm
Brzdy vpredu:	dvoj kotúčová radiálne monobloky
Priemer bŕzd vpredu:	330 mm
Pneu vpredu:	120/70-17
Brzdy vzadu:	jednokotúčová
Priemer bŕzd vzadu:	220 mm
Pneu vzadu:	200/55 ZR 17
Hmotnosť / Rozmery:
Hmotnosť s náplňami:	209 kg
Výška sedla:	837 mm
Rázvor:	1452 mm
Dĺžka:	2070 mm
Šírka:	810 mm
Objem nádrže:	17.9 l
Dynamické Parametre / Spotreba:
Spotreba paliva:	6.67 l/100km
Dojazd po rezervu:	cca 201 km
Doplnková výbava:
ABS:	áno, v sérii
Náklonové ABS:	áno, v sérii
Trakčná kontrola:	áno, v sérii
Palivové mapy:	áno, v sérii
Palubný počítač:	áno, v sérii
Tempomat:	áno, v sérii
LED svetlomet:	áno, v sérii
LED denné svetlá:	áno, v sérii
LED smerovky:	áno, v sérii
El. Podvozok:	áno, v sérii
Anti-hop spojka:	áno, v sérii
Tlmič riadenia:	áno, v sérii
Quick-shift:	áno, v sérii
Farebná TFT prístrojovka:	áno, v sérii
Iná výbava:	Aprilia Wheelie Control, Launch Control, Quick Shift, telemetria V4-MP
Poznámka:
Poznámka:	Cena 3/2022: 16 999 eur