Perfezione latente incredibile - Moto Guzzi V85 TT 2021 Centenario edition! 1/2

Text: Peter Fischer
Foto a video: Peter Fischer

Určite si to čítal už veľakrát - hentá alebo tamtá motorka je tá pravá super mega hipster retro echt, história jej vyteká z valcov a bla bla bla a nakoniec nič z toho, lebo to boli len lepkavé instagramové marketingové pikoviny. Retromodelov sú dnes plné kýble, lenže až na pár výnimiek (doslova pár!) sa všetci výrobcovia ku nim prepracovali tak, že vyrábali moderné modely, ktoré dodatočne zhipsterčili. To pre Moto Guzzi neplatí. Tá si ide iný space; nikdy sa veľmi nehrala na modernosť ani super športovosť, až jednoducho prišli takéto modely opäť do módy. U nich nie sú vynútené. Taká je jednoducho ich DNA, ich fundament.

Odviezol si sa niekedy na Moto Guzzi? Porozprávaj mi o tom. V tvojich očiach uvidím presne ten výraz, ktorý máš keď si spomenieš na tú letnú lásku, ktorú si raz dávno pretiahol v kríkoch, a ktorú si mohol mať dnes doma namiesto tej zamračenej buchty, keby si si od nej vypýtal číslo. Mám pravdu, že? Stačí povedať mená ako Stelvio alebo Griso, a ortodoxnému motorkárovi pred očami behajú ventily, motor dýcha, posiela vibrácie do dlaní, a kurva tá motorka sa derie dopredu, večer sa ku nej skloníš v garáži, spotené vlasy sa ti lepia na tvár a dym z cigy ťa štípe v očiach, ale si šťastný. Guzzi sa dá odlíšiť najmä vibráciami. Všetky ostatné značky ich oportunisticky upravujú podľa potreby, čím sa stávajú niečím ako Michael Jackson, ktorý sa náhodou ocitol v Harleme a chcel by svoju pôvodnú farbu pleti. Iné prirovnanie, čo?

Ak si nikdy žiadnu letnú lásku nepretiahol a na Guzzi si sa nevozil, tak aspoň zájdi do Mandello del Lario, kde sa Guzzi vyrábajú. Prejdi sa po meste a choď sa pozrieť do múzea, ktoré je hneď vedľa fabriky. Všímaj si okolie, tie staručké haly, medzi ktorými by sa pokojne mohol nakrúcať povojnový film, a v tomto prípade to myslím ako benefit. U dealera si požičaj jeden z troch modelov, ktoré dnes vyrábajú - všetky majú rovnaký motor - a ak ťa v tých zákrutách okolo jazera Como chytia motýliky v bruchu zimomriavky brnenie v rozkroku nával šťastia, Guzzi si ťa našla. Ich motorky potrebujú predovšetkým osobnú skúsenosť.

Rozcítený štyridsiatnik by už konečne mohol prejsť aj ku V85 TT, jedinému klasickému enduru, ako tvrdí sama fabrika. Paradoxne však ide o koncepčne najmladší model z celej kategórie, veď Guzzi predstavila jeho prototyp len pred necelými štyrmi rokmi. Lenže tá koncepcia je u Moto Guzzi daná tak napevno, že už vtedy bola V85 najmenej moderná zo všetkých. V tomto prípade to berieme ako výhodu; nič podobné u konkurentov nenájdeš.

Napriek svojmu neveľkému veku dostala V85 to najklasickejšie Guzzi modelové označenie, teda začínajúce písmenom V, pokračujúce dvoma číslami vyjadrujúcimi objem motora a máme tu aj dodatok TT značiaci Tutto terreno, teda všetky terény. Áno, ide o osemstopäťdesiatku, ktorej norma Euro5 ukradla 4 kone a voľnobeh pridusila natoľko, že znie ako astmatik vyložený v repkovom poli. Našťastie, pri dynamickej jazde už všetko brumí a buble ako má, lenže aj tak som sa pristihol, že hodinu googlim kompletné zvody s takou malou športovou koncovkou, och, mňam mňam, a nahodil by som ich na ňu hneď po 1001 km.

Moto Guzzi veľmi nezaslúžene utrpela normou Euro5 asi najviac zo všetkých - ide o dvojventil (nižší výkon) a čistý vzducháč bez olejového chladiča (ťažko regulovateľná termodynamika = náročnejšie spĺňanie normy). Naviac im pochovala ostatné motory, ktoré sa do motorkárskych pamätí zapísali fakt že zlatými písmenami. Mechanický prejav ich agregátov musí zákonite pohladiť po duši každého motorkára, ktorý má aspoň nejaký vzťah k technike - tie piesty ti behajú rovno pred kolenami, cítiš ich pulzovanie, ventily strihajú, a to všetko bez kvapalinového obalu či kapotáže, čistá šleha rovno do žily, bezprostredný zážitok, a keď k tomu zvolíš správne zákrutky, budeš si isto hovoriť, že ale je kurva dobre na tomto svete. Nastavovanie ventilov si budeš robiť sám, spravíš si z toho sviatok; otvoríš si pri tom vínko, pustíš dobrú muziku, a vymeníš aj olej, budeš sa jej dotýkať, dotýkať odhalených vačiek a pružín, privoniaš si k tej omamnej zmesi kovu a oleja, aj rozprávať sa s ňou veru budeš. Presne tak to bude.

A k tomu všetkému si predstav, že V85 TT s tebou komunikuje už vtedy, keď sa ku nej približuješ: na nádrži si všimneš orla, na valci pod ním nápis Moto Guzzi, pod sedlom označenie V85 TT a na neopísateľne krásnom sedle zreteľne vyšívané Moto Guzzi. To všetko na teba rozpráva na malej ploche, ktorú nemôžeš nevnímať, keď tú motorku ideš naštartovať. Pozrieš na prístrojovku - a tam Made in Mandello del Lario. Otočíš kľúčom (poctivý kratučký zubatý ostrý kľúč, žiadne diaľkové) a na obrazovke orol. Stlačíš štartér, železo vo vnútri sa pohne, za studena ti to ešte asi aj skape, dopraj jej trochu zahrievania, pohladkaj ju, inak bude nevrlá, a vieš čo, neutrál pred prvou križovatkou ani veľmi nehľadaj, netrafíš ho; do istej teploty je V85 taká nezobudená. Ale tak zase, ehm, máš doma krásnu Talianku, včera ste si dali dve sedmičky a dve tri čísla, nemôžeš od nej hneď ráno čakať výkony. Klepe sa. Otrasie sa. Mykne ňou doprava, keď vrkneš plynom. Áno, presne tak to má byť.

Myslel som si, že niečo také v dnešnej europäťkovej dobe nemôžem zažiť. Vlastne všade je tam vnútri elektronika, elektronický plyn a päťsto senzorov, a pritom tá odozva je priama ako keby som sám otáčal klapkami. Teda až na ten voľnobeh. Ale už som písal tomu týpkovi čo som ho vygooglil, stačí nájsť liter na kompletný systém odpredu dozadu. Akože sorry Greta, tu ide o zvuk. Predám Fender Telecaster, Jim Root signature series, 2 x aktívne EMG HB (60 a 81), mahagónový hmatník, locking tuners, vhodná na podladené veci, rýchle jednanie zľava.

Molte curve

Ok, čiže Talianku sme zohriali, kávičku máme za sebou, gitara je predaná, poďme do zákrut! Keď doteraz so mnou tak lascívne koketovala, myslel som si, že ju v zákrutách nachytám. Ale nachytala ona mňa :) Akože podvozok nepozostáva zo žiadneho revolučného hardvéru (keď som prvý raz videl prototyp na Öhlinsoch, tuším som sa mimovoľne urobil); zdvihy sú 170 mm, vpredu je klasická devätnástka, vzadu 150-17, a obutí sme na bezdušových Trailsmartoch, ktoré majú 1000 km. Lenže, eh... Ona sa neskutočne ľahko preklápa. Talianskosť z nej cítiť na každom milimetri. Treba byť na nej úplne uvoľnený: nechať ju aj trochu zaplávať, nech si ide aj svoju stopu, ona ti ukáže ako a kadiaľ ísť. V85 TT posiela jazdcovi do mozgu úplne jasné signály. Niečo ako že ja viem, že ty si Jozef zo stredného Slovenska, ale teraz buď flegmoš ako Giancarlo z Toskánska, poď, tu sa zastavme, sadni si blízko mňa a potom si ten kopec dáme ešte raz.

V85 TT má krásne širokánske riadidlá a dobre sa nimi kontruje do zákruty. Úplne si pýta, aby si aspoň trochu vystrčil koleno do vnútra, iba tak ležérne, aby to bola spolupráca a nie iba strnulé naklápanie. A ten zvuk! Je tu kardan, takže o to viac si vychutnáš iba prejav motora a výfuku (aj tu keď si spomeniem na ten prototyp a jeho koncovku, tak, aaach!) Týpek mi už odpísal, že prachy prišli, tak mi to ide celé odoslať.

A keď prídeš domov, V85 TT robí presne to, čo dnes už nerobí takmer žiadna motorka, a čo sa nedočítaš v žiadnych marketingových materiáloch - puká a praská. Ako chladnú zvody a to všetko horúce železo, jemnučko to praská. Madre mia! Neviem, som len ja taký úchylný starý, alebo to chýba aj ostatným motorkárom, čo zažili motorky z minulého tisícročia? Ale asi som úchylný, lebo som sa pristihol, ako hladkám to krásne sedlo a prihováram sa k nemu. Nielenže sa na ňom veľmi dobre sedí, ale na zimu si ho vezmem do obývačky a môžem zrušiť pornokanály vystavím ako dizajnový kúsok.

Jediné, čo ešte musím lyricky opísať, je krúťak 82 Nm pri rovných 5 000 točkách, čiže lajtovým odhadom máš trebárs 70 pri 4 000, kde sa asi aj najviac pohybuješ. Taký ten šťavnatý brumivý záťah, ktorý sa v akurátnej miere opiera do zadného kolesa, kedy ešte máš šancu si vychutnať, ako sa zadná guma odvaľuje a posúva vás do vytúženého cieľa. No a toto všetko sa končí pri 160 km/h. V85 TT točí maximálne 7 000 otáčok. Tam, kde ostatné cestovné endurá strednej triedy a ich rôzne deriváty majú optimálnu presunovú alebo športovú rýchlosť, tam V85 TT končí.

Video: Moto Guzzi V85 TT 2021 Centenario edition 2021 - Grande emozione

Všetko ostatné sú nepotrebné veci. Ale teda zo slušnosti ich sem nalepím:

• 76 koní pri 6 800 otáčkach
• pohotovostná hmotnosť 230 kg
• všetko LED
• farebná TFT prístrojovka s konektivitou, eh
• asi tri alebo štyri jazdné režimy, alebo tak nejako
• trakčná kontrola
• tempomat
• na quickshifter hneď zabudni!

Inak V85 TT vie naozaj jazdiť aj v teréne. Ja som nemal srdce ju tam vziať, ale Awia na nej čo to pošotolinoval, tak si pozrite aj jeho videjko ročníka 2019:

Video: TEST: Moto Guzzi V85 TT 2019 - retro adventure

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a Technické parametre.