Retrospomienka na niekdajšie múzeá na Slovensku, z ktorých už niektoré neexistujú

Tento text som vytvoril 2.12.1999 a poslal do redakcie MOTO!-fan a Svet Motocyklov, no neprišla žiadna odpoveď. Nečakal som, že by to mohlo byť aj ináč. Vždy som posielal len text (fotografie zámerne redakcie vôbec nevracali). Novovytvorená redakcia Sveta Motocyklov prevzala štafetu printových motocyklových periodík. Vytvorilo sa teda na trhu konkurenčné prostredie a MOTO!-fan sa ocitol na vedľajšej koľaji. Napriek tomu sa MOTO!-fan nevzdával a snažil sa zo všetkých síl. Ako bolo vtedy zvykom časopis v stánkoch bol vždy až koncom mesiaca pre ktorý bol určený.

Spravil som teda novú verziu článku, ktorá vlastne vychádzala z tej pôvodnej. Vytvoril som ju 17.12.1999. Napokon uverejnená bola, no redaktori mali výhrady k fotodokumentácii a preto ju zdecimovali len na orientačnú vzorku. Spomínal som vtedy múzeá, ktoré na Slovenku existovali, no dnes ich budovy, ak ešte stoja plnia úplne iné účely.

Dávnejšie som sa im venoval v článkoch o reinkarnácii. Konkrétne to bolo nitrianske prevtelovanie múzea v Nitre, ktoré kočovalo v rámci mesta a pridali sa aj exponáty zo súkromného múzea z Veľkej Doliny. Vtedy všetko údajne skončilo v areáli Agrokomplexu, či existuje, vlastne ani neviem. Otázka je, či samotný areál Agrokomplex, ako som zachytil, bol stabilne vedením tunelovaný, ešte funguje? Ďalšie bolo múzeum v Mlynici pod Tatrami, ktoré sa tiež reinkarnovalo (prevtelovelo, sťahovalo) a funguje v Kežmarku v mestskom hrade. Súčasnosť je tiež povšimnutiahodná, pretože len nedávno som navštívil s vnukmi, či počas dovolenky existujúce múzeá, ktoré priblížim nabudúce.

Elektronický prepis strojom písaného textu.

Galérie historických vozidiel na Slovensku

Cením si tých, ktorí sú priaznivcami historických vozidiel a neváhajú venovať nemalé čiastky, svoj čas a zručnosť renovácii veteránov. Ich diela bývajú súčasťou múzeí, autosalónov a výstav rôzneho charakteru. Mal so možnosť navštíviť niektoré múzeá, ktoré na Slovensku existujú. Ich exponáty nenadchnú len zainteresovaných, ale aj laikov. Takéto návštevy sú vhodné pre celé rodiny alebo kolektívy. Slovenské Technické Múzeum Košice zastrešuje múzeá venované doprave na Slovensku. Je ich viacej, prakticky v každom regióne. Nachádzajú sa v Bratislave, Nitre, B. Bystrici, Žiline, Poprade a samozrejme v Košiciach. Sporadicky sa konajú výstavy aj v iných väčších mestách s exponátmi, ktoré nadväzujú na témy, za ktorých účelom boli usporiadané. Myslím si, že medzi pozoruhodné patrí Múzeum Dopravy v Bratislave neďaleko Hlavnej (železničnej) stanice. Je umiestnené v priestoroch bývalej nákladnej stanice vrátane koľajiska a nákladnej rampy z druhej strany oboch budov. Exponáty sú venované doprave ako takej (obr.1,2).

Opodstatnené miesto tu majú bicykle a motocykle. Tieto vhodne dopĺňajú vozidlá svetových značiek. Samostatnú sekciu bicyklov tvoria repliky, ale aj originály predchodcov prvých bicyklov a mopedov.(obr. 3).

Zastúpené sú aj takmer súčasné modely z 50 a 60-tych rokov. Dominantou motocyklov je pódium, na ktorom sú klenoty z obdobia rokov 1925 až 1945. Sú to unikátne motocykle BÖHMERLAND, ktoré vyrábal Albin Liebisch z Krásnej Lípy v Čechách. Jeho stroje mali veľký rázvor a mohli sa na nich viesť až 3+1 jazdec (obr.4).

Predstaviteľom je štvortaktný jednovalec 600 cm3 z roku 1925. Pozoruhodné je aj rozmiestnenie nádrží, ktoré sú dve hlavné valcovité po stranách zadného kolesa a jedna malá pri kolenách jazdca. Na niektorých modeloch miesto nádrže pri kolenách je odkladacia skrinka. Za zadným kolesom je dokonca batožinový priestor. Ďalšie modely sú ľudové s objemom 350 cm3 so štvortaktným jednovalcom. Sú to modely z roku 1937. Koncepciu týchto motocyklov nedokázal obnoviť ani sám konštruktér A. Liebisch modelom skútra s motorom Zündapp v roku 1955.

V sekcii vojenských vozidiel sa nachádzajú mimo áut (nákladných, veliteľských, obojživelných) aj motocykle. Nenásytnosť nacistického Nemecka a jeho dravosť prezentuje pásový motocykel NSU (obr. 5) a púštny motocykel BMW SAHARA (obr.6). Je to model R71 s BOXER motorom o objeme 745 cm3.

Výrobu z predvojnovej Československej republiky prezentujú značky JAWA a ČZ. Tieto značky mali každá svoj vývojový trend stavby motocyklov. Dokumentuje to napr. JAWA 250 Standard (obr.7) z typového radu 1935, a motocykle ČZ prezentujú ČZ 98 (obr. 8) a ďalej ČZ 500 so SIDECAROM (obr.9) z roku 1935.

Po znárodnení v roku 1948 sa naďalej motocykle JAWA a ČZ vyrábali čo dokazuje ČZ 150 (obr.10), ale pod značkami JAWA, ČZ sa vyrábali aj motocykle iných menších výrobcov, ktorých značky prakticky zanikli " OGAR, WALTER". Predstaviteľom je vojenský motocykel JAWA-OGAR 350 ( obr.6).

Podobne dopadla aj značka ESO, ktorú založil J. Simandl po II. Svetovej vojne ( obr.11). Značku Ogar v múzeu prezentujú jednovalce a dvojvalce. Posledný dvojvalcový Ogar bol vyrábaný ako JAWA-OGAR 350. Bola to aj podmienka účasti troch značiek v prezentácii družstva ČSSR na šesťdňových pretekoch ENDURO. Jawa-Ogar 350 bol praotcom všetkých dvojtaktných dvojvalcových motocyklov JAWA 350 a ČZ 350 až po model JAWA 350 640. Značku ESO prevzala tiež značka JAWA. Koncepcia štvortaktného jednovalca v plochodrážnom motocykli je stále prezentovaná pod značkou JAWA z DIVIŠOVA a súčasne znovuzrodenou značkou JAWESO potomkov J. Simandla.

Značku ČZ pohltila talianska firma CAGIVA, strakonickú továreň zavrela a tak ČZ zmizla zo sveta. Na Slovensku po vojne vytvorená značka MANET známa Manetom M90 a skútrami Manet a Tatran má tu tiež svoje zastúpenie. M90 mal zaujímavý motor s dvojpiestnym jednovalcom v dvojtaktnom cykle. Značka MANET podobne ako Jawa či Jaweso existuje aj dnes, ale venuje sa výrobe mopedov.

Klasické svetové značky múzeum prezentuje motocyklami TRIUMPH so SIDECAROM, SAROLEA 500 a americkú klasiku zastupuje HARLEY DAVIDSON 750 WLC. Ako protipól týmto motocyklom sú predstavené exponáty malých ľudových motocyklov aj s pedálovým pohonom. Tieto majú motory značiek Fichtel a Sachs, Wanderer, Juho a ČZ. Na obrázku č.12 je Wanderer - Saxonette 1943, ďalej Eska s motorom Fichtel a Sachs z roku 1938 na obrázku č.13 a pozoruhodný tricykel s motorom ARIEL je na obrázku č.14.

Bratislavské múzeum má aj klubovú miestnosť, cez ktorú sa dá dostať do haly tretej v ktorej sú športové motocykle a automobily vrátane amatérsky upravovaných. V depozite sú aj vozidlá pred renováciou ako trojkolesový oplachtovaný VELOREX.

Ďalším zaujímavým múzeom je Veterán Moto Múzeum Nitra na Štúrovej ulici. Toto je začlenené do Mestského Múzea Historických Vozidiel NITRA. Jeho exponáty sú zväčša motocykle a bicykle, a tiež autá. Tieto sú vzorne zreštaurované, rozložené na dvoch poschodiach. Prízemie je vyhradené poväčšine motocyklom so sidecarom. Priestor tu majú značky BMW (zastúpená modelom BMW SAHARA obr. 15), Zündapp zastúpená predvojnovým dvojvalcom BOXER.

Tento typ motora má aj produkt z bývalého ZSSR a to M72. Tento motocykel predstavuje motorizáciu po II. Svetovej vojne na 1/6 sveta. Motocykle M72 sa v ZSSR začali vyrábať na základe zmluvy RIBENTROP-MOLOTOV o výrobe motocyklov BMW-R71. Boxer motor bol teda používaný na obidvoch stranách fronty počas vojny. Scivilizovaný M72 je z roku 1951 a objem motora je 745 cm3 s rozvodom SV (obr.16).

Prízemie vkusne dopĺňajú štvortaktné dvojvalcové JAWY 500 buď SOLO alebo so SIDECAROM spolu s predvojnovou ČZ 350 vybavenou štvortaktným jednovalcom. Aj táto ČZ je so Sidecarom (obr.17). Na tieto exponáty nadväzujú aj ďalší klasici OGAR, WALTER, MANET, JAWA a ČZ. Tieto sú rozmiestnené na poschodí. Naďaleko rezu leteckého motora sa vyníma JAWA-OGAR 350 (obr.18) z roku 1948.

Ďalšie exponáty sú venované ďalšej nemeckej značke DKW. Exponáty vo svojej sekcii vytvárajú celkový prierez produkcie od najmenších až po veľké dvojtaktné dvojvalce z éry AUTOUNION DKW. Značku založil dánsky prisťahovalec S. Rasmussen v Zchopau v roku 1919. Tieto motocykle majú objem motora 500 cm3 a vzduchom chladené dvojvalce. Model SB 500 je z roku 1934 (obr.19) a vedľa neho mladší model NZ 500 z roku 1939 (obr. 20).

DKW založila tradíciu výroby motocyklov v ktorej Nemci pokračovali pod značkami IFA, MZ až po dnešnú MuZ. Pretekové motocykle tu majú podobne ako v Bratislave svoje miesto a dokumentuje to upravená ČZ 150 s veľkou aerodynamickou kapotážou (obr. 21). Táto je z obdobia roku 1955. Aj toto múzeum má svoju klubovňu a depozit s motocyklami pred renováciou.

Múzeá svoje exponáty obmieňajú, čím sú stále atraktívne. Ich obmeny usmerňujú kluby veteránistov (majitelia vozidiel). Títo sú združení v ASOCIÁCII HISTORICKÝCH VOZIDIEL. Nesmieme zabudnúť ani na veľmi zaujímavé súkromné zbierky, ktoré tiež majú svoje komorné čaro. Navštívil som jedno neďaleko Nitry u pána Bartakoviča.

Veteránisti sa prezentujú aj na podujatiach, ako sú autosalóny a niektoré ľudové veselice. Pri príležitosti AUTOSALÓNU 1999 v bratislavskej Inchebe múzeá poskytli tiež vhodné exponáty. Usporiadateľ im dokonca venoval priestory v hale "C". Boli tu motocykle nielen športové ako ESO SPEEDWAY (obr.22) pre plochú dráhu, ale aj bežné spotrebiteľské modely ako DKW NZ500 (obr.23) so vzduchom chladeným dvojtaktným dvojvalcom z roku 1939.

Neodmysliteľné značky z bývalého Československa prezentovali JAWY 500 OHC so vzduchom chladeným dvojvalcom (obr.24,25) a hojne zastúpené skútre MANET či rikša ČZ 150. Na anglickú klasiku upozornil TRIUMPH so sidecarom (obr.26). Tento bol z roku 1927 o objeme štvortaktného jednovalca 500 cm3. Spomeniem ešte niektoré značky ako SAROLEA, BOMERLAND, BSA, či ďalšie PHÄHOMEN, JÜHO, CZEPEL, WANDERER, SACHS.

To že motocykloví deduškovia sú prevádzky schopní dokazujú takmer všetci majitelia svojou účasťou na veteránistických podujatiach súťažného charakteru. Jednou z mnohých takýchto akcií je každoročný pretek pod malokarpatským sedlom BABA neďaleko Pezinka. Jazdci pri dvoch samostatných jazdách si nedarujú ani sekundu. Je to neopakovateľná atmosféra zvukov dvojtaktov, či štvortaktov, motorov jednovalcových, či viacvalcových. Promenáda na parkovisku pripomína defilé skutočných pretekov. Pohľady zvedavcov nezabudnú pritiahnuť veľkoobjemové stroje ako napr. Vojenský M72 z produkcie ZSSR v prevedení SOLO (obr.27) alebo s postranným vozíkom (obr.28).

Tieto modely nezaprú koncepciu BMW, z ktorej vychádzali Aj tieto vozidlá žijú stále pod značkami DNEPR a URAL a to s postranným vozíkom, či bez. Nemenej priťahujúce sú aj klasické kývačkové JAWY v klasickej červenej farbe a s nesmrteľným dvojtaktným vzduchom dvojvalcom s objemom 350 cm3 (obr.29). Atraktívnosť pretekov podtrhujú aj ortodoxní vyznávači amerických motocyklov. Nie je výnimočný pohľad na vlajúce perá na čelenke indiána na motocykli INDIAN SCOUT 750 z roku 1929 (obr.30).

Netvrdím, že každého musia zaujať takéto motocykle ale láska ku dvom kolesám je fenomén, ktorý nevidí rozdiely vo veku ľudí, ale ani vo veku vozidiel. Kto má iný názor, má na to právo, ale nebyť ľudí, ktorí zachraňujú pre budúce generácie vozidlá svojich dedov, či dokonca pradedov, neboli by dnešné motocykle. Neboli by CRUISERY, CHOPPERY, ENDURÁ, SUPERSPORTY, SUPERBIKY či SKÚTRE alebo MOPEDY. Ak sa niekomu páčia len supermotocykle posledných dvoch či piatich rokov, kľudne môže na to, čo teraz dočítal pokojne zabudnúť. Iný názor majú výrobcovia, ktorí sa opäť vracajú k nostalgickým tvarom rokov minulých.

Pevne dúfam, že jazdec na najmodernejšom stroji spomalí, keď bude obiehať veterána s jazdcom v dobovom oblečení, i keď nebude vedieť o akú značku a z ktorého roku sa jedná. Nech žijú motocykle každého veku, nech žijú ich majitelia a jazdci a nech sa stretávajú tak často ako sa len dá.

PS: Želám Vám a celej redakcii veľa úspechov a dúfam, že Moto!-fan si ešte viac posilní svoju pozíciu na trhu motocyklových periodík. Ak by ste do redakcie dostali na moje príspevky nejaké reakcie, prosím Vás, informujte ma o tom, pretože sa rád poučím od čitateľov čo a kde sa dá zlepšiť. Dúfam, že naša spolupráca bude pokračovať aj v ďalšom tisícročí.