Test crossoveru Honda X-ADV: s prehľadom zvláda diaľnice aj poľňačky 1/2

Text: Peter Fischer, FilipFM
Foto: Tomáš Hajduch - Awia, Peter Fischer, FaxCopy Pro

Veru, tak to býva - dizajnéri a vývojári sú vo všeobecnosti vždy o krok vpred, aby nemuseli svoje produkty o polroka prerábať, a aby jasne vyhranili trend. A páni dizajnéri z Hondy sú v tomto obzvlášť ostrieľaní, veď si spomeň na raritky ako DN-01 alebo Vultus. Alebo na negatívne reakcie, keď Hornet 2007 prišiel s "pretiahnutým" svetlom namiesto klasického okrúhleho. Dnes sú futuristické tvary svetiel bežným štandardom...

Podobnou cestou si prešlo aj X-ADV - od špionážnej fotky, cez spomínané nejasné video až po oficiálne predstavenie v Miláne. Teraz, keď sme ho mali na domáci test, keď sme s ním pojazdili naše obvyklé trasy, potrápili ho aj v prachu a na poľňačkách, musím povedať, že je to nanajvýš pohodlné a veľmi príjemné zvezenie. X-ADV jazdca priam hýčka a okoloidúcich často zaujme. Trochu preskočím - je ako malé SUV.

Už len statické zoznamovanie je nezvyčajné, veď na podobnom stroji sme ešte nejazdili. X-ADV je riadne veľké, dlhé, pozerá na teba tým svojím flegmaticko-sebavedomým pohľadom... Aj sa naň zvláštne nastupuje - stredový tunel je nielen vysoký, ale aj pekne široký, a vzadu je zas kufor, čiže prehodiť nohu spredu si vyžaduje dvihnúť ju pekne vysoko, zozadu tiež. Ak budeš na X-ADV používať aj pevnejšie čižmy s tvrdými chráničmi, skôr či neskôr ho dosť okopeš alebo poškriabeš.

Keď sa už dostaneš do sedla, prekvapí ťa šírka všetkého - riadidiel, dolných plošín, kapotáže, aj sedla. Nielenže sedíš dosť vysoko (820 mm), ale aby si dosiahol oboma labami na zem, musíš sa aj o niečo viac rozkročiť. Pri takom statickom skúšaní je to ok, ale pri zastavovaní na križovatkách už tie široké plošiny trochu vadia, pretože vtedy je človek zvyknutý dávať nohy viac dopredu. Po kľúči šmátrať nemusíš, je tu praktické bezkľúčové odomykanie. Ťuk do štartéra, hneď nad ním na "déčko" dvojspojkovej prevodovky, potom už je to iba "plyn a brzda".

Pre tých, čo to ešte nepostrehli, pripomeniem, že X-ADV koncepčne vychádza z modelov NC750, ktoré majú nízky rúrkový rám, takmer plochý radový 750-kubíkový dvojvalec a štandardný motocyklový podvozok so 17-palcovými kolesami. X-ADV v tomto ide ešte ďalej, pretože predná vidla je obrátená a masívnejšia, kyvka je hliníková a podstatne krajšia, vpredu sú dva kotúče s radiálne uchytenými Nissinmi, kolesá sú vypletané a bezdušové. Zadné je síce menšie, 15-palcové, ale to iba v prospech praktickosti, aby sa do podsedlového priestoru vošla celá integrálka.

Takáto séria vylepšení sa samozrejme pozitívne prejavuje na jazde. Páni inžinieri pre iksádevéčko upravili aj softvér automatizovanej dvojspojkovej prevodovky, ktorá tu pracuje vo vyšších otáčkach, lepšie povedané jej jednotlivé režimy sú celé posunuté do vyšších otáčok. Ako na každej takejto dvojspojke, aj tu sa dá preraďovať manuálne tlačidlami na ľavej rukoväti, ale to je fičúrka, ktorá sa využíva skôr iba príležitostne a cielene, keď napríklad potrebuješ predbiehať alebo chceš vyššie otáčky pri jazde do kopca či z kopca. Kombinácia tejto prevodovky s pohodlným posedom, širokými riadidlami a rozmernou kapotážou vytvára taký ten "esúvečkový" pocit z jazdy. Jazdec je perfektne chránený, motor slušne potiahne; je to, povedal by som, až návykové. X-ADV síce nemá ako jazdcovi poskytnúť klasické motorkové športové vyžitie, ale v reále na ňom bude možno rýchlejší a obratnejší než na nejakom naháči: netreba tu spojkovať, motor je vždy v správnych otáčkach, preraďuje bleskovo a takmer nebadateľne, a to všetko v nemalom komforte. A ako sa nám potvrdilo niekoľkokrát po sebe, vždy iba za 4,1 litríka na stovku. Uf, aký nával pozitív, a to ešte nie som na konci ich zoznamu.

Keď som vyššie písal, že motor ťahá slušne, je to najmä zásluha krúťaku a dobre vyladenej prevodovky. Kedysi boli všetky modely NC 35-kilowattové, a neskôr ich výkon nijako skokovo nenarástol, a teda aj na X-ADV je dnes výkon na úrovni 40,3 kW. Podstatnejší je krúťak s maximom 68 Nm pri 4750 otáčkach a pekne plochu krivkou priebehu. Vďaka tomu má X-ADV slušnú dynamiku, a motor pritom nemusí byť extra vytočený. Koniec koncov, červené začína na 6 400 otáčkach, takže ani maximálne otáčky nie sú nijako hystericky vysoké. Papierovo takéto cifry vyzerajú možno smiešne, ale budem sa opakovať, X-ADV lieta naozaj celkom "friško". Spomínam si, že keď sme pred niekoľkými rokmi jazdili na Honda Feste v českých Jeseníkoch, bol s nami Awia na Integre, ktorá má rovnaký motor ako X-ADV (dokonca vtedy ešte v predošlej, slabšej 700-kubíkovej verzii). My ostatní sme sedeli na veľkých cestných endurách, Varadero, Crosstourer a podobne, ale Awia nám stíhal aj na dlhých rovinkách, aj v tiahlych zákrutách. A navečer bol menej unavený než my, lebo išiel iba štýlom plyn-brzda, nič iné riešiť nemusel, kým my sme za ten deň preradili a prespojkovali triliónkrát. Ísť 150 km/h nerobí X-ADV žiadny problém, a kým pri prvej zoznamovačke sa mi z neho podarilo vyžmýkať maximálku 160, v štandardnom teste to už bolo niečo cez 170 km/h tachometrových. Keby som si vtedy mal pocitovo tipnúť rýchlosť bez pozerania na prístrojovku, povedal by som, že letím niečo cez kilečko. Jazdec je tu fakt dobre chránený pred vetrom. A to mám 188 cm.

Dobre, dobre, povieš si, ale čo vyššie zaťaženie? Začne sa to krútiť, nebude to ťahať... Nie, to určite nie :) X-ADV má štandardné motocyklové uchytenie prednej vidly a zadného tlmiča s kyvkou, takže tu nezažiješ to typické maxiskútrové vlnenie v rýchlych tiahlych zákrutách. Ani motor nezaskočíš spolujazdcom a batožinou, jednoducho bude preraďovať vyššie, alebo prehodíš na režim S3, a kvaltovať bude až hore pri červenom. Spolujazdec je tu viac ako vítaný, sedieť bude hádam v ešte väčšom pohodlí než jazdec. Po kopcoch a zákrutách som pojazdil aj s manželkou, pričom do kufra som zámerne nahádzal minerálky. Všetko v poriadku. Žiadne zaváhanie. Celkom dobre si viem predstaviť, že by sme takto vysmiati mohli jazdiť aj v utiahnutých alpských vracákoch. Keďže popri veľmi plynulom preraďovaní a parádnej ochrane pred vetrom tu necítiť ani takmer žiadne vibrácie, pohodlie je na X-ADV fakt vyšpičkované do detailu.

Pochváliť musím aj brzdy. Oproti encéčkam a Integre je tu vpredu o jeden kotúč naviac, čo môžeme len a len pochváliť. Bezpečný pocit pri brzdení je tu umocnený maxiskútrovým posedom, v ktorom je človek zapretý nohami dopredu, a tu sa môže navyše krásne zaprieť o široké riadidlá. Na parádu. Je tu aj ručná brzda, pretože dvojspojková prevodovka pri vypnutí motora vždy vyradí do neutrálu. Občas sa zíde aj pri státí na križovatke, železničnom priecestí, alebo pri ťukaní do mobilu či navigácie.

Lenže všetko dobré v sebe ukrýva aj niečo nie celkom dokonalé, a X-ADV v tomto nedostalo žiadnu výnimku. Mňa prekvapilo sedlo, ktoré sa pri otváraní vyklápa príliš málo. Neviem prečo to tak konštruktéri spravili, určite by sa vyklopenie dalo posunúť až do úplne zvislej polohy, kedy má človek pohodlný prístup do podsedlového priestoru smerom zhora. Takto pri tomto čudnom polootvorení sa musím pod sedlo zohýbať aby som tam videl, a dno je celkom hlboko, takže je to také čudné... A ak je vzadu ešte kufor, tak to sa radšej na podsedlový priestor vykašleš. Aj ďalšia výtka sa týka praktickosti, konkrétne odkladacích priestorov vpredu. Teda ich neexistencie. Keď si pozrieš okolitú kapotáž, miesta tam je dosť, určite by sa tam niekde vošla peňaženka s mobilom. Dosť priestoru zaberá elektronika bezkľúčového systému, nebyť jeho, vojdú sa tam hádam aj dve pollitrové fľaše. Ďalšou čudnou vecou je kryt reťaze, ktorý ju síce zakrýva takmer celú, ale problém, je, že ju zakrýva takmer celú. Ako ju mám čistiť a mazať? Nie je tam na to takmer žiadny priestor. Kryt drží na piatich skrutkách, takže majiteľ sa k reťazi dostane možno raz ročne, alebo ak mu na reťazi záleží, tak kryt odloží do rohu garáže. Ale tu s negatívami končíme. Ok, tak ešte jedno maličké tu je - posúvanie plexi. Má pekný mechanizmus a dobrý rozsah, ale ovládanie je zbytočne komplikované. Najprv musíš odistiť poistku, potom povytiahnuť otočný mechanizmus, a až potom môžeš posúvať. Dnes, keď má konkurencia vyriešené ovládanie dvoma prstami, je tento spôsob trochu ťažkopádny. A to je naozaj všetko, zoznam negatív nemá viac položiek. Ani jedno zo spomenutých našťastie nemá vplyv na jazdu.

Ale aby som sa vrátil späť do pozitívneho tónu, musím spomenúť zaujímavú prístrojovku. Je síce obyčajná monochromatická LCD, ale je natoľko veľká a dobre rozvrhnutá, že takmer všetky informácie zobrazuje stálo, bez potreby prepínania. Stále tak vidno trebárs dátum, modelové logo, či okolitú teplotu. Všetky číslice sú dostatočne veľké, tachometrové dokonca asi aj najväčšie aké som kedy na motorke videl.

Nedá mi nespomenúť ešte jednu nezvyčajnú vychytávku, a to klasické zubaté enduro stupačky. Vyrába ich Rizoma a umiestňujú sa za plošiny pre nohy, čiže akoby trochu dozadu. Žiaľ, nejazdili sme s nimi, ale môže to byť zaujímavé, riadne sa oprieť do takých stupačiek.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.