Prečo Honda Varadero nie je dokonalý stroj

Napriek tomu najprv spomeniem jeho plusy: jazda po ceste plnej zákrut, ako aj po diaľnici je s Varaderkom zábava bez ohľadu na to, či ide naľahko alebo plne naložené. Nie je problém obrúsiť stupačky a naklopiť ho doslova na koleno bez odozvy pudu sebazáchovy a dostatok výkonu dovoľuje predbehnúť čo len chceš. Keď asfalt skončí, nevadí, šotolina je čerešnička na torte. Jazdcov posed je pohodlný, vzpriamený a položený vysoko, takže na svet pozeráš s prehľadom. V tejto oblasti skutočne nie je čo vytknúť, spolujazdec sa takisto nemá na čo sťažovať.

No ale prejdime k detailom, ktoré svojou nedokonalosťou dokážu človeka naštvať hlavne na dlhších cestách, na ktoré je Varaderko predovštkým určené. Podotýkam, že od roku 2003 boli niektoré z nich čiastočne vyriešené:
-predné plexi je buď príliš nízke, alebo nevhodne tvarované. Na zem pohodlne dočiahne človek vysoký aspoň 175 cm, ale za závetrie plexi sa zmestí len nejaký krpatý Japonec. Všetkým vyšším pôjde vietor, hmyz a dážď rovno na prilbu, pričom nezabudne ani na vonkajšie strany rúk a pliec. Stačilo by 5 cm do výšky a 2 cm na každú stranu do šírky a bolo by po probléme, dlháni by boli spokojní a Honda by určite neskrachovala. Prípadne by možno postačilo spraviť na hornej hrane menší odskok. Každopádne si myslím, že táto situácia je iba výsledkom obojstranne výhodných zmlúv medzi Hondou a výrobcami príslušenstva a doplnkov, čo však nie je príjemné pre spotrebiteľovu peňaženku, ceny plexi sa pohybujú v rozmedzí 5000 - 7000,- Sk. Zároveň odkazujem všetkým tým, ktorí Varana v posledných rokoch testovali, že „ani při stočtyřiceti na tebe nefoukne“ je klamstvo prvého stupňa. Ročník 2003 a vyššie má tento problém vyriešený výškovou nastaviteľnosťou, ale aká je jeho funkčnosť ešte neviem.
-chrániče rúk sú funkčné, ale iba dovtedy, kým máš prsty položené na páčkach. Akonáhle sa chytíš iba rukoväte, na konce prstov ide naakmulovaný vietor, prípadne voda. To je dosť sranda keď po jazde v daždi máš prsty komplet mokré, ale zvyšok rukavíc je suchý. Znova by stačil jediný centimeter smerom dole a prsty by boli v suchu a teple.
-ochrana nôh pred dažďom neexistuje. Stačí jedna mláka a čižmy sú ošpliechané. Ak nemáš nepremokavé čižmy, tak v daždi musíš bezpodmienečne použiť nepremoky na nohy, inak sa budeš cítiť ako na ryžovom poli. Znova by stačili malé deflektory. Myslím, že na novších ročníkoch sa to podarilo celkom úspešne vyriešiť.
-spotreba. Varaderko je smädné. Hlavne vtedy, keď sa rozhodneš porušovať predpisy, pretože pri 150 km/h na diaľnici stiahne 10-13 litrov len taký fukot. To je potom zábava na pumpe sledovať ako naskakujú čísla na stojane, nie vždy ma totiž baví ísť stotridsať (asi 5100 ot./min.) a nechať sa predbiehať Feliciami a Matizmi. Posledné ročníky to vyriešili pridaním šestky a vstrekom, čím spotreba klesla.
-kontrolky sú pod budíkmi, čiže dosť nízko na to, aby ich jazdec videl cez vysoký tankvak. Aj tento problém vyriešil rok 2003, odtvedy sú kontrolky nad budíkmi.
-žiadna elektrická zásuvka. O tej sa Varaderu môže len snívať tak isto ako sa o nej snívalo mne, keď som ju asi stoosemdesiatypiaty krát potreboval. Pre domácich majstrov je dorobenie zástrčky jednoduchá záležitosť, ale za tie peniaze ktoré tento stroj stojí, by to mala byť samozrejmosť. Takto keď chcem kompresorom nafúkať posteľ, musím zhodiť sedlo a napájať drôtiky, o nabíjaní mobilu ani nemôže byť reč.
-žiadne vyhrievané rukoväte v základnej výbave. Táto vecička mi tu chýba asi najviac. Zatiaľ čo majitelia BMW R 1150 GS (kvôli ktorému bol Varan vyvinutý) majú ruky v teple, ja ich mám stuhnuté, čo neprospieva bezpečnosti jazdy.
-žiadny centrálny stojan v základnej výbave. Primitivizmus prvého stupňa nedať na turistickú motorku, stavanú na dlhé trate, hlavný stojan. Chceš nastriekať reťaz? Nech sa ti páči, posúvaj plne nabalenú motorku po pol metri, najlepšie keď si komplet v motorkárskom a pečie slnko. Dostal si defekt? Búchaj si hlavu o zem, že si nevysolil 10 litrov za hlavný stojan, pretože zadné koleso nezdvihneš ani s heverom z auta. To je vydieranie.
-absencia aspoň malých padákov môže byť osudná pre chladiče, o plastoch ani nehovorím, tie praskajú už pri páde v nulovej rýchlosti. Takto je majiteľ nútený vytiahnuť minimálne jedného Štefánika z peňaženky...
-slabé osvetlenie budíkov ide fakt na nervy. Chce to silnejšiu žiarovku.

Toto všetko sú veci, ktoré mne na Varadere prekážajú. K úplnej spokojnosti mi však ešte chýba letmo uchytené zadné koleso, kardan, možnosť zvoliť si vypletané kolesá, zdokonalený tripmaster (stopky, viacnásobné počítadlo km, ukazovateľ priemernej a najvyššej rýchlosti, teplomer, kompas by som tiež neodmietol), väčšia nádrž a podobné drobnosti spríjemňujúce dlhé cesty. Majte ma za blázna, ale je to tak.

Na záver len upozornenie, že ide čisto o moje subjektívne pohľady a pocity.