Honda Trans-Alp 650 r.v.2002

Hondu TransAlp som vlastnil, jazdil som na nej 1 rok. Kúpil som ju novú v roku 2002, predal som ju v roku 2003 a vymenil ju za nové Varadero. Keďže som vtedy ešte nemal digitálny fotoapat, fotografie Transalpov do tohoto článku som prebral z minulého ročníka akcie Czech and Slovak Honda enduro tour 2003 na ktorej som sa tiež zúčastnil (s Varaderom).

MOTOR:

štartuje bez problémov, ale je treba použiť sytič, keďže má karburátory a nie vstrekovanie. Bez sytiča niekedy nenaskočí. Po zimnej prestávke sa mi ho podarilo nakopnúť až na tretí krát, prvých 10 min potom išiel divne, nepravidelne (Varadero po zimnej prestavke naštartovalo hneď a okamžite išlo pravidelne). Motor má trošku iný zvuk ako iné dvojvalce do V, dalo by sa povedať že tak zaujímavo "ševelí". Zvuk transalpa pôsobí dosť kvalitným dojmom. Vibrácie motora sú o niečo silnejšie ako na Varadere, prenášajú sa do sedadla, oboch stupačiek, riaditiek a aj do bočnýh držadiel spolujazdca. Nie je to však žiadna katastrofa, tieto vibrácie začínajú mierne unavovať až pri dennej etape nad 350 km, inak ich prakticky nevnímate a nevadia Vám. Reakcie na zmenu zaťaženia motora sú u Transalpa jednoznačne prítomné, hlavne pri jazde z kopca nastáva dosť značné trhnutie pri prechode od brzdenia motorom k ťahu, jazda teda v tomto režime nepôsobí veľmi kvalitným dojmom. Vyhnúť sa tomu dá jedine jazdou z kopca na vyššom prevodovom stupni, potom ovšem úplne strácate možnosť brzdiť motorom, čo je škoda lebo motorom od Transalpa sa dá brzdiť naozaj účinne. Pri jazde do kopca sú tieto reakcie oveľa menšie, a dajú sa úplne eliminovať jazdou vo vyšších obrátkach. Celú Pezinskú Babu som napríklad zvykol vybehnúť na dvojke, rýchlosťou medzi 40 - 120 kmh, a nerobilo mi žiadne problémy udržať pravidelné zrýchlenie ani pri výjazdoch zo zákrut. Motor si zachováva aj vo vysokých otáčkach veľmi pekný zvuk, úplne rovnaký ako v stredných otáčkach, iba o niečo silnejší, čiže žiadna "turbína". Pri maximánej rýchlosti 180 kmh je ručička otáčkomera na hranici červeného poľa, a motor si pri tejto rýchlosti iba tak tichúčko rapčí ako holiaci strojček. Myslím si, že s Transalpom je celkom pasia jazdiť vo "vysokých" otáčkach okolo 7-8.000, vtedy aj výkonove stačí litrovým motorkám jazdiacim v stredných otáčkach, nemá ani nepríjemný zvuk, a dá sa s ním ísť napriek vysokým otáčkam vcelku pravidelne, reakcie na zmenu zaťaženia motora sú nepríjemnejšie a zretelnejšie paradoxne v malých otáčkach, kedy má nedostatok výkonu, a karburátor nedokáže dávkovať palivo tak presne ako napr. elektronicky riadené vstrekovanie Varadera. Pri preraďovaní rýchlostí nastáva dosť výrazné spomalenie a cukanie motora, a keďže spolujazdec sedí na krátkom sedadle a teda veľmi blízko pri jazdcovi, tak sme si často ťukali prilby o seba pri preraďovaní rýchlostí.

PREVODOVKA:

podľa mňa nie je bohvie aká, zvykne dosť často zarachotiť, ale na druhej strane nie sú problémy s nájdením jedničky alebo neutrálu. Prevodové stupne sú zvolené bezchybne. Je treba dávať pozor na dolievanie oleja, ktorý sa spotrebúva dosť rýchlo, a pri jeho zníženej hladine prevodovka rachotí napriek tomu, že ešte nesvieti výstražná kontrolka tlaku oleja.

SPOJKA:

je iba mechanická, oddeľuje veľmi dobre aj za studena aj za tepla, sila na jej vymačknutie by na enduro mohla byť menšia, nedá sa stlačiť jedným prstom ako na správnej terénnej motorke.

RÁM:

je vynikajúci, veľmi pevný, nekrúti sa ani na pozdĺžnych nerovnostiach, ani v zákrutách, ani pri plnom zaťažení. Na túto cenovú kategóriu je to prekvapivo vynikajúci rám.

ODPRUŽENIE:

je priemerné, zdvihy sú takmer dvojnásobné ako na naháčovi, kolesá v priamom smere dobre kopírujú nerovnosti, ale motorka sa dosť ponára pri brzdení a prejazd jamami nie je práve balzam na chrbticu, je to kvalita pruženia asi tak na úrovni bežného naháča, aj keď je jasné že Transalp zvládne väčšiu jamu ako naháč.

BRZDY:

brzdia veľmi dobre a aj sa dajú dobre dávkovať. Pri dlhých zjazdoch sa neprehrievajú. Jediný problém je zadná brzda, ktorá je dosť kúsavá, a dobre funguje iba pri jazde so spolujazdcom a s kuframi, pri sólo jazde sa veľmi ľahko zablokuje, je na to treba dávať pozor. Pri brzdení v strese sa predné tak ľahko nezablokujú, lebo sila na páčky progresívne narastá pred momentom blokovania predného kolesa. Škoda, že to nefunguje aj vzadu.

ERGONÓMIA:

posed jazdca aj spolujazdca je veľmi pohodlný a uvoľnený, žiadna časť tela nie je zvýšene unavovaná ako pri neprirodzených posedoch. Nohy jazdca by ale na endure mohli byť menej pokrčené. Poloha jazdca je úplne vzpriamená, čo je pohodlné a praktické, výhľad je skvelý, riaditká sú široké a sú vysoko, kontrola nad strojom je teda aj na zlej ceste a v kritických situáciach výborná. Spolujazdec sedí pohodlne lebo nemá veľmi pokrčené nohy, bočné držadlá su masívne, hrubé, kovové, proste vynikajúce. Sedadlo spolujazdca je však krátke, a spolujazdec si teda na dlhej ceste nemôže presadať 5 cm dopredu a dozadu ako napr. na Varadere a odľahčovať tak svoj otlačený zadok. Keď sa na Transalpa namontuje horný kufor, tak netreba dávať opierku na chrbát, lebo potom sa tam už spolujazdec skoro ani nezmestí. Čalúnenie a tvar sedadla sú ale katastrofálne. Zo sedadla začína bolieť zadok po 300 km jazdy v kuse, a po 400 km je to už úplne neznesiteľné a je treba robiť každú hodinu prestávku. Podľa mňa cestovné enduro by si zaslúžilo lepšie sedadlo. Toto sa dalo pozorovať aj na Honda endurotour, keď tí čo sedlali Transalpy každú chvíľu oddychovali, lebo mali otlačené zadky, Dominatory na tom boli samozrejme ešte horšie. Kapotáž je podľa mňa tiež dosť nevydarená. Plexištítok je veľmi nízky, chráni jazdcov do telesnej výšky asi tak 175 cm, tí výšší si síce môžu kúpiť príplatkové vyššie plexi, ale za nehoráznych 8.000,- SK. Toto je pre mňa dosť nepochopiteľné, nakoľko enduro s vysokým sedadlom si budú predsa kupovať hlavne vysokí jazdci, a nie 172 centimetroví ľudia aby dočahovali na zem iba špičkami, kapotáž by teda mala byť dimenzovaná pre vysokých ľudí. Pri mojej výške 187 cm mi kapotáž vyhovovala iba do rýchlosti 130 kmh, potom už riadne klenbala hlava do strán aj mne aj spolujazdcovi. Okrem toho kapotáž ako keby zbierala všetok hmyz z veľkej plochy a usmerňovala mi ho rovno do ksichtu. Na žiadnej motorke som ešte nemal tak zamušené plexisklo na prilbe ako na Transalpovi. Oveľa menej by som bol zahmyzený na naháčovi a aj by mi menej klenbla hlava, podľa mňa radšej žiadna kapotáž ako zlá kapotáž. Ale pripúšťam že je možné, že by tieto problémy vyriešilo vyššie originálne plexisklo Honda, ja som si ho ovšem za tú sumu nekúpil, keďže som už aj tak poškuľoval po Varadere, takže neviem posúdiť jeho kvalitu. Treba ovšem uznať, že kapotáž vyzerá veľmi pekne (namontovaním vyššieho plexiskla sa jej vzhľad pohdľa mňa pohorší), a má aj fúkanie teplého vzduchu na kolená a predkolenia. Raz mi Transalp padol na bok (nie za jazdy), a napriek tomu že som nemal padáky, tak sa plast kapotáže ani v jednom mieste nedotkol vozovky. Motorka stála na sklopenej stupačke, vytočených riadítkach a jednej pneumatike, medzi kapotážou a asfaltom bola medzera asi 2 cm. Benzín z nádrže pri polohe na boku absolútne nevytekal, ani kvapka. Kryt pod motorom je plastový, ochranu proti vode neposkytuje žiadnu. Nosič batožiny je vyriešený skvele. Je kovový, masívny, plne funkčný, podľa mňa lepší ako na konkurenčnom BMW GS 650. Prístrojová doska je prehľadná a veľmi pekná, vyzerá ako z auta. Ukazovateľ stavu palivovej nádrže je však dosť nepresný, ukazuje nulu a v nádrži je ešte 25% paliva (čo je ovšem vždy lepšie ako keby ukazoval viac ako tam naozaj je)

JAZDNÉ VLASTNOSTI:

v zákrutách sa Transalp správa úplne neutrálne. Je to zrejme najlacnejšia motorka, ktorá už má neutrálne jazdné vlastnosti v zákrutách. Napriek úzkym gumám sa s ňou dá urobiť veľký bočný náklon, aj keď je treba dávať pozor, lebo tlmiče nie sú až také kvalitné, a môže sa stať že sa celá motorka v bočnom náklone po impulze z nejakého hrbolu na ceste rozvlní, čo je dosť nebezpečné. Na kvalitnej ceste ako napr. na Pezinskej Babe ovšem sedí na ceste ako prilepená. Na dialnici je dosť citlivá na bočný vietor, a aj podskakuje ako krátke a ľahké auto, čo veľmi pohodlné nie je. V zákrutách so zlým povrchom predné koleso v bočnom náklone nekopíruje perfektne nerovnosti a celý ľahký predok má tendenciu ako keby uletieť do strany, a to hlavne v rýchlych zákrutách v bočnom náklone cez 100 kmh. Na zadné sa iba plynom nepostaví, je treba rýchle pustenie spojky. V ľahkom teréne sa ale správa celkom fajn, možnože lepšie ako ťažké Varadero.

JAZDNÉ VÝKONY:

motorka zrýchľuje na 100 kmh za 4,8 sec sólo a za 5,3 sec plne zaťažená. Je to papierovo oveľa menšie zrýchlenie ako zrýchlenie lacnejšieho Horneta 600, ktorý zrýchli za 3,1 sec, ale... Mal som možnosť súboj s Hornetom 600 v zrýchlení niekoľkokrát absolvovať, dopadá to asi takto : Transalp na začiatku vyrazí o trošičku lepšie, lebo nie je treba dávať pozor na zodvihnutie predného kolesa ako na Hornete, stačí dať plný plyn. Až do rýchlosti 85 kmh ide Transalp o pol dlžky pred Hornetom, potom prichádza červené pole otáčok a je treba preradiť na dvojku, vtedy ide Hornet dopredu a potiahne na jednotke až do 100 kmh. Transalp stratí 1 sekundu preradením rýchlosti, a ďalších pár desatín tým že je už na dvojke, zakial čo Hornej ide stále na jedničke až do vysokých otáčok, a pri 100 kmh je Hornet vpredu asi o vyše 20 metrov. Čiže strata na zrýchlení Transalpa je spôsobená nižšími maximálnymi otáčkami a stratou pri preradení rýchlosti, Hornet ťahá lepsie až vo vysokých otáčkach, ktoré už Transalp nedosiahne, v režime otáčok do 8.000 sú obaja výkonove približne na rovnakej úrovni. Transalp na tom jazdnými výkonmi nie je až tak zle ako sa papierove zdá, je schopný držať svižné tempo, po diaľnici sa dá udržať dlhodobe 150 kmh aj s dvoma osobami a batožinou. Transalp v rukách skúseného jazdca nezaostáva ani za litrovými strojmi, pokiaľ tieto idú normálnym tempom v stredných otáčkach a nesnažia sa "závodiť". Je to teda plnohodnotný stroj, hlavnú výhodu Varadera by som ani nevidel vo vyššom výkone, ale skôr v oveľa lepšej kapotáži a sedadle, a teda v oveľa väčšom pohodlí na dlhých trasách, a v lepšej kulivovanosti motora Varadera.

ROZMERY A HMOTNOSTI:

motorka je pomerne krátka a ľahká, ale keď sa vám náhodou nakloní na stranu, tak je to dosť makačka dostať ju nazad, rovnako ako zdvihnúť ju zo zeme nie je žiadna sranda, nakoľko je dosť vysoká. Otáča sa do protismeru ľahko, po meste je dosť obratná a vrtká, ale nie až tak ako Hornet.

DESIGN:

je podľa mňa celkom pekný, moderný.

MOJ SUBJEKTÍVNY ZÁVER:

Transalp je podľa mňa celkom fajn motorka, aj napriek tomu že k dokonalosti má ďaleko. Komerčne nie je ani zďaleka tak úspešný ako napríklad lacnejší Hornet 600, a je to aj pochopiteľné. Ak si totiž niekto pozrie papierové vlastnosti oboch strojov a cenu, a vidí, že Hornet stojí o 50 tis menej a pritom lepšie zrýchluje a má vyššiu maximálnu rýchlosť ako drahší Transalp, tak sa proste rozhodne pre Horneta. Podľa mňa je ovšem Transalp naozaj hodný viac peňazí ako Hornet, lebo je to univerzálnejšia a viac využiteľná motorka, s ktorou najazdíte viac kilometrov, uvidíte viac prírody a získate viac skúseností ako na Hornete. Hornet je niečo ako skate-board a Transalp je niečo ako horský bicykel. Skate-board je extrémne vrtký, dajú sa s ním robiť srandičky okolo áut a zažiť zábava, ale len krátku dobu a na perfektnej ceste. Na horskom bicykli si tiež dajú robiť krkolomné kúsky, aj keď v iných zrýchleniach, dá sa jazdiť aj po zlých cestách, aj do lesa, aj dlhšie trasy a najazdí sa na ňom viac hodín a vidí viac prírody ako na vrtkejšom skateboarde s vačším bočným zrýchlením. Hornet by som odporučil ako fajn vozítko po meste a po blízkom okolí mesta, denné etapy do 250 km, Transalp je ale tiež fajn po meste, nie je síce tak vrtký a nedá sa s ním tak dobre parkovať ako s Hornetom, ale nie je problem prebehnúť otvorený kanál, alebo vybehnúť pod šikmým uhlom na obrubník, či vybehnúť po schodoch alebo zbehnúť po prudkom svahu s trávou, či vyviesť podobnú, na Hornete nemysliteľnú srandu. Transalp sa hodí aj na výlety do hôr, nie je však treba plánovať dlhšie denné etapy ako 400-450 km, dá sa s ním zúčastniť ako plnohodnotný člen aj na veľkej náročnej akcií akou je napríklad CZ&SK HET. Celkom fajn zvláda šotolinu či ľahší terén. Hnedých plných a čiarkovaných čiar (poľné a lesné cesty) je na mape Slovenska možno ešte viac km ako asfaltových ciest, čiže o zábavu je postarané. V kvalitných serpentínach je jazda na neutrálnom Transalpe oveľa väčšia pasia ako na pretáčivom Hornete, ktorému sa ešte navyše aj trochu krúti rám. Hornet ale zasa poskytuje väčšiu pasiu pri veľkých zrýchleniach a prudkých myšičkách po meste, pre neskúseného jazdca, ktorého môže lákať nízka cena Horneta je ale toto spôsob jazdy "na zabitie". Takže čo by som bral ja osobne radšej ? Ako druhú mašinu pri mojom Varadere radšej Hornet (ale keď už, tak 900) na vyšantenie sa po meste, ako jedinú mašinu jednoznačne univerzálnejšieho a využiteľnejšieho Transalpa.