Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 14.10.2018 Autor: Landal
Čitatelia: 7302 [Šport - Rally]
LIVE: Rozlúčka - Cestou z Tuniskej medíny už do prístavu som dostal rozlúčkový darček. V tej istej sekunde sa na mňa vykakali dva vtáky, každý na jedno rameno.
Tunisko, Ksar Ghilane a Sahara sama o sebe prekonali očakávania. Jazda otvorenou krajinou limitovaná len schopnosťami jazdca... Už teraz sa teším, ako sa tam budúci rok vrátim.
Predchádzajúci | Seriál článkov: Slovak 4 Rally Team 2018
Cestou z Tuniskej medíny už do prístavu som dostal rozlúčkový darček. V tej istej sekunde sa na mňa vykakali dva vtáky, každý na jedno rameno.
Tunisko, Ksar Ghilane a Sahara sama o sebe prekonali očakávania. Jazda otvorenou krajinou limitovaná len schopnosťami jazdca... Už teraz sa teším, ako sa tam budúci rok vrátim.
Dopoludnie posledné dňa v Ghilane venujeme foteniu. Jazdiť hore dole kvôli fotkám je rovnako vyčerpávajúce, ak nie viac, ako plynulá jazda "niekam".
Uvedomujem si, že sú to na teraz posledné chvíle v púšti. Zaľúbil som sa tu do toho všetkého. Nasledujú asi 4 hodiny balenia, zapadnutie Multivanu pri výjazde od penziónu, a potom už len kurz na sever.
Okrem jazdenia púšťou sme trošku pozreli aj tú kultúru, jednak architektonickú, jednak gastrokultúru.
Cieľok v okolí Ghilane, kam sa dajú robiť jednodenné výlety, je dosť. Napr. aj Šenini (Chenini). Ide o opevnenú berbeskú dedinu (kal´a) na kopci. Pochádza z 12 storočia. Typické sú veľmi nízke vchody, malé do skaly zatesané priestory a dvere vyrobné z palmových kmeňov s nosnými prvkami z olivového dreva.
Na spiatočnej ceste sme auto odstavili na poslednej benzínke pri prístave a pumpárovi dali 10 dirhamov za stráženie. Do medíny sme sa vybrali prímestským vlakom a potom električkou. MHD v Tunise (hlavné mesto) funguje výborne. Medína bola ľudoprázdna. Až okolo poludnia sa začal objavovať život. Street-food je tu kvalitný a hodne lacný. Strava v púšti je citeľne drahšia.
Pred odchodom som preveroval info od dvoch osôb, čo do Tuniska reálne chodia jazdiť s viacerými motorkami, aj na ambasáde v ČR. Do Tuniska nie je problém doviezť jedným šoférom "hocikoľko" motoriek. Ale jedna praktická rada: úradníci majú radi tzv. "zoznam". Je dobré ho mať pripravený, čo som nevedel. Zoznam zahŕňa spísané všetky vozidlá s údajmi: typ, EČ, VIN, rok výroby. Ideálne je doma si to pripraviť na počítači a vytlačiť pre vstup, výstup a do rezervy.
Na vstupe prebieha klasická buzerácia, nejaký zamestnanec v civile si Vás zoberie na starosti a skontroluje veci. Potom ide na radu uniformovaný, ktorý zase kontroluje s civilom za zadkom, a odošle Vás k jednému okienku pre jeden papier, a potom k druhému okienku pre druhý papier. Vodič dostáva extra pečiatku s popisom do pasu + opečiatkový papier so zoznamom strojov, ktorý si musí uchovať (bude ho potrebovať na výstupe!).
Napriek tomu, že sme mali všetko OK, si uniformovaný vypýtal úplatok Stálo nás to dokopy za 5 osôb 30,- Eur. Ako somár som hneď nepochopil jeho dôkladné listovanie pasom, skutočne som myslel, že hľadá pečiatku od tých okienok, kam ma predtým poslal. Civilný pracovníci pýtajú pivo ako "všimné". Mali sme len víno, tak aj tomu sa potešil.
V závislosti od okolností môže táto procedúra trvať 15 min. aj hodinu a pol.
Naloďovanie na trajekt v Tunise je urobené "po ich", nie ako v Janove. Hneď sa pri Vás zjaví chlapík, ktorý sa tvári ako zamestnanec prístavu, autoritatívne vymenúva papiere ktoré si treba zobrať sebou a ísť za ním k okienku. K okienku pristupuje s papiermi on, ja stojím o pár krokov vedľa. Po chvíľke podáva späť papiere s lístkami na trajekt. Ideme k autu a tam si pýtam prachy. Zase si nadávam, že ma dostal. Objavujú sa ďalší dvaja, ktorí vehementne tvrdia, že sa na úspechu administratívy tiež podieľali, ten prvý pritakáva a tvrdí, že to je jeho tím. Už som trochu nasratý, dávam im napokon 15 dirhamov (5 eur) a viac sa s nimi nebavím. Netreba mať ilúzie, ak by som k okienku pristúpil sám a obišiel "miestny systém", neviem koľko by ma tam nechali stáť.
Pri výstupe sme natrafili na toho isté uniformovaného. Z nejakého dôvodu im to trvalo všetko dlhšie a prehľadávali autá dôkladnejšie. Tuniské dodávky dávali komplet vyložiť. Boli sme radi, že sme na trajekt prišli včas. Tento krát majú trochu zmätok v pečiatkach, ale napokon nás vôbec neprehľadali a keďže sme boli skásnutí na vstupe tak už nič nechceli. Zoznam strojov s pečiatkou o vstupe som odovzdal a do pasu dostal nový štempel, že som stroje zase vyviezol preč.
Reálne kontrolovali pasy a malé techničáky. Pri niektorom okienku chceli aj zelené karty, ale už fakt neviem kde a či všetky. Po vylodení z trajektu v Janove po nás už ani pes neštekol.
Problémom pre vzduchový filter nie je jazda v skupine, nakoľko vanúci vetrík efektívne čistí stopu pred jazdcom. To čo zanáša filter je neustály preklz kolesa na návejoch a dunách, často spôsobujúci pieskový kúpeľ celej motorky.
Na niektorých miestach aj zdanlivo pevná náveterná strany duny nedrží a moto sa do nej borí. Tak už nezostáva len odľahčiť zadok, tlačiť a tlačiť až kým sa to chytí a pokračovať. Horšie je, keď sa zaborí predok - chyba jazdca a neodľahčenie predku. To potom jazdec raz-dva letí cez rajdy.
Dnes už môžem trochu veselšie písať o jazdení v dunách.
Prvý kontakt so skutočnými dunami bol krutý. Dunový pás pri camp Zmela som prešiel do jeho stredu, tam som sa zasekla tak, že som potom asi hodinu bojoval len o návrat do campu, úplne vysilený, na smrť vysmednutý, vypotený do sucha... Vedel som čo chcem robiť, ale nedokázal som to uskutočniť. To bolo v utorok.
V stredu sme celý deň jazdili púšťou. Nie po šotolinách, ale po nepoškvrnenej púšti. Tisíc rôznych typov dún, rôzne kombinácie, cely deň učenia.
Vo štvrtok sme opäť skončili pri camp Zmela a len tak skusmo som vbehol do dunového poľa za kempom. A zrazu to bolo úplne inak. Zrazu som videl cestu. Vedel som kadiaľ mám ísť. Videl som náveternú a záveternú stranu dún, videl som líniu hrebeňov dún po ktorej sa dá ísť, vedel som držať kurz a obchádzať kypré dolíčky medzi dunami. Zrazu som jednoducho videl a čítal to, čo som pred dvomi dňami nevidel.
Zlepšil som prácu s ťažiskom a pochopil, že plyn musím dávať aj pri výjazde na dunu aj pri zjazde z duny. Pri zjazde je kľúčové ťažisko dať dozadu (zadok tak moc dozadu nad blatník ako sa len dá).
Samozrejme saltíčko cez rajdy sa podarí stále. Púšť je krásna, veľká a mocná. Vždy keď si poviem, ako pekne mi to už ide, hodím tlamu.
Ideme púšťou na juh. Paľba ako oči, spestrujeme si to jazdou mimo cesty, zabávame sa v malých návrhoch. Cedula na camp Zmela, tak reku dáme čaj a ideme ďalej. Lenže veľké duny boli tam! Úroveň kempu by zahanbila väčšinu slovenských zariadení. Chladené pivo! Jazdíme v dunách do úplného vyčerpania, potom obed a návrat. Deň na ktorý sa nezabúda!
Ideme púšťou na juh. Paľba ako oči, spestrujeme si to jazdou mimo cesty, zabávame sa v malých návrhoch. Cedula na camp Zmela, tak reku dáme čaj a ideme ďalej. Lenže veľké duny boli tam! Úroveň kempu by zahanbila väčšinu slovenských zariadení. Chladené pivo! Jazdíme v dunách do úplného vyčerpania, potom obed a návrat. Deň na ktorý sa nezabúda!
Odoslané z iPhonu
Ideme púšťou na juh. Paľba ako oči, spestrujeme si to jazdou mimo cesty, zabávame sa v malých návrhoch. Cedula na camp Zmela, tak reku dáme čaj a ideme ďalej. Lenže veľké duny boli tam! Úroveň kempu by zahanbila väčšinu slovenských zariadení. Chladené pivo! Jazdíme v dunách do úplného vyčerpania, potom obed a návrat. Deň na ktorý sa nezabúda!
Dnes dopoludnia sme dorazili do Ksar Ghilane. Prekvapila nás kvalita ciest naprieč Tuniskom. Až po Gabes bola diaľnica a aj potom bola cesta až do oázy úplne v pohode.
Ubytovali sme sa napokon v penzióne s uzavretým dvorom priamo pri termálnom jazierku. Rozhodla zjednaná cena 150 DN (cca 50 EUR) za 3 osoby na noc s raňajkami.
Apropo to jazierko, to je kapitola sama o sebe. Po tréningu v dunách si vezmeme plechovku pivka a skončime do prijemne teplého jazierka. Skvelé osvieženie pre spoteného a pieskom obsypaného jazdca.
Počasie je vynikajúce. Nebo čisté a pocitovo 25 stupňov.
Prvé skúsenosti s dunami sú krásne. Môžme trénovať u nás doma piesky koľko chceme ale toto je iné. Už máme za sebou prvé zapichnutia predku za hranou duny a salto cez rajdy. Ale to si musí človek vyskúšať sam. Naučiť sa čítať línie prechodov dún je veľká zábava.
Jedlo priamo v Ksar Ghilane je výborne, porcie veľké a cenovo za 12-15 DN (4-5 EUR).
Zajtra skúsime výlet k Veľkému východnému Ergu.
Napriek tomu, že papiere boli OK, na hranici si vypýtali úplatky. Vyrážame smer juh cca 600 km.
Wifi na trajekte je grátis len na 15 minúť. Platené dáta sú drahé ako šľak (100 mega za 5 eur). Takže skúsim aspoň rýchlo pár viet.
Trajektová kabína pre troch je čistý luxus, z hľadiska priestoru aj vybavenia. Všetko funguje, všetko čisté. Trajekt je vyťažený tak odhadom na 50%. Strava je tu celkom uchádzajúca a ceny na trajekte sú ako hociktorom turistickom stredisku.
V Janove bolo včera veterno, pršalo a bolo chladno. Ako sa blížime k Tunisku úplne ustal vietor, obloha je čistá a je krásne teplo. Asi o tretej by sme mali pristávať v prístave. Uvidíme či budeme mať chuť sa zdržať v hlavnom meste alebo pálime rovno na juh (tipujem to druhé).
Na cestu do auta sme nabalili značné množstvo Burka (familiárne pomenovanie pre burčák) a samozrejme aj neskoršie štádiá tejto skvostnej produkcie. Dvaja kerujeme, zvyšok sa len zabáva.
Burko spôsobuje, že prvý krát stojíme už po 100 km a potom prakticky na každej benzínke. Nálada super, vyrazili sme prijateľne, takže naťahovanie cesty nám nevadí.
O štvrtej ráno mi Mišo klepe na rameno: "Laňďal, máme problém...". Mišo si totiž z nudy začal čítať lístok na trajekt, a z toho zistil, že trajekt neodchádza o 18:00 ako sme si mysleli, ale o 15:00, a na check-in sa netreba dostaviť 2 hodine pred ako sme si mysleli, ale 4 hodiny pred. Takže o štvrtej ráno sme boli v stave, že ak by sme išli všade rýchlosťou 105 km za hod a nestáli ani minútu, ledva by sme to stihli. Všetci vytriezveli ako šmahom ruky. Nastupujeme na núdzový režim, ideme "čo to dá". V tomto prípade je to ale práve tých 105 km/hod., nakoľko Multivan s cca 2,5 tonami za sebou proste viac ísť nemôže (vozík sa neprijateľne rozkýva).
Lenže sme netušili, že v noci je 99% talianskych benzínok zavretých, a to vrátane tých diaľničných. Dochádza nám nafta a musíme zísť z diaľnice. Z času, ktorý sme nemali, strácame pol hodinu.
Napokon všetko dobre dopadlo, v prístave sme zaparkovali 3 hod. pred odchodom lode a hravo zvládli papiere. Procedúra prebieha z check-inu, ktorý je veľmi formálny (treba rezerváciu na trajekt + pas), následne sme vyplnili tlačivko pre cudzineckú políciu, dostali od nich pečiatku, išli čakať do auta, a keď prišiel čas, nalodili sa na trajekt. Na trajekte potom už len kontrola pasov na recepcii.
Zajtra o tomto čase by sme mali mať na obzore brehy Afriky.
Po 7 hodinách balenia a nakladania sme konečne komplet. Aspoň si to myslíme. Trajekt odráža zajtra o šiestej večer.
V piatok 05.10.2018 vyrazíme smerom na juhovýchod a pôjdeme, poplávame a zase pôjdeme, až sa zastavíme tam, kde už bude len piesok, piesok a stále len piesok.
Čaká nás cesta do Janova na trajekt, potom dole na juh cez celé Tunisko, až do oázy Ksar Ghilane. Tam zakotvíme takmer na týždeň a budeme sa venovať púšti. Teda jazdeniu v púšti, aby som bom presný.
Ak Vás to bude zaujímať, môžete nás sledovať v tomto vlákne.
V piatok 05.10.2018 vyrazíme smerom na juhovýchod a pôjdeme, poplávame a zase pôjdeme, až sa zastavíme tam, kde už bude len piesok, piesok a stále len piesok.
Čaká nás cesta do Janova na trajekt, potom dole na juh cez celé Tunisko, až do oázy Ksar Ghilane. Tam zakotvíme takmer na týždeň a budeme sa venovať púšti. Teda jazdeniu v púšti, aby som bom presný.
Ak Vás to bude zaujímať, môžete nás sledovať v tomto vlákne.
Pridané: 14.10.2018 Autor: Landal Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Slovak 4 Rally Team 2018
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 173558 | Včera: 224986