Custom Festival Motor Show Poznaň 2017, časť 1.

Poslal som fotky a redakcia potvrdila, že môžem prísť. A tak som opäť do Experta naložil Kawu a Duka. Na rozdiel od Verony, Expert na trase do Poznane a späť „pracowal“ bez chyby.

Redakciu „Custom“ tvoria otec Leszek a syn Bartek. Každé dva mesiace nielen pre priaznivcov H&D už roky vydávajú plnohodnotné printové číslo. V čase webu naozaj skvelý výkon.

V tomto roku sa výstava motocyklov spojila s výstavou automobilov a vyzerá to tak, že obom stranám to pomohlo. Počet návštevníkov sa ťažko odhaduje. O niečom svedčí fotka pri turniketoch pred výstavou. Výstavisko však bolo po tri dni neuveriteľne plné ľudí.

Späť k motorkám. K nevôli importérov sa v roku 2016 do Poľska doviezlo asi 57 000 jazdeniek. Zväčša „bardzo tanio“ = veľmi lacno = v biednom stave. Asi netreba rozvíjať skutočnosť posúvajúceho sa Čierneho Petra pri ďalšom predaji vraku v neutešenom technickom stave po „remonte“ (oprave) v miestnych garážových firmách.

V rovnakom čase sa predalo niečo menej ako polovica z tohto množstva nových motocyklov. A tu to už začína byť (po poľsky) zaujímavé. Na motocykle z Ázie sa nalepí lacná nálepka (domácich „producentow“) Romet alebo Junak a čísla utešene rastú. Romet 5561 „sztuk“ (ks), Junak 4094, Zipp 2265. Ďalej Yamaha 1987, Honda 1670. Tu nevieme objemy ani nálepky. BMW v tom čase bez modelu do 650 ccm = 1182 kusov! Neuveriteľná výnimka. Atď. Samozrejme tomu pomohol zákon o riadení motocykla do 125 ccm do 11 kW „bežným“ vodičom.

Celkovo ale z toho vyplýva taký typický poľský motorkár: „jezdicz tanio“. Preklad asi nie je potrebný.

Úplne inak je na tom poľský plechovkár. Všetko iné ako „jezdicz tanio“. Poľsko je krajina, kde žije 40 miliónov ľudí a Poľsko je manufaktúra vyrábajúca rôzne výrobky pre cca 200 miliónov ľudí žijúcich v západnej Európe. Majitelia takýchto firiem jednoducho musia byť rozprávkovo bohatí. A môžu – musia – a chcú tie zarobené peniaze minúť.

A tak na výstave mal svoj stánok Rolls–Royce, Ferrari, Aston Martin, Maserrati, Porsche. Neverím, že tam boli náhodou. Náhodou by mohli byť na Slovensku, ale nie v Poľsku. V Poľsku sa asi dá predať Aston Martin od 300 do 400 000 eur. Ceny na tabuľkách pri autách Ferrari a R&R takéto informácie radšej decentne neposkytovali.

Za tri dni som celú výstavu prešiel trikrát. Až by to mohlo zvádzať k nude. Ale krásna technika nemôže byť nuda a krása hostesiek a celkovo poľských žien je téma sama pre seba. Aj keď, Poliaci sú znova pred nami o krok vpredu. Tie najkrajšie kúsky si nemilosrdne vyzobkali tí krásni mladí a bohatí fešáci. A tak motorkárom tam zostali (až na vzácne výnimky) iba tie dobré povahové typy. Kruté, ale oko nepustí.

Sprievodný motorkársky program pozostával hlavne zo stunt arény. Majstri stuntu urobili pár dobrých trikov, ale nepochopiteľne chladné obecenstvo (takmer bez potlesku) ich nevyprovokovalo urobiť niečo navyše. Chlapík na Tigrovi zo školy bezpečnej jazdy bol výborný. Ukázal, že aj takýto mastodont vie byť dosť obratný. Možno tomu chýbalo iba to, aby vytiahol z davu dobrovoľníka, ktorý by sa za ním povozil a ukázal na ňom, ako sa zlepšiť za pár minút.

Custombike súťaž

K prestavbám: bol použitý systém, že bodujeme sami seba. Gentlemansky nedávame body svojmu stroju. Nemám tento systém rád. Uprednostňujem systém nezávislej poroty. Ozaj nezávislej porote je jedno, kto je majiteľom, resp. tvorcom stroja. Pri takejto porote som raz vyhral. Bolo to v Rakúsku a porota bola z Nemecka. Samozrejme, že odvtedy túžim po takomto systéme bodovania. Ale akosi sa mi nedarí...

Tu bol v jednej kategórii napr. syn a otec. No povedzte, nedali by ste najvyšší počet bodov svojmu synovi alebo otcovi? Pri vyhlasovaní výsledkov zaznelo: „Jacek, podchodž sem, jesteš perwši!“ Komunita je komunita. Subjektívne sa tu hlavne posudzuje estetika stroja a technické stvárnenie. Jazdné vlastnosti sú úplne, ale úplne nepodstatné. Custom na koleno? Neblázni! Kto by také robil? Nuž predsa ja. Ja nerobím prestavbu, aby som nedal koleno. A nerobím bajky, aby nad nimi s úsmevom ľudia krútili hlavami. Lebo ak krútia hlavami a usmievajú sa, je v súťaži šanca na stupeň víťazov. Ja sa snažím robiť prestavby tak, aby nad nimi ľudia hmkali a rozmýšľali. A to nie sú vhodné pódiové typy...

Že nemám šancu na pódium, bolo jasné už skôr. 12 street bajkov a 13 café racerov bola príliš silná konkurencia v mojich kategóriách. Na druhej strane, ako by mohol byť Bayern majster, keby nemal nad kým vyhrávať?

V tejto časti sú fotky customov a krásnych áut. V ďalšej časti pokračujeme detailmi a tradične to uzatvoríme hosteskami.