Custombike Show Bad Salzuflen 2015 - 2. časť

European Biker Build-Off

Oživením výstavy je tradičná súťaž „European Biker Build-Off“ vybraného domáceho nemeckého a zahraničného vyzývateľa - staviteľa bajkov na základe V2 H&D. Nemecko v tomto roku zastupovala rodina Muller (Muller Motorcycle AG), ktorá vyrába neuveriteľne prepracované súčiastky hlavne na CNC strojoch. Vyzývateľom bol rozpačito skromne pôsobiaci Yuri Shif z Bieloruska so svojimi spolupracovníkmi. Ale Yuri nie je žiadny trochár a už sa zúčastnil veľkých podujatí či už v USA ale aj v Abu Dhabí... Takže môžeme si nájsť na mape Bielorusko a poznačiť si, že sa tu vyrábajú skvelé stavby. A to tak skvelé, že Yuri v Nemecku porazil aj domáceho rivala. O víťazovi rozhodli svojimi hlasmi návštevníci šou. Rozdiel bol menej ako desať hlasov. Priznám sa, aj ja som dal hlas Yurimu.

Mullerovci predstavili klasickú stavbu s neodpruženým zadkom, krásne vypracovanú, ale bolo tam pár rozpačitých detailov. Bike nemal páčku prednej brzdy. Brzdil sa iba nohou a dal sa nastaviť pomer brzdnej sily vpredu / vzadu ako v F1. To znie dobre. Druhou zvláštnosťou bolo ovládanie spojky otáčaním ľavej rukoväte. Oba prvky sa mi zdajú v bežnej premávke diskutabilné. Koľkokrát potrebujeme mať obe nohy na zemi a pritom pribrzdiť prednou brzdou (ak sa napr. posúvame niekde dolu svahom) , načahovanie sa za riadidlami pri otáčaní sa na mieste a ešte aj pootáčať spojkovou rukoväťou si tiež nechcem veľmi predstavovať... Aby som im nekrivdil, na pridávanie plynu použili starý Jawácky systém s pootáčaním segmentov vo vnútri riadidiel. Lanko ide vnútrom riadidlovej rúrky a teda stavba je veľmi čistá.

Shif predstavil inú koncepciu. Za vzor si zobral H&D z rokov 1915-1920 jazdiaci tzv. flat track. Niečo ako plochú dráhu. Vyrobil neuveriteľne jednoduchý rám, štýlové kolesá a spolu s ďalšími prvkami to pospájal až do minimalistickej krehko pôsobiacej konštrukcie. Motorka na 30 km jazdy a potom sa 1 až 2 hodiny pri káve kochať pohľadom na ňu. A debatovať s prísediacimi o jej kráse. Nuž a keď na to príde čas, odtrpieť tých 30 km naspäť domov.

Víťazi

Bolo síce štrnásť kategórií a minimálne 364 súťažiacich. Zaznelo, že nás malo byť až okolo 500, ale to nepotvrdím, lebo som motorky nepočítal. Skrátka celkom slušná šanca niečo vyhrať. Ale... ako po minulé roky, vyhlasovali sa iba víťazi jednotlivých kategórií. Žiadne druhé, či tretie miesto, ktoré by potešilo ďalších 28 ľudí. Ako minule, aj teraz som skončil medzi tými 350 alebo 486 smutnými porazenými. Alebo možno nie sme porazení, iba sme nevyhrali. Ale tá zábava pri tvorbe prestavby / stavby stojí určite za to. Ja som tam išiel s 99% presvedčením, že nemôžem vyhrať, iba zúčastniť sa. To čo robím ja (a ešte pár súťažiacich mne podobných), sa tam jednoducho nenosí. Kto by robil H&D aby ho dal na koleno? Alebo aby bol bajk ako-tak pohodlný? Tam je všetko podriadené imidžu a šlus. Ale na druhej strane musím potvrdiť, že niektoré ceny dostali (veľmi zaslúžene) súťažiaci a ich pohonnú jednotku netvoril V2.

Na konci výstavy som pocítil takú malú nostalgiu. Vytvoril som takú (podľa mňa dobrú) prestavbu a nič. Žiadna cena. Ale to isté si myslelo mojich minimálne 350 kolegov... Objektívne, na cenu sa tvorca musí dopracovať. A musí mať šťastie na subjektívne hodnotenie poroty. Ešteže za víťazstvo nič finančné víťazi nedostávajú. Iba morálne ocenenie = sklenený pohár – vygravírovanú tabuľku. Ale aj tá poteší. Možno nabudúce. Verím, že to už tam bude nová svieža custom krv zo Slovenska. Držím palce.

Piráti Karibiku

Sedadlá:

Každá motorka mala originál sedadlo. Aj tu sa tvorcovia doslova vybláznili a spektrum bolo od tých naozaj nepohodlných sado – maso - kovo bláznivých až po umelecké kožené diela. Tá jedna by si hádam našla miesto aj v pánskom časopise...

Výfuky:

Výfuky: od zváracích maniakov, čo vyrábajú zvody z rúrkových zbytkov popadaných po podlahe po perfektné výlisky pozvárené neuveriteľne krásnymi zvarmi. Od snahy dosiahnuť zvýšený výkon na základe hitech po likvidáciu (nezmyselným tvarom) biedneho výkonu pri dvojtaktnej päťdesiatke.

Musím poďakovať Dominikovi s triedením fotiek. Keď už som nemal silu, tak mi s nadhľadom pomohol, a preto sú ako-tak zoradené do skupín podľa nejakého kľúča. Viem, že tých fotiek je pre viacerých možno priveľa. Ale verte, že iba odrážajú fantáziu a zručnosť autorov. Podľa mňa sa menej už nedalo...