Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 24.11.2014 Autor: Varan
Čitatelia: 20115 [Vaše stroje - Moja motorka]
Dopredu oznamujem hrdým majiteľom tohto modelu, aby sa neurazili za niektoré vyhlásenia. 15 rokov vývoja ju ospravedlňuje nebyť na vrchole a aj keď je to nefér, merítkom porovnania budú dnešné cestovné endurá.
Chválospevov z roku 1999 je na svete mnoho. V tomto článku zabudnem na rok, kedy motorka prišla na trh a budem o nej hovoriť ako o priamej konkurencii dnešných cestovných endúr.
Jedenásťpade nevyvrátiteľne patrí medzi motorky s najväčšou povesťou spoľahlivosti a to dodnes. Dnes však už má 13 rokov života, 94 000 km a zážitkov na rozdávanie. Absolvovala napr. amatérske rally a cestu Marokom, čo na vizuálnej stránke vidieť, no po technickej stránke som nevidel rovnakého psychopata, ktorý sa o ňu stará ako o vlastné dieťa a dopraje jej len to najlepšie vždy keď si zapýta, niekedy aj keď si nezapýta - len tak preventívne pre dobrý pocit.
Prehliadku technických údajov rovno preskakujem, dôležitejšie sú pocity, prejav a dojmy, tabuľku údajov nájdete hocikde.
Pri kreslení predných svetiel niekto nebol triezvy, zadné svetlo jak hmlovka z eMBéčky a ani po hodinách sledovania som nenašiel žiadnu nadväzujúcu líniu medzi jednotlivými dielmi. Motor, rám, nádrž, zobák, svetlá a plexo sú čisto funkcionalisticky poskladané a celkom premyslené. Tá otrepaná fráza: ,,Je tak škaredá, až je pekná“ asi k žiadnej inej nepasuje toľko. Pardón, ešte je tu stará Multistrada :)
Ešte len prehodím nohu cez sedlo a už narazím na banálnu chybu. Krátky stojan. Motorka je na bočnom stojane tak naklonená, že už minimálny svah môže spôsobiť jej pád a to nehovorím, keď je naládovaná tromi kuframi, stanom, karimatkami a samonafukovačkami. Sedím, s ťažkosťou ju dvíham zo stojanu a štartujem. Napriek striekačke je tu sýtič, ktorý ani sýtičom v podstate nie je, keďže len potiahne plynové lanká. Rozvoďák si zahrkoce kým natlačí olej do šponováku (šponovák 2x modifikovali, stačí kúpiť nový). Do schyzofrenickej prevodovky kopnem jednotku raz s jemnučkým ťuknutím, kedy sa aj Hondy môžu hanbiť, inokedy s ranou z dela, kedy sa aj Ducati smeje. Po rozbehnutí sa všetka váha neviem kde stratí. Sedím vysoko a mám dobrý prehľad. S širokými rajdami sa motorka vodí veľmi ľahko a aj vďaka teleleveru je jazda mestom oveľa jednoduchšia. Drsnejšie zaobchádzanie s plynom a brzdami, či už v priamom smere alebo v križovatkách neznamená pohupovanie motorky v tlmičoch. V sérii však nie sú žiadne odkladacie priestory a teda ani mobil s peňaženkou nie je kde dať.
Vyrovnaný podvozok, nízka spotreba (2x človek, full naložené, tempo okresky svižne do 120 km/h: 5,4 – 5,8l/100km) a nízko položené Newtonmetre robia z GeeSa veľmi vhodného kandidáta na turistiku. Topcase, bočné hlinikáče, tankvak, bágle a hurá na dobrodružný výlet. Takto naložená motorka ešte viac trpí krátkym stojanom a párkrát sa mi stalo, že predné koleso sa tak nadľahčilo od zeme, že nechýbalo veľa od prevrátenia. V takomto stave je dvihnúť ju zo stojanu namáhavejšie ako akúkoľvek inú, aj ťažšiu, sviňu. Samozrejme taká váha ovplyvní jazdné vlastnosti, no nie až natoľko, aby pokazila radosť z jazdy v zákrutách. Motorka sa nevlní a netrpí pocitom preťaženia zadnej časti, čo oceňujem, pocit ,,ľahkého“ predného kolesa sa nekoná. Horšie je to na diaľnici pri boji s bočným vetrom, no do 130 km/h je kľud, nad touto hranicou hliníkové skrine s aerodynamikou prehrávajú na plnej čiare.
Pri diaľničnej 130ke točí na dlhej šestke 4000ot., čo je fajn. Nevýhoda dlhej šestky sa začne javiť na okreskách, pretože použiteľnosť šestky začína pri 100vke, teda 3000ot., čo znamená časté preraďovanie medzi 5 a 6. Napriek silnému spodku má motor jeden problém a tým je úzke použiteľné pásmo otáčok. Pod 2700 to trhá, šklbe, brní a jednoducho nejde. 3000 je optimálna spodná hranica. Nad 4500 už máš zase vďaka vibráciám a zvuku motora nutkanie preradiť, čo je neprirodzené, lebo k dobru máš ešte 3000 otáčok a prirovnal by som to k pocitu previnenia z úplne zbytočného vytáčania dízlovej plechovice.
Ochrana proti vetru pri sériovom plexi je taká, no, skoro nijaká, no s deflektorom je prúdenie vetra lepšie ako na novom vodníkovi GS Adventure a to fakt nekecám. Smutný poznatok 15ročného vývoja fabriky v porovnaní s doplnkom za ani nie 100 eur.
Celkové pohodlie je obmedzené, obzvlášť za dažďa, kedy voda od zadného kolesa ide komplet na spolujazdca. Taktiež sedadlo je nejaké magické. Prvých 200 km pohoda, potom bolesť a od 400km a viac to je zase v pohode. 666 a 777 km dva dni po sebe a predtým týždeň každý deň od 300 do 500 ma ale ubezpečili, že prívlastok turistická si aj tak zaslúži a na dlhé cesty je dobrým a príjemným spoločníkom.
Celkový prejav pri pokojnej až mierne svižnej jazde je veľmi vyrovnaný, motorka sa cíti dobre a vďaka tomu aj posádka. Nič nevadí, neprekáža, všetko takmer dokonalo funguje a ani pri pomalých presúvačkách napr. pri hraničných prechodoch v ukrutných balkánskych horúčavách som nemal problém s prehrievaním.
Vďaka rozmerom pneu 110 a 150 je stále relatívne široká možnosť obuť on-off pneu v porovnaní s novým modelom, kde aj modelu Adventure nechali rozmery 120/170.
Jazda v stúpačkách je v pohode, samozrejme rajdy sú nízko a zvyšovacie štoky sú povinnosť. Sériové rajdy napriek dobrému tvaru sú mäkké a offroad zameraným jazdcom odporúčam vymeniť za kónické z dielne Touratechu, ktoré sa neohnú pri každom druhom pleskanci o zem.
ATE days |
Pokojným výletným tempom je to radosť, motorka je prekvapivo schopná a napriek vysokej váhe sa terénom veľmi dobre vodí. Odolnosť voči rozbitiu je vynikajúca, ak nerozbijete senzor polohy škrtiacej klapky, v malých rýchlostiach nie je čo poškodiť.
Keď má byť bajk univerzálny, tak to znamená, že musí zvládnuť aj trošku ísť. Jazdím málinko svižne, no pre vyskúšanie hranice možného a nemožného som sa vybral na okruh hľadať hranice stroja. Prejav motora nijako neprispieva k okruhovej jazde a je to asi najmenej športový motor na svete, no okamžitý nástup newtonmetrov dovoľuje veľmi rýchle výjazdy zo zákrut.
Najlepšie je na tom podvozok, ktorý všetko zvláda s absolútnou istotou, no problémom je však odozva. Pri športovej jazde sa z motorky vytráca pocit istoty, cit a spätná väzba, napriek tomu, že podvozok sa ešte nezapotil. Inými slovami motorka dokáže naozaj letieť, ale je to viac o dôvere v dobrý podvozok ako o skutočnom cite, čo ničí dobrý pocit zo svižnej jazdy.
Najväčším problémom boli brzdy, ktoré po pár kolách začali strácať cit a vädli. Niet sa čo čudovať, 13ročné hadice a štandardné (aj keď brembo) platničky robia svoje. Pri bežných podmienkach aj plne naložení dole kopcom sú však výborné, silné, citlivé a dobre dávkovateľné, no chýbajú im pancierové hadice pri plnom nasadení na okruhu.
Existujú borci, ktorí nebudú so mnou súhlasiť a klobúk dolu pred nimi, no toto nie je motorka na šantenie v teréne. Telelever, nízke zdvihy, žiadna odozva od predku, váha, svetlá výška, kardan. Napíšem to tak ako to je, s KTM 990 Adventure sa nemôže merať v teréne ani trošičku a s 1190 R vyhrá tak akurát v odolnosti voči ,,zraneniam“. Áno, prejde všetko, vždy a všade a je takmer nerozbitná, ale akonáhle sa zvýši tempo, prestane sa to páčiť motorke, čo kazí radosť z jazdy.
Príliš nemá zmysel porovnávať s jednotlivými modelmi... za všetkými už dnes zaostáva najmä výkonom, no najbližšie má k najslabšiemu V-Stormu a od budúceho roku KTM 1050 Adventure, kde zaostáva o 16 koní. Nie je tu kontrola trakcie ani palivové mapy, oproti dnešným cestovným endurám pôsobí ďaleko viac železne a old-school, no z hľadiska komfortu a spotreby sa zahanbiť nenechá.
Na bežné jazdenie je veľmi príjemná a jazdca k ničomu nenúti. Nemá ten správny charakter ako Ducati alebo KTM, ale žije si svoj život ďaleko vzdialený od sterilných japoncov. Napriek roku uvedenia do predaja je ľahšia ako dnešná SuperTenere alebo Crosstourer.
Horšie je, ak od nej čakáte viac ako len príjemného spoločníka s dušou. Športovať vie, ale nechce sa jej. Nerozbúcha sa vám srdce, keď prejdete okolo nej v garáži, ale aj tak ju pre niečo budete mať veľmi radi.
- Pre hladký a jemný chod potrebuje chirurgickú synchronizáciu každých 10 tisíc km
- Zakaždým ukáže inú hladinu oleja, ak olej v okienku vidíte, je to v poriadku
- Kto ju kúpil jazdenú, odporúčam vymeniť spojkový valček. Keď začne tiecť, zamastí lamelu a stojíte so šmýkajúcou spojkou
- Zloženie spojka, prevodovka a kardan majú svoju vôľu aj keď je všetko OK, pri prechode zo zavretého do otvoreného plynu a naopak vydá odpovedajúci zvuk
- Spotreba oleja závisí od kusu, no deci na tisíc kilometrov značí, že je všetko v absolútnom poriadku
- Vôľa v rajdoch nemusí znamenať zlé ložisko v krku, mnohokrát stačí vymeniť od pádov pretlačenú podložku pod týmto ložiskom
- Nádrž drží jedna skrutka, dostať sa ku koreňu drvivej väčšiny porúch trvá asi minútu
spoľahlivosť, spotreba, pocit z jazdy, pohodlie, obratnosť, brzdy | váha, gumené brzdové hadice, krátky stojan, úzke pásmo použiteľných otáčok |
Pridané: 24.11.2014 Autor: Varan Zdieľať
Foto: | |
Všeobecné informácie: | |
Výrobca: | BMW |
Model: | R 1150 GS |
Rok: | 2001 |
Kategória: | Enduro |
Motor: | |
Typ motora: | dvojvalcový boxer (4T) |
Objem: | 1130 ccm |
Max. výkon: | 86.2 k (63.4 kW) / 6750 ot. |
Max. krútiaci moment: | 98 Nm / 5250 ot. |
Vŕtanie x Zdvih: | 101.0 x 70.5 mm |
Palivový system: | vstrekovanie |
Rozvod: | OHC (4V) |
Chladenie: | vzduchom a olejom |
Pohon / Podvozok: | |
Prevodovka: | manuálna 6-stupňová |
Sekundárny pohon: | kardan |
Zdvih vpredu: | 190 mm |
Zdvih vzadu: | 200 mm |
Brzdy vpredu: | dvojkotúčová |
Priemer bŕzd vpredu: | 305 mm |
Pneu vpredu: | 110/80-R19 |
Brzdy vzadu: | jednokotúčová |
Priemer bŕzd vzadu: | 276 mm |
Pneu vzadu: | 150/70-R17 |
Hmotnosť / Rozmery: | |
Hmotnosť s náplňami: | 267 kg |
Výška sedla: | 860 mm |
Objem nádrže: | 22 l |
Dynamické Parametre / Spotreba: | |
Max. rýchlosť: | 194 km/h |
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 263511 | Včera: 190733