Honda Hornet 600 S - Môj malý sršeň

Takto končil môj článok o predchádzajúcej motorke (Jawa 350). Teraz sa zameriam na už vyššie spomenutý Hornet 600 S.

Jeho história sa začala písať v roku 2001 niekde v Taliansku. Kúpil si ho mladý Talian, ale po niekoľkých km spadol a asi sa zľakol, tak to dal do bazáru. Tam ho našiel človek z firmy JOY, ktorý ho doviezol na Slovensko, opravil a predal do Banskej Bystrice. To už bol jún 2002. Na jeseň 2002 opäť nasledoval predaj, tento krát prišiel Hornet do Košíc. A konečne v novembri 2003 som ho kúpil ja.

Keď som začal hľadať moto, ktoré by som chcel, bolo mi jasné, čo to ma byť. Výber padol na dvojičky, Hornet 600 od Hondy, alebo na Fazer 600 od Yamahy.
Svoj Hornet som bol obzerať ako prvý. Hneď sa mi zapáčil, ale chcel som vidieť aj iné moto. Boli to dva Fazery (jeden z nich má teraz zhodou okolností Agressor), ale nepáčili sa mi. Takže som sa nakoniec vrátil, poriadne ho poobzeral, nechal ho vyskúšať a rozhodol sa že ho beriem. Chlapík bol taký ochotný, že mi s ním skočil aj na obhliadku a doniesol mi ho až domov.

Písať niečo o designe sa mi zdá dosť čudné a zbytočné, pozriem na fotku a vidím ako vyzerá. Nejaké čísla o výkonových parametroch takisto nebudem písať, Hornet je dostatočne známa moto. Predsa len zopár postrehov.

Motor

Stará klasika z CBR 600, mierne upravená, výkon znížený kvôli lepšiemu priebehu krútiaceho momentu. Spoľahlivo začína zaberať zhruba od 3000 otáčok, cca pri 6-7000 otáčkach sa začne dosť evidentne prejavovať že je to predsa len motor zo superšportu. Dostatočne silný záťah plynulo pokračuje až niekde k 12 000 otáčkam.

Osobne som jazdil najčastejšie okolo 5- 6000 otáčok. Zo začiatku sa mi zdal motor až príliš silný, ale rýchlo som si zvykol, a po čase sa mi už javil úplne normálny, dokonca v niektorých momentoch som mal pocit, že odspodu dosť slabo zaberá. Na to ale bola veľmi jednoduchá pomoc. Podradenie o 1, 2 alebo aj viac rýchlostí.

Prevodovka

Odstupňovanie veľmi podarené, 6 rýchlosti absolútne postačuje na všetky jazdné režimy. 6-ka zvláda rozpätie 60-230 km/hod, vytočená 2-ka ide skoro 140 km/hod, 3-ka 170 km/hod. Radenie bezproblémové, všetky rýchlosti zapadajú ľahko a presne, neutrál takisto.

Rám

Jednoduchý chrbticový, na bežné jazdenie postačuje. Pri razantnej športovej jazde, hlavne v rýchlych tiahlych zatáčkach, je predsa len trochu neistý. Ale to už sa jedná naozaj o jazdu na hranici.

Pruženie

Vpredu je 41 mm teleskopická vidlica, bez možnosti nastavovania. Úplne postačuje v každej situácii, je dostatočne tvrdá pri športovej jazde a brzdení, ale zároveň dostatočne mäkká pri občasnom výjazde na „asfalt horšej kvality“. Vzadu je centrálna jednotka Monoshock, umožňuje 7 stupňové nastavenie pružiny.

Osobne som začínal s 3-tím najmäkším ale pomerne rýchlo som prešiel k druhému najtvrdšiemu nastaveniu. Jazdil som drvivou väčšinou sám. O komforte pruženia platí to isté čo o prednej vidlici.

Brzdy

Vpredu sú 2 kotúče priemeru 296 mm, a štvorpiestikové strmene. Vzadu 1 kotúč 220 mm a jednopiestikový strmeň. Sú prebrané, rovnako ako motor, z CBR 600. Tak aj vyzerá ich účinnosť. Bezproblémový, plynulý nástup, dostatočná výdrž, ľahké ovládanie, bezpečné brzdenie za každých okolností. Vôbec nie je problém postaviť to na predné koleso. Samozrejme odporúčam najprv si to nacvičiť niekde na veľkom parkovisku.

 

Pohodlie ovládania a cestovania

Verzia „S“ je doplnená o prednú masku. Jej účinky sú postrehnuteľné zhruba od 90 km/hod. Vo vyšších rýchlostiach je rozdiel evidentný. Maska má aj svoje nevýhody, pri konfekčnej veľkosti jazdca 175 cm je „mušia zóna“ priamo na plexi prilby. Som rád že som mal „S“kovú verziu, podľa mňa maska má viac výhod ako nevýhod. Kontrolky, budíky, ovládače ... sú rozmiestnené ergonomicky, sú ľahko dostupné a bez problémov čitateľné. Takisto ich počet je postačujúci, aj keď niekomu by mohol chýbať palivomer.
Mne nechýbal, aj tak som tankoval stále plnú. To, že treba zase tankovať, mi dal včas vedieť zdochýnajúci motor a prepínanie na rezervu. Potom som mal ešte cca 50 km na nájdenie benzínky.

Sedadlo je vo výške 790 mm, nie je ani vysoko, ani nízko, pri normálnej výške jazdca sa dá pohodlne dosiahnuť na zem a pri jazde sa nohy s rezervou zmestia pod nádrž. Sedadlo je mierne tvrdšie a užšie, nie je to superšport, ale nemá od neho ďaleko.
Výjazdy do 200 km boli pre mňa vždy úplne pohodové, do 300 km ľahko zvládnuteľné, cca pri 350 km som už začali objavovať známky únavy a nervózne vrtenie. Nad 400 km už začína byť jazda pomaly ale isto utrpením. Trpel hlavne chrbát a zadok.

Spotreba, údržba, servis

Priemerná spotreba mi dlhodobo vyšla 5.3 lit/100 km Najvyššia cca 7 lit/100 km Najnižšia 4,3 lit/100 km Tú som dosiahol na cestách 2. triedy plnej zatáčok, rýchlosť sa pohybovala medzi 60 – 90 km/hod.

Nádrž má 16 litrov, najviac sa mi na nádrž podarilo prejsť 349,5 km. Najviac som do nádrže natankoval 16,1 litra !?! Áno, 16,1 litra , buď som mal väčšiu nádrž, alebo na benzínke mali zlé počítadlo, ale je to tak.

Údržba spočívala v občasnom umytí celej moto a pravidelnom čistení a mazaní reťaze a ak si to vyžadovala tak aj napnutí.
Servis som navštívil raz cez sezónu, dal som vymeniť sviečky, zadnú gumu, nastaviť a vyčistiť karburátory, bežné servisné veci.

Celkové hodnotenie

Na začiatku som hľadal univerzálnu motorku, chcel som niečo čo by zvládlo cestovanie aj občasnú športovú jazdu. S univerzálnosťou to ale zvyčajne býva tak, že má aj veľa nevýhod. Hornet nie je ideálny ani na cestovanie ani na šport.

Aj keď zvláda výlety do 400 – 450 km/deň a dá sa s ním aj dobre klopiť, zrýchľovať, brzdiť..., podľa môjho názoru je na cestovanie až príliš športový a na športovanie až príliš cestovný. Dosť zvláštne to vyznieva, ale je to tak.

Ťažko nájsť nejakú kategóriu, kam patrí, ja by som to opísal slovami „prímestský funny motocykel“.

Šantenie okolo mesta, cca 50 - 100 km, veľa zatáčok, zastavovanie, pokec s kamarátmi, kofola, potom opäť 50 – 100 km, zatáčky, kofola ... to mu asi sedí najviac.
Ak vyzneli predchádzajúce riadky ako kritika, tak to tak nie je. Zažil som s Hornetom veľa krásnych chvíľ a zážitkov, vôbec neľutujem že som ho mal.

Oblečenie, výstroj

S mojim Hornetom to síce nesúvisí, ale chcem niečo napísať aj na túto, dosť často podceňovanú tému.
Osobne som pri KAŽDEJ jazde na motocykli mal prilbu, rukavice, dlhé rukávy, pevnú obuv. Aj pri jazde na pár kilometrov.

Pri dlhších výletoch som na sebe mal:

• Prilba – netreba na nej šetriť, nemalo by do nej fúkať, nemala by sa pri jazde triasť (aerodynamika), plexi musí byť perfektne priehľadné (zahmlievanie, škrabance ...).
• Kukla – saje pot, v chladnejšom počasí hreje, tým čo nevedia správne nasadzovať a dávať dole prilbu uľahčí trápenie.
• Nákrčník – spevní krk, chráni ho pred vetrom a čiastočne aj pred dažďom.
• Kombinéza – textil alebo koža, jednodielna alebo dvojdielna, musí byť dostatočne pevná, s výstužou minimálne na lakťoch, ramenách a kolenách, ideálne aj na bedrových kĺboch a chrbte.
• Korytnačka – alebo aspoň ľadviňák, drží chrbticu v teple a spevňuje ju.
• Rukavice – chránia pred chladom, vodou a nárazmi všetkého čo lieta.
• Topánky – to isté čo rukavice.
• Termoprádlo – v teple saje pot, v zime hreje, tesne sadne na telo, pod kombinézou sa nekrčí, netlačí.

A nakoniec výstroj a výzbroj ktorá je úplne najdôležitejšia. Zdravý rozum, kľudné uvažovanie a predvídavosť. Bez toho nepomôže ani tá najbezpečnejšia motorka a najlepšie vybavenie.

Účinky a potreba vyššie spomenutých vecí sa niekoľko násobne prejaví v prípade kolízie, ktorá sa dúfam stane čo najmenej ľuďom.

Ešte k oblečeniu koža verzus textil. Mal som aj koženú kombinézu aj textilné oblečenie, obidve má svoje výhody aj nevýhody. Po skúsenostiach ale na cestu jednoznačne odporúčam kožu.

Ako som už v predchádzajúcom texte naznačil, Horneta som mal. Už je predaný. Bez moto som však neostal, ešte v marci som kúpil Yamahu YZ 125.

A zhoda náhod to zariadila tak, že jednu motorku som mal v garáži iba 5 dní, v pondelok som predal, a už v sobotu som kúpil KTM 520 EXC.

Ale to až niekedy nabudúce.