Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 24.07.2014 Autor: Martin Kňaze - matox
Čitatelia: 7891 [Testy a predstavenia - Vyskúšali sme]
Ako sme vás nedávno informovali, druhý júlový víkend ponúkol importér HD príležitosť na vlastnej koži okúsiť “true American spirit“ a nie, neboli to hamburgery. Išlo o kamión s takmer kompletnou ponukou amerických tátošov a pre tých, čo tam neboli, musím povedať – bol to zážitok!
Vyskúšať si stroje tak jedinečné, ako sú Harleye, v cenovom rozpätí od 8 500 eur až po skoro tridsať a ešte aj zadarmo, to je ponuka, ktorú neodmietne žiadny motorkár, ani ten, ktorý tomuto štýlu ani značke dovtedy neholdoval. Táto ponuka bola takmer kompletná okrem trojkolky a vyšperkovaných modelov CVO.
Takže pekne po poriadku – ráno stretko pred HD v Bratislave, okrem zopár novinárov sa prišli povoziť aj skalní Harlejáci a aj samotní usporiadatelia. Po krátkom zoznámení, kde sa z drsne vyzerajúcich bajkerov vykľuli zanietení pohoďáci sme si už každý tak nejako spontánne vybrali ten svoj stroj. Ocenil som, že chlapi čo HDčkami žijú, trpezlivo odpovedali na moje z pohľadu harlejáka až nasprostasté otázky, napr. ako sa to štartuje :) Fakt, kľúče sme nedostali a šlo to otočením niečoho ako potenciometra do príslušnej polohy a potom už klasické štartovacie tlačítko. Vybrať si z takej ponuky bolo ťažké, ale nakoniec som zamieril k brutálne vyzerajúcemu, sýto oranžovému Night Rodovi.
Nasledovala jazda mestom, Petržalkou cez Rusovce popri Dunaji do Gabčíkova a odtiaľ nás lokálpatriot AMIS pozval do miestneho šenku v Hornom Bare. Rýchla kávička, výmena dojmov, priateľské rozhovory a nasledovala úž v poradí tretia výmena strojov. Počas cesty naspäť do HD sme sa ešte raz prestriedali a po príchode nás už čakal chutný obed v podobe švédskych stolov a chladené nealko pivko. Všetko sa to nieslo vo veľmi priateľskej a neformálnej atmosfére, každý nabitý dojmami sme preberali pocity z jazdy a zo strojov.
Po obede sa oficiálna časť skončila a účastníci zájazdu sa pobrali domov. Ja s kamošom a s Mirom zo Sveta Motocyklov sme sa ešte dohodli na krátkej jazde, aby sme ešte niečo vyskúšali a aspoň niečo málo nafotili. Od organizátorov nebol žiaden problém. Po príchode sme sa už len rozlúčili a poďakovali za ozaj príjemne strávený deň.
Vozenie na jednotlivých mašinách nebolo extra dlhé, ale názor na motorku sa ako tak spraviť dal. Mal som možnosť vyskúšať ich šesť a tu sú moje dojmy z jazdy na týchto krásnych strojoch legendárnej značky.
Muscle bike ako sa patri, už dizajn hovorí nič pre bábovky a jazda to len potvrdila. Ako som neskôr pochopil, toto nebol klasický Harlej, on totiž brzdil, nevibroval a v rámci možností zatáčal :). Teraz vážne, kvapalinou chladený V-Twin s objemom 1247 ccm má výkonu na rozdávanie. Na rozdiel od ostatnej klasiky, si tu bolo treba poň prísť do vyšších otáčok, ale motor si o to sám pýtal. Poloha jazdca čistá frajerina, nohy aj ruky predkopnuté dopredu, všetok nápor vetra máte “z prvej ruky“ a keď začnete točiť šulcom, máte čo robiť, aby vás nesfúklo. Skutočne na 5-tke zo 120 na 200 km/h za pár sekúnd a ručička sa derie ďalej dopredu. Zákruty treba s rezervou – váha, nízko položené stupačky a zadná 240-ka ľahkému preklápaniu nepomáhajú, ale toto nie je motard – to je dragster!
Ďalší na rade bol “špeciálny tlstý chlapec”. Vymenil som si ho s Amisom, ktorý ho ospevoval (ale asi skôr chcel “môjho” Night Roda:)), ale po pravde mne sadol asi najmenej. Veľmi masívna motorka s obrovskou prednou vidlou, tučnou zadnou gumou a príliš skoro sa šúchajúcimi platňami. Navyše na tu masu bol jeden kotúč málo a mal sakra práce, aby ten kolos ubrzdil. Používať aj zadnú bola nutnosť. Štýl mu ale uprieť nemožno a najlepší na ňom bol nový, vzduchom chladený motor 1690 ccm Twin Cam 103B. Nádherný basový zvuk a skvelý záťah od otáčkového suterénu. Nemal problém ani s moto, ktorá “suchá” váži 318 kg. Posed bol nízky a uvoľnený a skalní harlejáci ho ocenia asi viacej ako Night Roda.
Na tomto korábe som sa zviezol len kúsok, ale zážitok to bol o to väčší. Pochopil som, že aj cesta naprieč Amerikou, po nekonečných rovinách môže mať dačo do seba. Obklopený luxusom ako Bose repráky, Harman Kardon rádio, obrovským gaučom namiesto sedla a multifunkčným displejom si užívate cestu ako na máloktorom stroji. Taktiež kráľovský je aj odkladací priestor a ochrana pred počasím. Slušné boli aj brzdy Brembo, ktoré od rýchlosti 50 km/h brzdili duálne, t.j. stlačením páčky sa aktivovali predné aj zadná naraz. No a Twin-Cooled High Output Twin Cam 103 motor s objemom 1690 ccm a krútiakom 138 Nm už pri 3750 otáčkach bol pomyselnou čerešničkou na torte a poskytoval dobrú dynamiku aj tomuto skoro 400-kilovému (suchá váha) korábu. V podstate som na luxusnejšej a drahšej motorke ešte nešiel.
Amatérska foto |
Toto bol stroj, ktorý sa mi páčil azda najviac a pri jazde na ňom som mal pocit zlého chlapca zo Sons of Anarchy :). Dlhá, nízka agresívna dragsterovsky choproidná potvora so 240 mm zadnou a nezvyčajnou 130 mm, ale 21” prednou pneumatikou testuje vašu osobnosť a hľadá vo vás to horšie, drsnejšie ja. Vzducháč Twin Cam 103B znie a ide docela brutálne, macho posed ala ruky aj nohy dopredu, navyše poriadne naširoko. Z tejto mašiny striekal testosterón a jazdilo sa mi na nej v rámci možností veľmi dobre. Na každej križovatke vrkanie do plynu a poriadny odpich – je to zloba!
Dizajnovo krásna motorka, pripomína old school chopper, osekaná motorka s úzkym 21“ predným kolom, pekným lakovaním a s výkonným, vzduchom chladeným Harley Twin Cam 103. Motor znie a ide ako má správny chopper znieť a ísť – masívny krútiak s honosnou zvukovou kulisou. Tu mi ani nevadilo, že predný kotúč často bojoval nerovný boj a s klopením to tiež nebolo najružovejšie. Tu ide o štýl a spôsob, akým vyráža mašina dopredu každým vrknutím do plynu. Jasná voľba Reno Rejnsa!
Neviem prečo, ale táto moto mi stelesňovala všetko, čo som mal v podvedomí zafixované o Harleyoch. Čisté línie v štýle bobber a nenájdete na ňom žiadne zbytočnosti. Očesaný, s extrémne nízkym posedom, ruky uvoľnené na rajdách a zvuk 103-koveho Twin Camu bol tu asi najkrajší a najburácavejší. Aj napriek hmotnosti 305 kg bez náplní tu hmotnosť nebolo príliš cítiť. Neviem ako by sa mi na ňom šlo 500+ km, ale na víkendové easy rajdy dokonalá mašina. Proste americká oceľ – slabšia predná brzda, poriadne vibrácie a motor odchovaný na tučných stejkoch.
Posledná mašina, ktorú som vyskúšal. Dizajnovo ma nenadchla tak ako ostatné, ale jazdné vlastnosti mala asi najlepšie. Brzdy sa mi zdali ostrejšie ako na ostatných (okrem Night Roda), hravejšia ovládateľnosť (iba 263 kg suchá), pohodlné sedlo, štít a uzamykateľné brašne. V podstate turistický Sportster. 1200-kový vzducháč Evolution ťahal príjemne a okrem menej okázalého dizajnu jej nebolo čo vytknúť. Povedal by som za menej peňazí hodne veľa muziky.
Záverom by som len dodal, treba vyskúšať! Možno zmeníte svoj pohľad na tieto charizmatické stroje tak ako sa to stalo mne.
Piatkový deň, keď už čakáte na víkend, sa zrazu mení na celodennú jazdu na bizónoch. Harley-Davidson zorganizoval “demo” jazdy na modeloch pre rok 2013/2014.
Dorazili sme do HD stajne v Bratislave. Chalani z HD hneď utrúsili, že sme došli na “zlých mašinách” a potom priateľský úsmev. Zosadám z mojej litrovej S-kovej SV-čky a pozerám na stádo pochrómovaných bizónov. Po nie dlhom sliedení ktorého osedlám, poškuľujem po klasicky vyzerajúcej strojovni s vypletanými kolesami, masívnou prednou vidlicou a k tomu veľké chrómové svetlo. Vravím si, takto má vyzerať klasický Harley Davidson.
Takže sme asi dvadsiati, ktorí si povyberali svojich bizónov. Sedím si na Softail Slime a rozcuchávam mu jeho hrivu. Klasický veľký tachometer (km/h) v ktorom je vnorený malý LCD displej, kde sa jednotlivo zobrazuje dojazd, otáčky, kilometrovník, odometer. Ľavá rukoväť obsahuje blinker vľavo, klaksón, diaľkové svetlo, prepínač funkcií LCD displeja. Pravá rukoväť obsahuje štandardne štartér, killer a blinker vpravo. Pod tachometrom sú ešte klasické diódky oleja, neutrálu, blinkrov. Nakoniec je tam veľký kruhový prepínač ala potenciometer s troma polohami, ignition, stop, accessories. Nič navyše čo by rušilo pocit z jazdy tam nenájdete.
Otáčam veľkým potenciometrom, bizón sa prebudil. Takže stláčam štart, bizón sa rozochvel a obsah 1690 ccm dal o sebe vedieť. Ako správny “jogurťák” hrabem nožičkami a hľadám stupačky pod sebou… :). Pozerám, že nohy si pekne musím vyložiť na platne. Poloha je úplne uvoľnená, dnes iba relaxujeme. Kopem za jedna a pomaly sa rozbieham. Sedlo je pekne nízko, okolo 60 cm. Motorkou sa dá krásne manipulovať pri parkoviskových manévroch.
Zoraďujeme sa do zipsového šíku a vyrážame. Celé stádo bizónov je už v premávke a pekne sa presúvame na výpadovku.
Softail Slim má veľmi pohodlný nízky posed, rajdy sú príjemne “machovsky” naširoko, zároveň nemám pocit že som ako ukrižovaný, nohy sú pevne na platniach. Po krátkej zoznamovačke na výpadovke si už dovolím trochu pokľučkovať pomedzi autá. Vravím si, toto má vážne 305 kg? Užšia zadná pneumatika a 132 Nm pri 3200 otáčkach z toho robí celkom agilnú mašinku. Určite to nie je iba cruiser. Brzdy sú dôveryhodné, znesú aj šantenie na vozovke. Zo všetkých troch HD mašín čo som okoštoval, mi sadol najviac. Pohodlný nízky posed, agilita, klasický dizajn bobbera, kde žiadne módne výstrelky nenájdete, dokonca aj kolesá sú klasické vypletané. Jediné malé mínus je to, že ľadvinku si na ňom neodveziete… Ale načo by mi aj bola, keď si jazdu na Slimovi premietam aj pár dní po :)
Presedlanie na túto mašinu zo Slima mi spôsobilo šok. Mám 174 cm a ledva som dočiahol na stupačky, ach tie stupačky, kde sú tie pohodlné platne? Celkovo som sa cítil natiahnuto, niečo na štýl ako keď sedíte a chcete dočiahnuť na špičky, ale 190 cm týpek si na to sadne úplne ináč. Motor si pýta otáčky, veď papierová hodnota 111 Nm pri 7250 ot. vraví za seba. Brzdy sú agresívne, čo mám na to viac povedať? :) Night Rod mi ale už taký agilný neprišiel. Väčší rázvor kolies a masívnejšia pneumatika robí svoje, aj keď je o cca 20 kg ľahší od Slima. Zato motor ťahá a ťahá... Doslova som sa zľakol toho permanentného ťahu. Tam, kde Slim končil, Night Rod len začínal. Nočné agresívne jazdy kde netreba kľučkovať, to som si pomyslel, keď limity už ďalej nebolo treba skúšať a radšej presedlávam na ďalšieho bizóna zo stáda…
Osedlať terminátorov pojazd bol vždy môj sen. Na tejto strojovni som sa tak dokonca aj cítil. Posed bol úplne neutrálny ako na pekne veľkom kresle :) Jazdné vlastnosti boli niekde medzi Slimom a Night Rodom. Pocit masivity megalománie je tam cítiť ale najviac. Je trošku ťažkotonážny, ale na to bol stavaný, nechce byť agilný, ale je to vážne sa tváriaci cruiser s riadnou dávkou terminovania stresu. Túto mašinu by som predpísal ako “antistresovú terapiu na každý deň”.
Text: Martin Kňaze - matox, mackarof
Foto: Martin Kňaze - matox, Miroslav Masničák
Motocykle na test zapožičal Predajňa Harley-Davidson Bratislava
Pridané: 24.07.2014 Autor: Martin Kňaze - matox Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 263966 | Včera: 128809