Austria Custom Bike Show 2013 - časť 2.

Ako som spomínal v prvom článku, neboli tu stroje za 100 a viacej tisíc eur (predané) ako v Bad Salzuflene 2012, ale aj v skromnejších podmienkach som našiel veľa detailov, nad ktorými som musel krútiť hlavou a v duchu ich tvorcov obdivovať.

Samostatnou kapitolou sú Old Timery. Tieto stroje sú často na výstavách prehliadané, ako by nám tieto starinky nemali čo povedať. Opak je pravdou. Aj tu sa vyskytlo pár perfektne zrenovovaných strojov.

Ústredným bodom výstavy bolo, je a bude V2. Bolo evidentné, že podľa niektorých účastníkov je to stred vesmíru, okolo ktorého sa točí to všetko menej podstatné. Boli tu staručké verzie, ktoré čakajú (alebo aj nie?) na renováciu. Staré stroje, ktoré sú s neuveriteľným citom pretvárané tak, že vyzerajú ako staré, ale až pri podrobnejšom pohľade som objavil novodobú techniku zakomponovanú do harmonického celku.

Vyskytli sa tu samozrejme aj novodobejšie krížniky určené hlavne na jazdu priamym smerom. Doplnené menej alebo viac menej neužitočnými doplnkami zvyšujúcimi hmotnosť stroja.

Ďalej tu bolo množstvo imidžových verzií, na ktorých sa nemôže dobre ani sedieť ani jazdiť, ale zato spĺňajú estetické kritéria svojich majiteľov. A tí do svojich miláčikov investujú nemalé finančné čiastky a hodiny práce len preto, aby sa nechali ponatriasať na vzadu prevažne neodpružených bajkoch. Ešte stále sa vyskytujú dlhé predkopy a ohromné zadné gumy, ale čoraz viacej sa presadzujú módne veľké (až 23´) a úzke kolesá. Motor – čím starší tým lepší. Podobne je to s páčkami na riadidlách – čím menej, tým akože lepšie. Skrátka návrat do puritánskych dôb a podôb motorizmu.

Na okraj bola vytlačená trieda street fighter. Táto skupina motorkárov sa asi s H&D príliš neráči. Majú svoje vychytávky , svoju kultúru a teda aj podujatia. Súťažiacich bolo iba pár a ešte aj moje fotky ich strojov majú takú mizernú úroveň, že radšej nezverejňujem.

Mám pocit, že v pokoji si s H&D/V2 nažívajú Café Raceri. Tieto motorky sú tiež o historických prameňoch, tiež sú o nepohodlí a o imidži, ale už sú zväčša použiteľnejšie aj pre bežnú jazdu. V Rakúsku sa vyskytlo pár kúskov vychádzajúcich z klasickej anglickej školy, ale niekoľko bikov bolo postavených na lacnejšom štvorvalcovom japonskom základe.

Bobber sa dá tak isto urobiť takmer zo všetkého. Akurát je k tomu treba vhodného darcu, trocha peňazí a asi 300(?) – najmenej - hodín práce a veľký cit pre stavbu. Na takom niečom som nikdy nejazdil, ale pre puritánov to asi je to pravé.

Best paint som ani nepostrehol. Priznám sa , akosi sa stratil v tej šedi... To v BA 2013 i 2012 boli maľby oveľa nápaditejšie a tu by určite kandidovali na najvyššie priečky.

Veľmi sa mi páčilo oživovanie staručkých H&D rôznymi recuscitačnými formami. Ortodoxným veteránistom by sa to možno nepozdávalo, ale čo je menšie zlo: nechať chátrať nekompletný vrak odložený niekde v garáži , alebo tento vrak pretvoriť do nejakej módnej formy. Osobne sa prikláňam k „B“. Motorka znova ožije, je na očiach a môže byť znova nielen obdivovaná, ale možno aj jazdená.

Už aj na týchto fotkách sa dá nájsť veľa krásnych detailov, viacej ich však prinesie posledná časť reportáže. Najväčších exotov nájdete na konci galérie tohto článku.