KTM Freeride 250 R 2014 - takto si predstavujem "Frírajda": motoride.sk

KTM Freeride 250 R 2014 - takto si predstavujem "Frírajda"

Pridané: 13.11.2013 Autor: Milan Mikulík - mikulec
Čitatelia: 15144 [Testy a predstavenia - Test]

Asi by som neuveril, keby som nevyskúšal. Takto postavená motorečka, s nie práve ohurujúcim výkonom, zvlášť keď ma 350tková 4T sestra nepresvedčila. Ale teda musím uznať, toto je strojovňa...

Síce prasknutý posledný článok prsta na ľavej ruke naznačoval, že sa mi nepodarí pojazdiť, ale nakoniec aj vďaka náhodám som osedlal konečne „Frírajd“ ako si ho predstavujem. Ešte pred tým som sa dohodol s Mišom (RHplusB), či by nemal čas pojazdiť za mňa, ak by mi to zdravotný stav nedovolil. Do mobilu mi hneď odpovedá, že oukej, už aj viem kam ju zoberieme a zoberiem si na pomoc Bučka (Tomáša Bučenca) a Gaca (Tomáša Potočka). Nižšie je aj ich pohľad na túto, podľa nás všetkých, vydarenú motorečku.

Už keď sa začalo hovoriť o novom dvojtaktnom fríčku, začal som mať pocit, že sa mi to bude páčiť.

03.09.2013 - Vlcko Čitatelia: 9579 [Bleskovky - Predstavujeme]

KTM predstavila úplne nový dvojtaktný Freeride 250R a upravený Freeride 350

Svetová premiéra úplne nového dvojtaktného motocykla KTM Freeride 250R prebehla v Taliansku. Dôvodom rozšírenia modelovej rady Freeride je chuť značky zvýšiť počet zákazníkov jazdiacich offroad, rozvíjať ich schopnosti, alebo im ponúknuť motocykel na zábavu. Ďalším zrejmým dôvodom rozšíriť radu Freeride o agilný dvojtakt, je vyplnenie medzery medzi závodne orientovanými modelmi EXC a nesúťažným štvortaktom Freeride 350.

Mal som možnosť pojazdiť „starého“ štvortaktného tri pade a musím sa znova opakovať, ten ma trochu sklamal. Síce keď sme teraz pri fotení debatili s Filipom a Mišom uznávam, že starý sa mi nemusel zapáčiť aj kvôli dráhe na akej sme ho mali možnosť jazdiť. Aj keď zas na druhej strane, frírajd by mal byť aj o jazdení nielen na skoro trialových veciach, ale hlavne o tom frí. Teda kade si zmyslím, tade idem. A na skôr endurovej trati sa mi teda tri pade nezapáčil vôbec.

Slabý zvuk, ba priam škaredý, skoro „čínsky“. Keby bol zvuk len tichý, nič by sa nedialo, ale on bol proste divný. Málinko výkonu, slabšie brzdy, nejako nízko (alebo možno len zle nastavené) posadené rajdy a nie moc veľká svetlá výška. A ešte sa mi aj zdá zbytočne ťažký.

Nová dvojtaktná dvapade takýmito neduhmi už netrpí. Zvuk je krásny, klasické dn-dn-dn-ddn...k tomu vôňa „ricínu“ a hneď sa mi tá moto na 50% páči. To som ju ešte ani nevidel, lebo je za dodávkou kde ju RHplusB pripravuje medzi tým, ako sa obliekam.

No a hneď ako ju vidím, tak sa mi páči ešte viac. Neviem prečo, ale je proste krajšia ako tri pade. Niečo robí určite dizajn a niečo trošku „plytkejší hrudník“. Teda tým že je svetlá výška väčšia, zdá sa, ako by bolo moto príťažlivejšia. Nezdá sa taká „nemotorná“.

Šup do stúpačiek, cvak, teda vlastne kop jedna a s voľnobehom vpred. Hneď som si všimol, že jednotka bude skôr len pre poriadok, alebo fakt na úplne milimetrové posuny. Dvojka ide tvrdo, trojka tiež a štvorka tak isto. Viac som na mieste, kde sme fotili ani neradil. Až neskôr v meste som zaradil konečne aj šestku. Rýchlo som si ešte všimol, že tu sa motor nevytáča do žiadnych extrémov. Stačí mu voľnobeh a niečo viac. Ten motor má neskutočný spodok. Rýchlo ešte trochu dolaďujem páčku prednej brzdy a môžeme ísť fotiť všetko čo tu v starom lome je.

Nechápem, ale motorka mi sadla ako keby som ju jazdil celú sezónu. A to som nesedel na moto vďaka mojim posledným zraneniam nejaký ten piatok. Nehovoriac o tom, že toto je aj tak úplne niečo iné ako moja Husacina.

Začnem hneď posedom, ktorý je od mojej nižší, podvozok mäkší, motor samozrejme bublajúcejší a rýchlosti kratšie. Teda hlavne prvé štyri. Je tu trochu tuhšia spoječka a tvrdšia prevodovka. Hmotnosť skoro rovnaká, aj pocitovo, ale ovládanie úplne iné. A úplne iné chúťky aj vo mne táto potvorka prebúdza.

Hneď som sa preladil do doby, keď som na hardtailovom biku robil blbinky a snažil sa zdolávať, skoro až trialové prekážky. Doslova a do písmena, po nasadnutí na toto Fríčko máte ten istý pocit kontroly z ovládania ako na bicykli. Dokonca máte pocit, že ak niečo tak trochu nevidá, stačí odskočiť, alebo zahodiť motku a všetko je v poriadku. Nielen že sa zaobídete bez ujmy, ale tak isto aj motorčeka. Všetky plasty a ochrany sú na tieto veci robené. Samozrejme škrabance, alebo prevaleninky budú, ale zlomiť tu niečo alebo odtrhnúť, na to asi fakt treba talent. Počas trojhodinového fotenia som ju položil, zahodil, alebo zašliapol asi viac krát, ako za celú MX sezónu.

Ale zas na druhej strane, na akúkoľvek prekážku som sa pozrel, hneď som bol presvedčený, že ju dám. No a vždy som tú, ktorú som si vybral aj zdolal. Niekedy na druhý či tretí krát, ale nakoniec predsa. Je pravda, že niektoré "náročnejšie" podľa mňa skôr motokrosové dvojáky som aj na veľké hecovačky mojich parťákov vynechal. Nemuselo by to nakoniec dobre dopadnúť :-D Nie som určite taký trialista, ako sa mi snaží nanútiť táto motorka a „škodoradostní“ kolegovia. Možno ak by som mal Fríčko na dlhšie a mohol viac skúmať jeho limity...na to ale radšej ani nemyslím. Lebo odkedy som naňho sadol, hlavu mi múti pocit, že ho asi potrebujem na také to decentné odreagovanie a presúvanie po meste.

Určite si ho viem predstaviť obutého na endurovejších gumkách. Síce by určite stratil na prejazdnosti v strmých výjazdoch a trochu by asi chýbal výkon, ale po asfalte a na prkotačky by to muselo stačiť. Určite by bolo dobré pohrať sa ešte s podvozkom, ale to by som ju musel mať fakt na dlhšie.

Názor druhého a tretieho a štvrtého:

RHplusB:

Je prakticky nemožné ohúriť hocikoho vymenovaním technických údajov KTM Freeride 250R a nech mi je odpustené, ale ona ani výzorom nevyráža dych. 92kg, 25k, 28Nm, možno radiálne brzdy sú milým prekvapením, ale o povahe tejto motorky to vypovedá strašne málo.

Tak som sa vybral do hlavnej slovenskej dediny. Podebatovali sme o stave slovenského motokrosu, podpísal som im preberacie papiere a prevzal naleštený Freeride, s jedným škrabančekom na výfuku. Už sa na nej jazdilo, ale o nejakom testovaní nemôže byť reč- stále to bola nová motorka. Hovorím si pre seba, že hádam vedia, že keď mi to dávajú do ruky, že už to nikdy nebude “showroom condition”. Tvárili sa spokojne, tak som si hneď na pomoc zavolal 2 kamarátov a pome ho do najbližšieho kameňolomu. To len aby sme mali čisté svedomie, že neplašíme jelene v lese, šak teraz majú svoje dni.

Prvý Tomáš zvláda Heelclickera aj počas motokrosových pretekov (občas aj nie) a druhý Tomáš dal aj holeshot na Motokrose národov- enfant terrible slovenského motokrosu, endura… vyvážená zostava na testovačku KTM Freeride. Išlo teda o to, komu ostanú riadidlá v ruke. Im dvom to bolo jedno, veď papiere som podpisoval ja. Veľmi rýchlo sme však zistili, že pri normálnej prevádzke (pozri video) je to viac-menej nezničiteľná motorka. Klobúk dole pred KTM, niet tu čo odtrhnúť. Je uzučká a všetky ovládače poschovávané. Nehovorím o úmyselnom ničení, ale o prevádzke v podmienkach na ktoré je Freeride určený. Ideš hore, či dole svahom a zrazu je to strmšie než fyzikálne zákony dovoľujú, tak to položíš. Všetko sa odohráva v malých rýchlostiach, takže saltá dopredu, dozadu zvláda. Dvihneš stroj, nakopneš červeným gombíkom a pokračuješ. Škrabance na plastoch sú, ale koho už toto trápi, ináč jej nič nie je. Motorka zvláda pády bez straty kvetinky. No a elektrický štartér zachránil každého od ťažko riešiteľnej situácie aspoň 100-krát.

Prvý sa viezol Tomáš Potoček (Gaco). Keď sa s tým vybral na drevený skokanský mostík pre cyklistov zjazdárov, tak sme zbledli, ale zvládol to. Stroj, aj jazdec. Viackrát to už neskúšal, iba došiel celý užasnutý: “Vážna motorečka!”

Medzitým ju zobral druhý Tomáš - Bučenec. Gaco sa rozhovoril: “Toto je presne motocykel, na takéto somariny. Vážny stroj kámo.” Bučko dobehol celý natešený a kričí: “Musíš furt ísť, nesmieš zastaviť.” Gaco k tomu pridáva: “Jak ubereš plyn v tom štrku, hneď sa kolo zahrabáva. Vyskúšaj ísť pod plynom bokom tú šikminu, motorka ide 2 stopy jak auto.”

Bučko rozvíja debatu:”Netreba výstroj ako na motokros. Toto čo mám ja, je zbytočné. Zbytočná váha a zbytočne je človek neobratný. Stačia kvalitné boty, rukavice a prilba ako má Gaco.

To je trialová motorka. Bicyklík s motorom. Pripomína mi to motokrosovú 125-ku. Ak je aj nejaký problém, ľahko sa s ňou manipuluje aj v kopci. Vyskočíš z motorky, otočíš si ju a ideš ďalej. Na prvý pohľad vzbudzuje dizajn trochu čudné pocity ako daáký Hyosung, ale to len na pohľad. Vhodná je aj do lesa. Každý si môže obuť aj endurové gumy. Potom by tomu už ale trochu chýbal výkon a nebolo by to zas také dobré na kameňoch a koreňoch ako tieto trialové pneumatiky.”

Neskôr mi ešte pri káve dodáva: “Nebolo by zlé sa trochu pohrať s nastavením pérovania, toto bolo na mňa mäkké. Ak by som si ju kúpil, dal by som si to prerobiť podľa môjho gusta. To isté platí aj pre ťažšie váhové kategórie. Zábavná motorečka, dosť ľutujem, že som nemal viac času na nej pojazdiť. Je vhodná aj pre začínajúcich alebo mierne pokročilých jazdcov, čo chcú jazdiť enduro a chcú sa naučiť nejaké kúsky.”

K pérovaniu zas ja dodám, že s Tomášom sme sa viackrát bavili, že by bolo dobré vyskúšať iné nastavenia tlmičov, keďže sa mu to zdalo príliš mäkké, ale zakaždým sme to zahovorili a išli sa radšej voziť. Tú motorku dá každý z ruky až keď nevládze. A s tým súvisí aj ďalší fakt, že keď sa robia somariny, tak je to s ňou náročné na kondičku a prekvapujúco aj pre Bučenca.

Za seba môžem povedať, že je to mimoriadne príjemná motorka. Motor je mäkučký a s pribúdajúcimi otáčkami len ozaj mierne rastie výkon. Ide hore svahom aj na podvoľnobežné otáčky. Perfektná motorečka na učenie. Behom polhodiny som sa s ňou vyštveral na kopce, ktoré som si myslel, že vylezie len Dougie Lampkin. Na mieste sa vie otočiť na päť korune, ale napáliť to s ňou do zákruty je celkom sranda. Koľkokrát som skúšal isť do zákruty plnej štrku pod plynom, tak som skončil na zemi. Beriem to ale na seba. Tomáš mi k tomu hovorí: “Vôbec sa s ňou nebabri. Len to tam zlož. Musíš s tým zatáčať jak na bicykli.”

Nakladáme motorku, Bučko mi popritom dačo hundre, že či sa to nedá vybaviť na dlhšie, lebo na víkend ide preč, ale chce sa ešte voziť. V tom sa mu rozžiarili oči: “Všimol si si, že to nemá EČV? Zoberme ju do mesta, podpichneme trochu policajtov.”

Nikde sme ju nezobrali, takže čisto teoreticky: Do mesta je to ideálna motorka, všade sa vopchá, všade vyjde. Schody, malé múriky pre ňu nie sú žiaden problém. Zo spodu má plastový chránič rámu, tak sa o ňu netreba báť. To isté sa dá samozrejme prejsť aj s motokrosovou motorkou, Lenže s Freeride to zvládne hocikto. Pri ostrých pretekárskych motoroch má človek asi tak 1- 2
desatinky, aby vyhodnotil situáciu a správne zareagoval, ináč ho motorka zahodí alebo v lepšom prípade zdochne motor. V strmom kopci sú obidva scenáre nepríjemné. S Freeride je na všetko asi o sekundu dlhší čas a odpustí aj trochu viac alebo trochu menej plynu.

Najdôležitejšia otázka, či by som si kúpil túto motorku. Bez zaváhania. Hrozne nenápadná frajerina. Pokojne aj ako prvú motorku.
Prísť s trialovou motorkou na sídlisko, tak všetci budú očakávať, že s ňou dokážem vyskočiť aspoň na 2. poschodie. Od tejto motorečky nikto nič neočakáva, iba je zvedavý. A treba sa pripraviť na to, že majiteľ Freeride bude čeliť nekonečným žiadostiam o požičanie motorky. Každý chce vedieť ako sa na tom jazdí.

Veľké pozitívum vidím aj v tom, že keď piest na motokrosovom dvojtakte vydrží 100-150 motohodín, tak tento priškrtený, je prakticky nezodrateľný. Odhadujem to na niekoľko sezón.

Hmotnosť, ovládateľnosť, nazval by som to userfriendly, nerozbitnosť

to mi nenapadá, možno stúpačky pre spolujazdkyňu :-)

Konkurencia

Myslím, že o nejakej konkurencii tu reč nemôže byť. Je to vlastná liga sama pre seba. Konkurovať bude len svoje štvortaktnej setre. Vlastne ani tieto dve si nekonkurujú. Buď berieš štvortakt, alebo dvojtakt a nerozhodný nech si zoberie ktorá mu padne lepšie do oka.

Záver

Nakoniec mi tu vadili asi len dve veci. Kupodivu tuhšia hydraulická Magura spojka, ktorá dala ukazováku trochu zabrať. Spoječka sa používa dosť často a vždy som ju stláčal len jedným prstom. Keby išla ľahšie, nič by sa nestalo. No a druhá vec je vlastne vecí viac, ale sú to prkotiny, tak to píšem ako jednu :-) . Pri natočenom motore neschopnosť hodiť neutrál a nestlačiteľné tlačidlo chcípáku. Preto som moto nakoniec zhášal na dvojke rýchlym pustením spojky.

A vlastne ešte jedna vec. Zadná „lepkavá“ obrbalónová pneu, ktorú som nevedel ani v tobogáne na štrku utrhnúť do driftu...Viem, tá guma tam taká musí byť, určite som vďaka nej dával všetky tie výjazdy, ale musel som sa učiť trochu iný štýl prejazdu v tobogáne. O tom ako sa doslova strácala pod riťou na betóne pri bežnej jazde, radšej ani nehovorím. No bežnej jazde primerane tejto motorke. Rozjazd na dvoječke po zadnom, skoro manuálom, dobrzďovanie mierne so zadným v lufte a tak...

A teraz už len samé pozitíva. Ako som už písal, motoru stačí voľnobeh a niečo viac. Dokonca mu vysoké otáčky absolútne nesedia a ani sa to dobre nepočúvalo. Brzdy sa mi zdali trošku poslabšie, ale vždy mi nakoniec stačili. Vlastne ak by boli ostrejšie, pádov by som absolvoval oveľa viac. Aj by som si viac krát motor zašliapol zadnou brzdou. Našťastie tu je ale štartér, takže stačilo brnk na tlačidlo a išlo sa ďalej. Kopačka tu vôbec ale vôbec nechýba.

Plusy, mínusy

ovládateľnosť, prejazdnosť, el. štartér, srandastroj, dokonca je aj pekná

možno až prihlučná, tvrdšia spojka a prevodovka

Video

Video: Test KTM Freeride 250R - mikulec corse

Video: KTM Freeride 250R test

Pozadie / Wallpaper:

Čo by ťa mohlo zaujímať: