Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 15.02.2011 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 14037 [Testy a predstavenia - Test]
Kde bolo tam bolo, bola jedna rozprávočka a v nej jedného pekného slnečného dňa mladý nádejný mototestovač vysadol na Guzzi Stelvio a vyrazil do talianských Álp na Passo dello Stelvio. Akurát že to nebola rozprávočka, ale krásna realita!
Veru tak. Alpskú testovačku sme začali plánovať už začiatkom sezóny. Kratší alpský výlet s klasickými a povinnými priesmykmi ako Timmelskoch, Stelvio, Gavia, Dolomity, atď... A to som ani netušil, že na Stelvio sa vyškriabem v sedle talianskej signory.
Priznám sa, pred taliankou sa cítim ako panic. A naozaj, aj keď sme Guzziny v minulosti už testovali, nikdy som žiadnu neokúsil. Teraz, verím, svitá na lepšie časy a Stelvio je len prvá lastovička a čoskoro okúsime aj ostatné z jej rodu.
Takže tu stojí predo mnou signora dello Stelvio v prevedení NTX, novučičká, voňavá a nablýskaná. Tri písmenká NTX v sebe skrývajú viac, označujú model s kopou doplnkov určený na cestu za dobrodružstvom. Oproti štandardnému Stelviu tu nájdeme vypletané kolesá upravené na montáž bezdušoviek, vzadu je ráfik užší, teda vhodný na endurácke gumy so šírkou 150 ako je to v tomto segmente štandardom. Ďalej je to hliníková ochrana spodku motora alias šusplech, dvojica doplnkových svetiel do hmly, samozrejme nosiče a dvojica hliníkových kufrov vo firemných farbách. Výrobu kufrov zabezpečila firma SW-motech a sú to známe Trax-y. Výbavička ako sa na „edvenčr“ patrí.
Základom celej hračky je ale motor. Dvojvalcové véčko (1200 ccm) má teraz v každej hlave štyri ventily a hrdo nesie označenie Quattrovalvole. Je uložené pre Guzzi tradične pozdĺžne a kŕmi ho dvojica vstrekovačov. Spojka je suchá, ovládaná hydraulikou a pohon na zadné koleso prenáša dva krát zalomený kardan, ktorý u Guzzi nesie označenie CARC.
Všetko pokope drží oceľový rám a podsedlovka, všetko masívne. Nádrž je z plastu a žiaľ pojme len 18l paliva. Prednej maske dominuje dvojica vypuklých svetlometov. Tomuto vzhľadu nemožno uprieť, že zaujme a rozhodne vytŕča z radu. Tábor tých, ktorým sa to páči oproti tým, ktorý majú názor na tento talianský výstrelok opačný bude asi rozdelený v pomere 50 : 50. Plexi je dosť výrazne tvarované a je možné ho posúvať a meniť tak jeho výšku. Predné smerovky sú pekne zakomponované do bočných plastov. Sedlo poskytuje veľkorysý priestor pre dvojicu pasažierov. V duchu talianského dizajnu je aj zadná časť stroja, s pekným koncovým svetlometom a mohutným výfukom na ľavej strane.
Signoru sme si predstavili, poďme sa na nej previesť.
Zakryte mi oči, posaďte ma na talianku, naštartujte a budem prisahať, že sedím na Bavoráku. Azda len hmatom, alebo kolenami by som odhalil valce, ktoré „nevisia proklatě nízko“. Áno, je to tak. Mohutný dvojvalec ma pri štartovaní podobný prejav, vibrácie a zvuk ako jeho nemecký vzor. Jazdec hneď vie, že má medzi nohami riadny kus železa a nie nejakú hypermodernú odľahčenú trasorítku.
Zaujímavo je vyriešené tlačidlo štartéra. Bežne pri motorkách sa štartér točí pokiaľ tlačidlo držíte. U Guzziny je to „automat“, tlačidlo stačí stlačiť krátko a Guzzi už sama potočí, koľko treba.
Prvé spoznávacie kilometre vedú po našich cestách. Posed maximálne pohodlný a uvoľnený, široké riadidlá, skvelý výhľad vpred a vďaka dobre umiestneným zrkadlám aj vzad a skvelá ovládateľnosť. Veľa času na vzájomné „okukanie“ sme nepotrebovali, cítim sa hneď ako doma a začínam sa čoraz viac tešiť na chvíle ktoré už od zajtra spolu strávime v Alpách.
V meste najviac limituje možnosti stroja celková šírka po montáži hliníkových kufrov. Chce to trochu zvyku a prispôsobiť tomu mestské prepletačky. Stelvio sa inak dobre ovláda v mestských rýchlostiach, motor si bubloce, ale má vždy dostatok dynamiky. Taktiež poteší odkladacia skrinka v nádrži, kde v pohode odložíte peňaženku, mobil a podobné drobnosti. Skrinka je zamykateľná - presnejšie otvára sa elektronicky tlačidlom na ľavej rukoväti a to iba keď je kľúč v zapaľovaní a je zaradený neutrál.
Turista sa chtiac nechtiac čas od času nevyhne nutným diaľničným presunom. Mi máme tento deň na pláne okolo 600 km až pod alpské velikány. Guzzi je plne naložená, v kufroch je batožina, fototechnika, jedlo, gril a vzadu na nosiči v rolke stan, spacák a podobné nevyhnutnosti. Vyrážame.
Diaľnice nikdy nepatrili medzi moje obľúbené, ak ich ale treba pokoriť je fajn sedieť na pohodlnom stroji s dostatkom výkonu na predbiehacie manévre v okolí povolenej 130-tky. Guzzi ponúka posed, ktorý komfortom tromfne asi len pohovka u psychiatra. Mohutný motor si hudie svoju nízkootáčkovú skladbu a vy sa môžete venovať jazde. Obiehania prebiehajú na najvyššom kvalte a ak máte chuť môžete pohodlne udržiavať cestovnú 160-tku. Podvozok aj pri plne naloženom stroji má ukážkovú stabilitu. Jediné, čo vás asi po 180 km jazdy zastaví, je kontrolka rezervy. Guzzi bol najväčší stroj z našej trojice, ale paradoxne s najmenším dojazdom. Nádrž má síce 18l, ale taliani Stelviu nadelili veľkú rezervu cca 6l. Diaľničná spotreba sa pritom pohybovala v okolí prijateľných 6 litrov na stovku.
Vo vyšších rýchlostiach k pohodliu prispeje aj dobre tvarované plexi. Stelvio má rozmerné plexi, ktoré je ručne výškovo nastaviteľné v rozmedzí asi 10 cm. Stačí povoliť dve plastové krídlové matice a posúvať. Paradoxne mne najviac vyhovovala najnižšia poloha. Plexi nie je zlé, ale rovnako ani najlepšie, aké som kedy jazdil. Problém je asi hlavne v tom, že je dosť úzke.
Nový deň, nové dobrodružstvo, diaľnica za nami a Alpy pred nami. Dnes máme pripravené naozaj skvelé jazdecké menu, počasie nám praje (večer spŕchlo). Ako prvý raňajkový chod si dávame Hochsolden, asi najvyšší asfalt v Alpách.
Stelvio je robustné cestovné enduro, ktoré sa nezľakne nejakej tej záťaže. Plne naložené ho smerujem do prvých alpských vracákov, pod kolesami kvalitný rakúsky asfalt. Hneď mi je jasné, že taliani na podvozku nešetrili, Stelvio vykrajuje zákruty s kľudom gentlemana a náklony sa čoraz viac prehlbujú. Tomu sekunduje motor s dostatkom „hrubej“ sily už od spodných otáčok, aj keď sa mi zdá, že má menší výkonový prepad okolo 4000 ot. To je zároveň ale už pásmo otáčok, kde sa nebojím kopnúť vyšší kvalt. Ak sú však kratšie rovinky pred ďalšou zákrutou, kľudne ho potiahnem aj ďaleko vyššie. Jazda je sprevádzaná skvelou zvukovou kulisou a tými správnymi životodarnými vibráciami, ktoré má čoskoro presúvaju do toho správneho jazdeckého tranzu, kde existuje len cesta, plyn, brzda a širokánsky úsmev na tvári a kozy... Nie nie, nemyslím na prasačinky, ale len na pasúce sa kozy, ktoré križujú moju cestu a nechápavo pozerajú na moju talianskú signoru.
Mám pocit, že tieto alpské cesty boli navrhnuté priamo pre tento druh motorky a nie naopak. Je úplne jedno či idete sólo, s batožinou alebo vo dvojke, Stelvio sa hrnie dopredu, vždy s dostatkom sily, predná brzda sa ovláda pohodlne aj jedným prstom a ukážkovo spomaľuje tento kolos, prevodovka radí hladko aj keď niekedy hlučnejšie. Všetko to korunuje podvozok, ktorý „žerie“ všetky nerovnosti a neobťažuje nimi posádku a zároveň poskytuje perfektnú istotu v náklonoch.
To už sme ale dávno na vrchole a kocháme sa výhľadom na okolité vrchy.
Passo dello Stelvio je jeden z najznámejších a asi aj najpopulárnejších a najfotogenickejších priesmykov v Alpách. Bol som tu niekoľkokrát, no tentoraz je to iné, driapem sa hore na Moto Guzzi Stelvio. Stelvio - teraz myslím priesmyk - je charakteristické množstvom naozaj úzkych a strmých vracákov. Tu je dobré mať dobre ovládateľnú motorku a motor zo záťahom odspodu, lebo zákruty sa idú nezriedka aj na prvý prevodový stupeň. A presne v toto má čo 1200-kubíkový agregát ponúknuť.
Taktiež kvalita asfaltu nie je vždy dokonalá a to je zas prácička pre podvozok talianky. Tu asi nie je čo dodať, Stelvio sa na takéto cesty zrodilo.
A ako Stelvio zhodnotí oko turistu? Motor, podvozok a pohodlie je bez námietok. Poteší praktická skrinka na doklady v nádrži. Vo výbave NTX dobre odvedie prácu dvojica kufrov. Zadný nosič batožiny by však mohol mať nejaké úchytky, aby bolo o čo priviazať popruhy alebo gumy. Trošku som s tým polaboroval a nakoniec lodný vak držal bez problémov.
Turistické ambície trochu limituje malá nádrž a krátky dojazd. Medzičasom ale už Guzzi predstavila nové Stelvio kde práve nádrž zväčšili. Spotreba sa pohybuje od turistických 5.5 l/100km až po 7-8 litríkov keď sa rozhodnete hlavne v kopcoch plne naložené Stelvio trochu ponaháňať. Poteší aj palubný počítač ovládaný z ľavej rukoväte, no zvyčajne nám ukazoval hodnoty spotreby trochu nižšie ako bola realita.
Verzia NTX má aj off-roadové ambície. Stelvio má dobre rozložené ťažisko a dobrú ovládateľnosť. V teréne som ju extrémne nevytrápil, ale jazdiť nejaké tie alpské šotolinky, trošku si podriftovať bola v jeho Sedle pasia. Myslím, že NTX sa medzi ostatnými konkurentami v triede nestratí. Predná upside-down vidla pôsobila veľmi robustným dojmom a v teréne môže byť výhodou oproti Tele-leveru od BMW.
A čo spoľahlivosť? Myslím že už dávno neplatia tie fámy o talianoch. Ako to so Stelviom bude, ukáže až čas. Rozhodne pôsobí dojmom robustnej mašiny, ktorá niečo vydrží. My sme počas testu mali len problém s prístrojovkou, pravdepodobne po nočnom daždi niekam zatiekla voda a prístrojovka za jazdy prestala ukazovať rýchlosť a niekedy zapla výstražné smerovky. Trvalo to však len chvíľu, keď moto oschla bolo všetko v poriadku. Bol to úplne nový kus a je možné že bolo niečo zle zmontované v servise po vybalení nového stroja.
Je jasné kam si to Stelvio namierilo. Priamo do výsostných vôd veľkých cestovných endúr. A verte, má čo ponúknuť. Tieto motorky trávia s väčšinou majiteľov svoj život na asfalte. Základom Stelvia je skvelý motor, ktorý ma dušu a podľa mňa tak skoro neomrzí. A potom je tu vzhľad, ktorý sa len tak nevidí a výhodou môže byť aj fakt, že ho nestretnete na každom kroku. Aspoň zatiaľ...
motor je príjemný ťahúň, skvelý stabilný podvozok, praktická odkladacia skrinka v nádrži | malá nádrž, krátky dojazd, palubný počítač ráta spotrebu dosť „optimisticky“, plexi štít nie je moc účinný |
Hneď na začiatku musím priznať, že endurovo-cestovným mastodontom som nikdy neprepadol. Môj pohľad na takýto stroj je skreslený športovejším jazdením a vyhýbaniu sa rozbitým cestám a nestabilným povrchom. Nasledovné riadky sú práve z takéhoto pohľadu.
Stelvio sa mi dostáva do rúk niekde na diaľnici so slovami, že na tom katastrofálne fučí. Uvidíme. Štartovanie tohto priečne uloženého véčka je pre mňa ako rituál. Vraj trošku vibruje. Ešte som sa ani nepohol a už ma tá mrcha chce vykopnúť zo sedla. Pohybujúce sa piesty ako by chceli vyskočiť zo stojacej motorky každý iným smerom. Radšej kopem za jedna a zisťujem, že pri jazde je to oveľa lepšie.
Na najbližších kilometroch sa snažím nájsť chyby ochrany pred vetrom. Neviem, či je to mojou postavou (182 cm), ale so ,,zlou" aerodynamikou štítu nemám problém. Otvorené plexi na prilbe za jazdy je toho dôkazom. Na ruky mi vďaka blastrom taktiež nefučí. Parádička. Toto je iný luxus ako jazda na naháči, z ktorého vás ide odfúknuť. Zatiaľ neregistrujem ani dvojicu naložených kufrov a lodný vak na mieste spolujazdca. To sa ale mení s prvými zákrutami. Na diaľničné presuny by som prijal aj pohodlnejšie sedlo - mierne širšie v prednej časti (bahniaci si teraz asi myslia svoje:-) ).
Najviac si jazdu užívam na pase Gavia, ktorý má na môj vkus katastrofálny povrch a tu sa Stelvio hrdo prenáša ponad všetky nerovnosti a rozsypaný štrk. Rýchlosť nie je vysoká vďaka 180kam zákrutám na každých 100-300 metroch. Dobrý ,,rajd" Stelvia to zvláda v pohode a vzpriamenejšia jazdecká pozícia mi prišla teraz vhod. Akonáhle však vidím za rovinkou sériu miernejších zákrut, tejto talianskej madone by sa hodila odtučňovacia kúra. V preklápačkach hádže naložená zadná časť s motorkou ako sa jej zachce a kazí mi radosť z jazdy. Vyššia hmotnosť a zdvihy si vypýtali svoje ,,mýto".
Pri zvyšujúcom sa tempe a neskoršom brzdení som očakával lepší nástup hlavne predných bŕzd. Brembá vyzerajú na pohľad vynikajúco, dávkovateľnosť je tiež dobrá. Stelvio malo najazdených veľmi málo kilometrov, tak dúfam, že ich slabší výkon bol spôsobený len nedostatočným zabehnutím.
ochrana pred vetrom, dobrá jazdecká pozícia, praktické detaily | brzdy, dojazd, kvalita spracovania |
Text: Tomáš Hajduch - Awia
Foto: Cacao, Juraj Odin Klačko
Test vznikol ešte v lete 2010. Jeho uverejnenie pozdržal samotný dovozca pre SR, ktorý sa menil, pripravoval novú stránku a predajňu.
Motocykel na test poskytla spoločnosť B.P.D., s.r.o.. Redaktori Motoride.sk jazdia v oblečení 4SR, Held a prilbách Suomy od firmy Styx.
Foto: | |||||
Všeobecné informácie: | |||||
Výrobca: | Moto Guzzi | BMW | Yamaha | Ducati | KTM |
Model: | Stelvio 1200 4V NTX | R 1200 GS | XT1200Z Super Ténéré | Multistrada 1200 | 990 Adventure |
Rok: | 2010 | 2010 | 2010 | 2010 | 2010 |
Novinka: | NOVINKA 2010 | NOVINKA 2010 | NOVINKA 2010 | ||
Kategória: | Cestovné enduro | Cestovné enduro | Cestovné enduro | Cestovné enduro | Enduro |
Motor: | |||||
Typ motora: | vidlicový dvojvalec (4T) | dvojvalcový boxer (4T) | radový dvojvalec (4T) | L-kový dvojvalec (4T) | vidlicový dvojvalec (4T) |
Objem: | 1151 ccm | 1170 ccm | 1199 ccm | 1198.4 ccm | 999.8 ccm |
Max. výkon: | 104.7 k (77.0 kW) / 7250 ot. | 110.2 k (81.0 kW) / 7500 ot. | 110.0 k (80.9 kW) / 7250 ot. | 149.6 k (110.0 kW) / 9250 ot. | 106.1 k (78.0 kW) / 8250 ot. |
Max. krútiaci moment: | 113 Nm / 5800 ot. | 120 Nm / 5750 ot. | 114.1 Nm / 6000 ot. | 118 Nm / 7500 ot. | 100 Nm / 6750 ot. |
Kompresný pomer: | 11 : 1 | 11.0:1 | 11.0 : 1 | 11.5:1 | |
Vŕtanie x Zdvih: | 95 x 81.2 mm | 101.0 x 73.0 mm | 98 x 79.5 mm | 106x67.9mm | 101.0 x 62.4 mm |
Palivový system: | vstrekovanie | vstrekovanie | vstrekovanie | vstrekovanie | vstrekovanie |
Rozvod: | OHC (4V) | DOHC (4V) | DOHC (4V) | Desmodromický rozvod (4V) | DOHC (4V) |
Chladenie: | vzduchom a olejom | vzduchom a olejom | kvapalinou | kvapalinou | kvapalinou |
Pohon / Podvozok: | |||||
Prevodovka: | manuálna 6-stupňová | manuálna 6-stupňová | manuálna 6-stupňová | manuálna 6-stupňová | manuálna 6-stupňová |
Sekundárny pohon: | kardan | kardan | kardan | reťaz | reťaz |
Zdvih vpredu: | 170 mm | 190 mm | 190 mm | 170 mm | 210 mm |
Zdvih vzadu: | 155 mm | 200 mm | 190 mm | 170 mm | 210 mm |
Brzdy vpredu: | dvoj kotúčová radiálne strmene | dvojkotúčová | dvojkotúčová | dvoj kotúčová, 4 piestik | dvojkotúčová |
Priemer bŕzd vpredu: | 320 mm | 305 mm | 310 mm | 320 mm | 300 mm |
Pneu vpredu: | 110/90 ZR19 | 110/80-ZR19 | 110/80 19M/C 59V | 120/70-ZR17 | 90/90-21 |
Brzdy vzadu: | jednokotúčová | jednokotúčová | jednokotúčová | jednokotúčová, 2 piestik | jednokotúčová |
Priemer bŕzd vzadu: | 280 mm | 265 mm | 282 mm | 245 mm | 240 mm |
Pneu vzadu: | 150/70 ZR17 | 150/70-ZR17 | 150/70 17M/C 69V | 190/55 ZR17 | 150/70-18 |
Hmotnosť / Rozmery: | |||||
Suchá hmotnosť: | 203 kg | 189 kg | 209 kg | ||
Hmotnosť s náplňami: | 259 kg | 229 kg | 261 kg | ||
Výška sedla: | 820 mm | 850 mm | 845 mm | 850 mm | 860 mm |
Rázvor: | 1550 mm | 1507 mm | 1540 mm | 1570 mm | |
Dĺžka: | 2250 mm | 2210 mm | 2250 mm | ||
Šírka: | 1025 mm | 940 mm | 980 mm | ||
Výška: | 1475 mm | 1450 mm | 1440 mm | ||
Svetlá výška: | 210 mm | 205 mm | 261 mm | ||
Objem nádrže: | 18 l | 20 l | 23 l | 20 l | 19.5 l |
Poznámka: | |||||
Poznámka: | Vypletané bezdušové kolesá |
Pridané: 15.02.2011 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 166543 | Včera: 179564