Alpy 2015 - Ako vyliečiť ľadvinku z Hypsofóbie 1/5

0. deň - 10 km, ale o to viac potu a nervov

V piatok som si zobral dovolenku navyše, lebo mi bolo jasné, že za jeden večer prípravy nestihnem.
Program číslo jedna: príprava motorky v tomto pekle v Maďarsku (pracovný názov Mordor).

Bod 1a. tankvak. Došiel na poslednú chvíľku. Nemenovaný slovenský webshop, kde cena bola polovičná oproti Shox v Maďarsku, mi 2x poslali email, že odoslali. Pýtam sa o 4 dni neskôr, či by nedali nejaké číslo zásielky, nech pourgujem. Takže predsa neposlali, ale teraz už fakt posielajú, na druhý deň aj došiel. Čo sa týka montáže, rýchlo prečítam popis, jednoduché. Štyri šróbiky vybrať, nasadiť tam držiak, čo som kúpil k tankvaku a hotovo. Trochu ma desí predstava, že niektorý šróbik skončí v nádrži, našťastie sa nestalo. Po montáži prečítam upozornenie, nech pred začatím zakryjem dzúru. Múdre riešenie. Nabudúce.

1b. padáky. Na poslednom XL Enduro Rally pri Fiľakove som úspešne odlomil jeden držiak, vďaka Krisztiánovy pekne pozvárané, nejak som to načarbal čiernou farbou a stačí už len dať naspäť. Tuším je 40 v tieni... Leje zo mňa tak, že nestíham dopĺňať tekutiny.

1c. vzadu sú už namontované držiaky na barle, ešte tam naťahujem nejakú čudnú fóliu, ktorá sa pomocou fénu pekne nalepí, nech sa tam neodiera kov o kov.

1d. počas posledných jázd po asfalte som zistil, že zvýšené rajdy sú síce do terénu super, ale na asfalt nepohodlné, po 200 km ma bolia od nich ramená. Musia ísť dole. Kde som to videl originál šróbiky... Pekne zlepené, nech sa nestratia... Už viem! U starkej v garáži na Slovensku! Super. 4 hodiny navyše na cestu nemám. Volám Krisztiánovy, ale výnimočne je bezradný. Inokedy všetko má a zbytok vyrobí. Volám do BMW servisu, či majú na sklade. Volám 5x, kým niekto zdvihne. Na sklade nemajú, ale chalan bez požiadania hovorí presný typ, minimálnu tvrdosť a rozmery, aby som si to vedel kúpiť inde. Počas ďalšej polhodinky, keď sa už ponáhľam do Fabory, volajú z toho istého servisu naspäť ešte dvaja, že majú neprijatý hovor, z toho druhý z dovolenky.

O týždeň neskôr som pochopil aj to, čo znamená ak je šrób bez nejakej povrchovej úpravy. Slušne začal hrdzavieť.
Priateľka medzi tým nosí na jednu veľkú kopu veci, čo by sme mali zobrať zo sebou. Asi som zabudol spomenúť, že auto zostáva doma.

1. deň - 600 km - ako zastať a nezaspať

Ráno budíček skoro ráno, samozrejme aj tak štartujeme o hodinu neskôr, nejak som sa nedokázal prebrať. Na poslednú chvíľku ešte kupujem cez net maďarskú diaľničnú a rozčulujem sa nad ich polofunkčnou stránkou. Nakoniec je samozrejme všetko prichystané a pripravené na odchod.

Prichystaná pred štartom

Na niečo som predsa zabudol... Kde je ľadvinka??

Zaujímavú cestu plnú vzrušenia cez maďarské diaľnice opisovať nebudem. Stáli sme asi každých 100 km a to hlavne kvôli mne, málo spánku sa podpísalo pod únavu, bál som sa že zaspím. Počasie sa držalo dobre, popršalo len raz, aj to presne počas doby tankovania.

Na posledných 40 km som prichystal trochu zaujímavejšiu trasu mimo diaľnice. Hneď, ako sme sa dostali medzi hory som zistil, ako rýchlo sa tu dokáže počasie zmeniť a ako vie byť posledných 30 km veľa, ak leje ako z krhly. Najprv som nadával len v duchu, potom už aj nahlas, že čo sme sa nezastavil včas a nedali si nepremoky. Kým sme došli na ubytko, zmokli sme na kožu. Aspoň ja, priateľke to schytali len kevlarorifle, rukavice a jedna čižma. Ja som super otestoval nové goretexky – natieklo do nich cez nohy... Stačilo pár minút a už som sa v nich člaptal.

Nakoniec sme úspešne našli ubytko, kryté parkovanie pre moto, kde už stáli štyri motorky s CZ špz. Do večera pribudlo ďalších pár a do rána ešte 2. Večer som sa ešte prešiel k moto, a vidím chlapa pri CZ značke po česky nadávať a trápiť sa so zadným kufrom – nevedel sa do nej dostať. Najprv som mu požičal ešte nejaké náradie a potom sa spýtal, či je tá moto vôbec jeho. Asi bola, ráno som ho našiel na nej, kufor bol už zaistený gumami.

Ešte malá nepríjemnosť, zistili sme, že vysoká sprcha ja pre ľadvinku nevhodná, ale vedúca penziónu to riešila veľmi ochotne a na druhý deň sme už mali druhú izbu. Podľa všetkého jej vlastnú, dúfam, že nespala v kuchyni.

Penziónik u tety

2. deň - 199 km - GG

Grossglockner – pre niektorých zrejme komerčná šaškaráda, ale je mi to jedno, nám bolo super, nádhera, hory krásne, asfalt (väčšinou) perfektný, ľadovec, skaly, vodopády, sneh a hlavne BEZ DAŽĎA.

Zo začiatku sme toho veľa nevideli, hmla jak viete kde, ale dali sme si ďalšie kolečko, mraky zmizli a alpy sa nám ukázali v plnej kráse. Zážitok na celý život, kto ešte nebol a má šancu sa tam dostať, nech ani chvíľku neváha! Ľadvinka kvôli strachu z výšky si užívala cestu kým bola hmla, potom kúsok pomenej.

Večer sme si ešte dali vínko a teraz práve píšem tieto riadky. Pri mojej pamäti sa to ináč nedá :).

Grossglockner

Grossglockner