Alpy 2015 - Ako vyliečiť ľadvinku z Hypsofóbie 2/5

3. deň - 118 km - Krátky výlet na okolí

Trasu sme museli skrátiť, keďže doobeda celkom husto pršalo. Keď nás po ceste chytí dážď, tak nech, ale odchádzať vo vytrvalom lejaku sa nám nechcelo. Štartovali sme až okolo 11, v Zell am See zápcha ako v P... ešti. Kde sa dalo sme išli na strede medzi autami, celkom rýchlo sme dobehli nemecký párik, ktorí odchádzali na dvoch bavorákoch o 5 minút skôr ako mi z rovnakého penzióniku – stáli s autami v rade. Potom aj mi, keďže sa ledva vedľa seba zmestili autá, nebolo miesto navyše pre motorku. Frajeril som, ako pomaly viem ísť na moto bez zloženia nohy, až kým som si všimol, že slečne na F800GS to ide lepšie.

V tom mestečku pri jazere nás prekvapil zvýšený výskyt žien v hijab-e. Čisté, upravené, drahé kabelky, ale zrejme tam neboli na dovolenke.

Hlavné poučenie z dnešného dňa bolo, že nestačí pozbierať jednotlivé POI a spojiť príjemnou cestou, budem musieť dôkladnejšie riešiť, čo a v akej miere je prístupné priamo na motorke alebo minimálnou chôdzou.

4. deň - 250 km - Dolomity!

Grossglöcker je nádherný, za tým si stále stojím, ale Dolomity... GG sa môže pri nich kľudne a bez rozmýšľania hanbiť.

Z penziónu Pension Embacher sme vyrazili zbalení včas (u nás je to 10 hodín plus nejaké drobné). Tete som mojou úbohou nemčinou povedal schöne gasthause, schöne gasthause frau a že jej tu spravím werbung.

Nabrali sme smer Zell am See, ale keď som videl, že je väčšia zápcha ako včera, tak sme to otočili a obišli to celé zhora. Stálo to za to, nádherný výhľad na hory namiesto státia v kolóne. Ehm, presnejšie neskôr sa trochu stálo v kolóne aj tam, ale aspoň sa bolo na čo pozerať. Pri prechode talianskou hranicou sa nedalo nevšimnúť, že doterajšie pekné upravené domčeky vystriedali dve zabudnuté zrúcaniny. Čo bolo len dočasné sklamanie, lebo turistické strediská v horách si pekne udržiavajú aj taliani.

Zrazu sa začali objavovať dolomity a sme viac stáli a fotili, ako šli. Potom som zistil, že to bolo zbytočné, lebo skutočná krása nás ešte len čakala. Prešli sme cestou passy FurkellPass, Passo Gardena, Passo Sella, Passo Fedaia, ... mal som problém sústrediť na cestu a premávku (tá tam tiež bola miestami celkom hustá), lebo každou zátačkou sa nám objavil nový a nový nádherný výhľad. Som si istý, že zbehlému cestovateľovi to už fakt príde ako onanovanie a tu prestane čítať, ale my sme ozaj žasli za každou otočkou a užívali si neskutočné výhľady. Pripadalo nám to celé ako maľované.

Na Hotel Garni Roberta v Malga Ciapella sme došli úplne unavení. Vošiel som, usmial sa, povedal „bona sierra“ a vzápätí oznámil, že tu moja taliančina aj končí. Našťastie vedela po anglicky.

Následne zabodovala ešte raz: pozrela sa na ľadvinku a dala nám drahšie ubytko na prízemí za rovnakú cenu. Dokonca moto som vedel dať tesne pod okno, všetky veci popodával priamo tam, bez toho, aby bolo treba nosiť po kúskoch okolo. Ešte studené pivo na večer, no čo viac si môže človek prijať :).

5. deň - 280 km - Boxer: žere alebo nežere?

To parádne studené pivko, ako som sa dnes dozvedel, stálo 11 eur. Nie, neožrali sme sa, z dvoch pre dvoch sa nedá. Našťastie víno majú lacnejšie a pri tom celkom dobré. To ešte nebola najhoršia správa dňa, ale o tom potom.

Raňajky okolo ôsmej, výber v pohode, stačí. Oblečieme sa a vyrážame. Sakra, zas som zabudol skontrolovať aspoň olej, no nič večer. Dnes boli na pláne samé passy: Passo Fedaia, keďže na nej leží náš hotelík, Passo di Costalunga, Passo Nigra – tu som si zabudol poznačiť, že na konci passu sa musíme otočiť a vrátiť po tej istej trase, tak som gps toto neuveril a silou mocou hľadal inú cestu. Skončili sme na šotolinkách medzi vinicami. Neplánovaný zážitok. Potom Passo Manghen, Passo Rolle – chvíľku som mal pocit, že ho ideme druhý krát a na koniec Passo Valles. Všetko pekné, ale včerajšie výhľady z passov, ktoré som vybral len tak, aby boli cestou, asi už túto dovolenku nič neprebije. Väčšina hôr pod hmlou, krajšie to začalo byť až poobede. Na koniec ešte jeden magor v aute, ktorý najprv zdržiaval osobák pred nami a tým pádom aj nás a keď som ich začal predbiehať, tak pridal a ešte nás stláčal dole v zákrute. Následne sme stretli pretekára oproti na Smartke vo vracáku, ale nič, čo by sa nedalo rýchlo korigovať.

Večer na izbe som si všimol cetlík s nejakými max. cenami za pobyt, začínalo to na 399 EUR za noc, čo bolo viac, ako sme mali platiť za 5 nocí. Trošku naplašený som sa na to išiel spýtať milej vedúcej, či sa ráno balíme alebo predávam bavoráka, nech vieme zaplatiť ubytko. Samozrejme pôvodná cena platila, ona tam len „strelila“ nejakú sumu, zrejme nejaký zákon to káže vyvesiť.

Medzi tým sa rozpršalo, ale napadlo ma, že som ešte neskontroloval ten olej. Dážď nedážď. Mno, ledva bolo vidno hladinu a to som moto ešte ani nenaštartoval :). Po naštartovaní a následnom zhasnutí bola hladina veľmi dlho neviditeľná v okienku :). Takto sa ďalej nepôjde. Celý večer som pátral po vypadávajúcom nete (asi počasie), najbližší servis a zároveň väčšie mesto so šancou nájsť vhodný olej – našiel na 70 km. To rozhodne nemôžem risknúť. Medzi tým Marty z KTM BB poradil čo tam vlastne naliať. (ešte raz dík!) a majiteľka hotelíka sľúbila, že ráno pomôže s hľadaním na okolí v benzínkach. Mňa napadlo akurát objednať to na adresu hotela cez webshop, ale nechcelo sa mi stratiť min. 2 dni...