Trikrát a dosť alebo Júlske Alpy 1/4

Dovolenka sa plánuje, vyčkáva sa na lepšie počasie, účastníci ubúdajú exponenciálnym radom. V piatok sa z Andreja stáva promovaný Ing. , všetko vybavené už iba aby to počasie bolo. V pondelok sme sa rozhodli, že v stredu je ten deň. Voláme Mišovi (pôvodný účastník Ako išli 2-valce na Vandrovku) a ten prisľúbil účasť. Moje obavy z toho že pôjdeme desiati sa nenaplnili - nemusím nikomu oznamovať že ho neberieme a sme radi že ideme opäť iba traja.

Po dvoch sezónach v Alpách (A,I,SLO) nám ešte nebolo dosť a rozhodli sme sa prejsť si zopár „bestof“ plus niečo nové. Ja som vymenil kobylu a toto malo byť naše prvé skutočné zoznámenie. Príprava na cestu prebiehala už niekoľko dní predtým. Večer sme pobalili 4 kufre (3 ja) a 1 brat. Motorky prešli bežnou kontrolou a prípravou na cestu.

1. Deň 17.6. Rajec – Kungota

Ráno budík, raňajky, skočiť pre motorky, pobaliť sa, naložiť motorky, smer Považská Bystrica a potom Bratislava už po D1. Na Zelenači stojíme kvôli stretnutiu s Michalom (TDM 900). Cesta ubieha rýchlo, počasie je príjemné „tak-akurát“.
Prvé spestrenie výletu nastáva na Slovensko-Rakúskych hraniciach, kde opravujú cestu a obchádzka je cez pole po šotoline. Nuž skúsili sme si kúsok „offroadu“ :D. V Kittsee povinne plné nádrže rakúskych PHM. Radi by sme kúpili aj diaľničné ale nemajú. Pokračujeme v hľadaní diaľničnej nálepky ďalej. V Pandorfe odbočujeme na benzínku. Kým sa my občerstvujeme za pumpou horalkami Andrej sa odhodlal kúpiť nálepky. Od pumpárky pýta 3-krát desaťdňovú nálepku na motorku, a teta ho presviedča aby si kúpil jednu mesačnú a nie 3 desaťdňové. No neviem ako by sme si ju podelili. Ďalej smer Wiener-Schnitzel, pardon Wiener Neustadt a diaľnica A2. Po prvom kilometri na diaľnici die Katastrófe s mojim „roadbookom“.( Môj roadbook – 15xA4 s vytlačenými Gugl mapami, zabalené v 2 euroobaloch a prichytené k nádrži 5timi NdFeB magnetmi). Mapy sa rozhodli, že pri vzdušných turbulenciách si vyzlečú obal. Nepochopiteľným spôsobom sa vyzliekol vnútorný obal, mapy ostali visieť na jednom magnete a ostatné magnety sa rozpŕchli po motorke. Na benzínke som pozbieral pozostatky a odvtedy je môj roadbook v topcase.
Po diaľnici pokračujeme na Graz, rýchlosť 120 km/h, počasie „nohytomuvisia“. Pred SLO-A odbočujeme na Gamlitz, kde kupujeme 10 kaizeriek a plnú nádrž. Skvelá voľba bola cesta „69“ Ccesta 69, Gamlitz - Lavamund, ktorá sa tiahla západne pozdĺž hraníc. Náš dezén vkročil na Slovinskú pôdu na Radlpasse.

Z prechodu klesáme do údolia Drávy, ktorá nás prevádza okolo priehrady až do Mariboru, kde si robíme krátku turistickú prehliadku. Padá tma, my opúšťame Maribor a cestou hľadáme „zimmerfrei“, na ktoré sme narazili v Kungote. Cena dobrá, ubytovanie slušné i s raňajkami. Večer mažeme reťaze a ja upravujem výšku svetlometu, pretože batožina prevážila motorku a svietim pánubohu do okien.

Andrej sa už pri večeri začína zamýšľať, aké by asi mohli byť raňajky. Jeho vždy trápi iba, aby somárik nakŕmil. Po hlbokej úvahe zhodnotil že Slovinsko - Slovensko je veľmi podobné hlavne názvom - na raňajky musia byť párky. Neviem či ho pani domáca počula ale ráno nás naozaj tie párky čakali, a na Andrejove sklamanie len dva. Izbu sme dostali peknú, boli sme až traja v izbe kde by sa vyspali dvanásti. V izbe bolo teda ľudoprázno, našťastie Michal to v noci zachránil svojim chrápaním a dokázal aj takto veľkú miestnosť vyplniť ako by tam spal regiment.

2. Deň 18.6. Kungota - Naklo

Deň začína dovolenkovým vstávaním o 7:00, raňajkami a balením sa. S domácimi sa lúčime, platíme a pokračujeme do A opäť na perfektnú cestu 69, čerstvý ranný vzduch a krásnu cestu si užívame plne otvorenými škrtiacimi klapkami. Prechádzame Soboth pass a Soboth pass - priehrada

V Lavamunde ďalšie PHM. Pôvodný plán bol 80-1-4 do Slovinska ale hustá premávka v okolí Dravogradu nás odradila a tak sme išli „skratkou“ (rozumej dlhšia a horšia cesta). Cesta 112 bola v kategórii normálna, ale cesta 425 z Mežice do Šostaju patrí do kategórie výborná (úzka, kľukatá, prakticky bez áut). Šostaj – Solčava prehliadka Slovinského vidieku.

Utekáme pred dažďom, zastavujeme sa v motoreste, kde dostávame obrovský Wienerschnitzel 5€, ktorý nie sme schopní zjesť a potupne si ho nechávame zabaliť :). Keďže ho mali v menu po slovinsky, kuchár nám ukazuje a znázorňuje šviňu – aby sme si boli istí pôvodom.

Pokračujeme na Logardsku dolinu Logarska Dolina a Seebergstrasse do A, cesta je opustená, náročná s krásnymi výhľadmi. Počasie vyzerá neisto.

Na mieste si vyskúšame ešte 82-210 horský prechod Seebergsattel Seeberg sattel (Jezerski vrh), prechod z Rakúska do Slovinska, ktorý mal zátačky ako stvorené pre motorkárov. V Bad Eisenkappel volíme ďalšiu skratku cez Zell do Verlachu. Príroda je očarujúca, ale celú cestu som išiel s malou dušičkou či ideme správne. GPS bez signálu a smerové tabule neboli.

Cestou 91 stúpame na Loiblpass Loibl pass / prelaz Ljubelj, kde je hraničným bodom dvojsmerný ručne kopaný tunel, ktorý postavili zajatci Nemcov počas vojny. Na vrchu sa chceme vydať na starý Loiblpass, ale cesta je uzavretá a domorodci nám ju neodporúčajú. Pri vstupe na Alt loibl pass je zákazová značka s dodatkovou tabuľkou. Dodnes si vyčítam, že sme tam nakoniec nešli. Pretože doma som si vďaka ujovi Googlovi preložil čo bolo na tej dodatkovej tabuľke ,,Vstup len na vlastné riziko" vedieť to vtedy tak ma určite žiadne vlastné riziko netrápi.

Zmrká sa a od Tržiču hľadáme ubytko, ale neúspešne. Nakoniec sme na odporučenie zašli až do Nákla, kde je hotel. Pred *** hotelom parkujú zahraničné športové autá a my začíname pochybovať, či je hotel tá správna naša cenová. No mladík na recepcii nás vyviedol z omylu a ponúkol cenu, lepšiu ako na priváte. Tak tu dnes večer prespíme, parkujeme na chodník a nosíme veci na izbu.
Po vybalení ide Andrej hneď obzrieť miestny porcelánový servis (rozumej misu). Miesto použitia splachovacieho tlačítka, šklbe šnúrou SOS – nehoda v kúpeľni. Našťastie nás do rána neprišiel nikto z personálu zachraňovať...