Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 06.10.2016 Autor: Patrik Kubiček
Čitatelia: 10078 [Mototuristika - Európa - Cestopis]
Po 2 rokoch na dvoch kolesách, vyše 30 tisícoch km na ceste a pár stoviek km na okruhoch, prišiel čas na prvý väčší roadtrip. Na vianoce sme si s frajerkou dopriali pod stromček kufor a začali vymýšľať, kam nás cesty zavedú. Rozhodli sme sa to spojiť s pár dňami u mora, a preto kompromis - hory AT/SLO/IT a nakoniec Chorvátsko. 5 dní na cestách a 4 dni na slnku.
Ženu som vyhnal nakúpiť, zameniť peniaze a vybaviť poistenie. Ja ešte večer robím, po ceste domov dotankujem, skontrolujem tlaky v pneu a nastriekam reťaz. Večer sa snažíme nabaliť do kufra. Vyselektujeme vyselektované, hrozno ostáva v chladničke, grep v garáži a Paula si berie tenšiu knižku. Kufor (Givi V47) úspešne presiahol hmotnostný limit len o 300% (o 10kg). Snáď to vydrží.
Trasa goo.gl/KxOry9
Budíček 6:00. Počasie na dnes vybavené, ráno zima a hmlisto. Rýchle raňajky, balíme a vyrážame. Po ceste kupujeme diaľničnú známku do Rakúska. Zisťujeme, že sme nechali (najdôležitejšiu) časť jedla doma - bielkoviny. Nevadí, aj tak by sa nám to asi už nikam nezmestilo. Natlačíme štuple do uší, diaľnica cez Schwechat, schádzame na cestu 21 a tu začína kochanie sa rakúskymi horami. Prvá zastávka nemôže byť nič iné ako Kalte Kuchl. Dávame „výberovú“ kávu Julius Meinl za 4 €, pokocháme sa motorkami a môžeme pokračovať ďalej. Po ceste stretávame viacero bikerov, ponaháňame sa s nimi a prichádzame do Mariazellu. Zastavujeme o pár kilometrov ďalej na Erlaufsee. Nádherná čistá voda, vonku teplo tak poďme sa okúpať. Po vstupe do vody som pochopil, prečo som jediný, kto sa chce hodlá namočiť. Studenááá. Natlačíme do hlavy ovsenú kašu a vydávame sa po ceste 24 ďalej. Oplatí sa vidieť, oplatí sa jazdiť. Nádherná príroda, super cesty, všetko značené a rýchlosť 100 v zákrutách bohate stačí. Predsa len cestujeme nabalený vo dvoch a textilné gate nemám v úmysle ťahať kolenami po zemi. I keď mi to prebehlo pár krát hlavou. Zastavujeme pri rieke pokochať sa výhľadom. Paule nechtiac zhodím prilbu a rozbijem jej mechanizmus zatvárania plexi (tzn. že do konca tripu som jej vymyslel automatické zatváranie plexi. Nechápem prečo sa jej to nepáčilo.) Pokračujeme ďalej. Musíme spomaliť pred štrkovitou cestou, kde chýbalo značenie. Chalanovi nakladajú GSko, nevšimol si a pri brzdení mu šmyklo predné koleso. Opatrne ideme offroad na sportsmartoch. Ďalšia prestávka Admont, tu si s ubolenými zadkami sadáme na trávu a jeme zmrzlinu. Čaká nás ešte 160km do Ossiacher See. Najprv ťažkých 40km cez passy, a potom rýchle krásne cesty a nejako sme to zvládli až ku jazeru. Zastavujeme ešte v Spare nakúpiť. Zničení zosadáme po takmer 500km z moto. Ubytovávame sa u postaršieho pána bez trička s pupkom ako v 9. mesiaci tehotenstva a rečou nám ťažko zrozumiteľnou. Našťastie má Paula Schprachdiplom a „ komme gleich“ rozumie. Ideme sa rozhýbať ku jazeru. Tu máme veľký zážitok s asi štvorročným nemecky hovoriacim chlapčekom, čo v kempe naháňal kačky a kričal na ne: „ Gehen Wasser! Gehen Wasser!..“. Večeriame a ideme si sadnúť na pivo. Polonahý muž z nášho ubytovania nám odporučil Gasthof za „gute preise“. Tak si dávame 0,5l pivo za 3,40 €.
Trasa goo.gl/sasqqL
Vstávame o 8:00 a pozeráme, že počasie na dnes nesklamalo. V noci pršalo a ráno bolo vonku zatiahnuté. Predpovede hlásili dažde na celom území našej trasy (AU/IT/SLO/HR). No po chvíli sme zbadali záblesky slnka a verili sme, bude dobre. Vyrážame. Dotankujeme za 1.08/liter a ideme smer Villach, diaľnica až na IT hranice a odtiaľ po SS13 a SS54 na hranice so Slovinskom. Bol to síce len kúsok cez Taliansko, ale bolo to naozaj nádherné. Paule ako vždy hovorím, nech sa kochá, ja si to pozriem na videu. Cesty ešte mokré. Prichádzame na Predel, hranice so Slovinskom. Tu nás zastavuje chlapík a vraví nám, že cesta je zavretá na najbližšiu hodinu a pol kvôli cyklistickým závodom (Mangart). Skvelá príležitosť sadnúť si, naraňajkovať sa a vychutnať si kávičku za euro pri pohľade na Triglavski narodni park.
Po ani nie hodine sa cesta otvára a náš ďalší plán je Mangart. No policajt pred odbočkou naň nám máva, že tade to nepôjde. Nevadí, nabudúce. Schádzame dole cez Log pod Mangartom, Bovec, a potom po 103 do Novej Gorice. Krásna cesta popri rieke, super asfalt a zákruty. Stojíme na pumpe, kupujeme diaľničnú známku do Slovinska, dávame štuple do uší, pokračujeme. Diaľnice sú veľký oddych po nekonečných kľukatých cestičkách a serpentínkach v Slovinsku. Schádzame z diaľnice a dostávame sa na hraničný priechod s Chorvátskom. Respektíve 15 km pred neho. Najprv sme mysleli, že sa niečo pred nami stalo, ale potom keď sme obiehali kolónu a aj dve nehody v nej, tak sme rýchlo pochopili, v akej realite trčíme. Nasledujúcu pol hodinu sme drali spojku a predierali sa kolónou. Vďaka bohu, že nikomu sa nezachcelo otvoriť dvere a my sme sa dostali celí na hranice. Nasleduje už len diaľnica v Chorvátsku, ktorú preletíme ako tú v Slovinsku (super, že majú značené merania rýchlosti a sygic značí radary). Pri platení mýtneho zisťujem, že mi odfúklo lístok z vačku, ale aj tak by sme platili plnú sumu 35 kún. Prichádzame po 15:30 do Puly a ideme sa ubytovať.
Prvú noc, tesne pred tým než sme išli spať, začala búrka. Padali kochlíky, voda sa valila po ceste a ja som sa bol dvakrát v noci uistiť, či motorka stále stojí na stojane a nikam ju neodfúklo/neodplavilo. Zle prespatá noc.. Na druhý deň sme boli na misii nakúpiť jedlo. Zvolili sme Lidl, ako overenú jednotku v čerstvosti a kvalite, a pomeru cena – výkon. Nedať si bundy hneď ráno po búrke bola zlá voľba, ktorú sme ľutovali, keď sme sa klepali na motorke. Našťastie sme neprechladli. Ďalší deň sme boli pozrieť polostrov Kamenjak. Za vstup do tejto chránenej rezervácie auto/moto sa platí cca 7e. Krásna príroda, zátoky a krajina. No bolo to tam na náš v kus trochu preľudnené. Taktiež sme boli pozrieť Pulu. Veľmi čisté, kľudné mesto. Z kolosea sa ozývala hudba kapely Massive Attack, ktorí tam mali mať večer koncert ako otváračku festivalu Dimension (kto nepozná, tak si spomeňte na soundtrack/intro Dr. Housa). Čo by som ešte vypichol, tak je to živá hudba, ktorá každý večer spravila super atmosféru v zátoke kde sme boli ubytovaný. Každý večer iný žáner, rôzny muzikanti. A inak to bola klasická oddychovka plná pohybu, fíg a trochou valánia sa na slnku. Pozri galériu, alebo video.
Pridané: 06.10.2016 Autor: Patrik Kubiček Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 166934 | Včera: 122990