JSA - časť 10. - Moje vzory

Keď som písal článok o strojoch pána Kozáka, myslel som si , že je posledný z tejto série. Na kľúči s fotografiami som našiel pár fotografií strojov, ktoré som nikdy nevidel, ale evidentne patrili do tohto „zlatého“ obdobia. Namiesto toho, aby som sa v tom období (1979-83) vozil na mojom „pinčli“ a obzeral si, čo jazdí po cestách, hral som futbal a toto mi uniklo! Po pár rokoch sa pokúsim sa o nápravu:

Na obrázku je autor prestavby pán Peter Polák niekde okolo r. 1978 (to som ešte ani nemal vodičák) na svojom prvom stroji Ariel. Základ je v modeli z roku cca 1928. Na moju otázku, ako sa dostal k takému nevšednému stroju, odpovedal, že: „v tom období (1978) bolo toho po dedinách habadej“. Ja som asi žil na nejakej “divnej“ dedine. U nás sa vyskytovali iba 250-tky kývačky...

Na Arieloch je vidieť konštruktérsky posun autora. Úprava 420-tky môže ešte vyvolávať mierny úsmev. Tuhý rám, sedadlo a´la Harley, či tak isto harlejovsky široké riadidlá. Za pozornosť stojí veľkosť predného brzdového bubna – to bolo vtedy na úrovni dnešných radiálnych strmeňov. Neodpustím si trocha irónie: všimnite si priemer trubiek prednej vidlice. Vraj vo vnútri boli aj pružiny...

No už na obr. č. 03 je vidieť konštruktérsky posun. V ruke namiesto kladiva skrutkovač, riadidlá sú už posunuté nadol a primerane zúžené. Tento model mal už nasadený valec z Nortona na bloku z Ariela 350 OHV. Viete si predstaviť dnes podobnú kombináciu značiek?

Na rad prišiel ďalší Ariel, ale to už bola päťstovka v tom čase na veľmi dobrej (špičkovej) úrovni. Len ma zaujímalo, ako a kde sa takýto motor v tom čase mohol na Slovensku vyskytnúť. Ani na internete sa mi nepodarilo nájsť, že by Ariel niečo také (motor s rozvodom s kráľovským hriadeľom) niekedy vyrábal.

Bez vysvetlenia autora je internet na prd - slušne povedané na nič... V prerobenom ráme Ariel, samozrejme ktorý našiel niekde v stodole, je umiestnená najprv kombinácia Jawa-Ariel a potom Jawa-Norton. Kombinácia znamená, že odrezal z motora Jawa 500 OHC prevodovku. Tá mala svoju olejovú náplň a motor svoju. K motoru do rámu namontoval prevodovku, najprv originál Ariel, ale tá mala tuhú, tzv. obojručnú spojku, preto ju vymenil za prevodovku Norton. Aké jednoduhé...

Pozorný čitateľ si všimol, že zadná brzdová páčka je na ľavej strane, kvaltová na pravej. Skrátka Angličan – Norton. Asi iba zadné koncové svetlo z Jawy nás utvrdí, že sme na Slovenku. Prednú vidlicu už mal v tom období na rozdiel od Jawy krásne prepracovanú. Vzadu vsadil na originál diely Norton.

Kombináciou nábojov z kolies vtedy dostupných motoriek (zväčša Z-etiek), sústružníckym zručnostiam kamarátov, skúsenostiam podobných konštruktérov z okolia (PK) a svojim konštruktérskym schopnostiam má aj tento skvost vpredu kotúčovú brzdu. Ak si priznáme, že vtedy sa písal rok 197?, možno 8?,čo povedať k dizajnu? Ducati Pantah, Moto Morini, Honda CBF atď. boli úspešnými vzormi. Lamináty boli vlastnej výroby, tak ako aj sedadlo.

Dvojica palubných prístrojov pozostávala z rýchlometra (normál) a z otáčkomer (dnes viacej ako normál). V tom období to mali iba Japonci a dobré európske športy. Spomínam to preto, že v tomto prípade je mechanický náhon pre otáčkomer dorobený v hlave valcov. Opäť, aké jednoduché...

Motorka skončila po niekoľkých rokoch u známeho pretekára p. Silárda a potom ju niekto rozbil. Aké charakteristické.

Chcem všetkým pánom poďakovať za trpezlivosť, s akou mi vysvetľovali to, ako tvorili svoje stroje a za ich čas. Sú to stále aktívni a činní páni. Pán Kozák ma dielničku stále plnú motoriek a pána Poláka môžeme na cestách stretnúť na jeho Pan Europane ktorého postupne stále upravuje. Ak sa okolo vás mihne červená VFR, bol to možno pán Kozák.

Keď napíšem, že príprava týchto článkov mi zabrala asi pol roka, na tvári mnohých sa možno objaví úsmev – tohto..? Ale musím dodať, že odkedy som videl pred xx rokmi tie neuveriteľné stroje, nosil som v sebe myšlienku napísať o týchto skvelých motorkách a ich tvorcoch pár riadkov. Akosi sa do toho primotala aj moja JSA, ktorú som si neskromne dovolil predstaviť.

Som rád, že sa téma okolo strojov z konca minulého storočia páčila. Môj arzenál je v koncoch. Z domácej produkcie bez vašej pomoci už nemám čo ponúknuť. Mám v hlave pár nápadov o čom písať, ale musím ich nechať trocha dozrieť, pripraviť sa a možno sa pár článkov ešte objaví. Ale už budú trocha o niečom inom.

Chcem sa poďakovať všetkým čitateľom a som rád, že v týchto článkoch sa prezentovala veľká myšlienka pani Kolníkovej, ktorá na motorke pravdepodobne nikdy nesedela: „Človek by mal vácej počúvat a menej vyprávat a vácej sa čuduvat a menéj mudruvat...“ Myslím si, že sme sa všetci viacej čudovali ako mudrovali ...