Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 06.07.2010 Autor: Romoto
Čitatelia: 10500 [Vaše stroje - Moja motorka]
V poslednej časti som končil slovami: "Na motorke bolo treba urobiť ešte toľko práce, že som sa vzdal myšlienky, že stavbu môžem dokončiť v tomto roku (2008)." Prišla zima a viac času aj na motorku. Pokračujeme v mojom denníku...
Predchádzajúci | Seriál článkov: Motorky môjho života | Nasledujúci
Takto vyzerala motorka na jeseň po návrate od Vipera. Foto 01. Ide naspäť do pivnice a ja začínam nekonečnú výrobu držiačikov a úchytiek. Treba upevniť baterku, olejovú nádobku, vyrovnávaciu nádobku na chladiacu kvapalinu, štartovaciu cievku, káble, svetlá (foto 1), kapotáž, smerovky, tabuľku, odrazku, blatníky, podblatník, CD-čko, regler, prerušovač, stúpačky vredu aj vzadu. Niekedy si myslím, že to ani neskončí. Veľa krát riešim problém, ktorý som ani nespôsobil. V čase výroby držiačikov sú mojimi najlepšími a manželkinými najhoršími kamarátmi zváračka a karbobrúska. Zle sa po nich upratuje, robia hluk a smrad, ale šetria svaly.
U Mareka v bučanskom motovrakovisku som bol častým hosťom. V pracovných dňoch často posledným, v sobotu obyčajne prvým. Najskôr ma bral ako čudáka, čo si uňho kúpil vrak a potom ešte chcel pár drobností. Postupne pre mňa zohnal toľko fajnových vecí, že som mu naozaj vďačný. Predné a zadné stúpačky z nejakej dobrej Yamahy, bočný stojan Honda, blatníky, svetlá vpredu aj vzadu, držiačiky, elektro komponenty, páčky, pneumatiky, rôzne plastové p......ky ale hlavne chladič, ktorý sa mi zmestí medzi rám a vidlicu. Na všetko si určite nespomeniem. Marek ďakujem za trpezlivosť a aj za cenu.
V tom čase tam bral z vrakoviska motor na prestavbu podobný zúfalec alebo nadšenec ako ja. Pán kolega, ako sa darí?
Pribudla malá kapotáž a problém s chladičom. Chladič má prívod a vývod presne na opačnej strane ako potrebujem. Najskôr ťahám hadice okolo motora, ale vyzerá to hrozne. Potom: Marek má kamaráta čo zvára hliník a do týždňa je problém s chladičom vyriešený. Prasklinky na plastových kapotážach mi pre zmenu zvára iný šikovný.
Motorku pomaly kompletizujem. Po vzore chlapíka, ktorý mi zváral plasty sa snažím „lepiť“ plasty pomocou obyčajnej spájkovačky. Smrad z tejto aktivity mi pripomína smrad z chemického skladu nášho súdruha riaditeľa ZDŠ spred 35 rokov. (Tomuto môžu rozumieť asi iba pamätníci.)
Nadišiel čas porátať sa s elektrikou. (Foto 3). Moja silná stránka. O elektrike viem, že svieti a kope a treba ju aj v motorke. Syn mi našiel na internete elektrickú schému. Čiernobielu. Ja mám v skutočnosti skoro všetky káble farebné. Popis farieb je v taliančine a asi aj väčšina káblovania na Pegase je z Talianska. Ale čo s japonskými prepínačmi na riadidlách, spínacej skrinke, bočáku, osvetlení? Dcéra (aký posun) a aj manželka (ešte stále tá istá ako pri začiatku prestavby), pri pohľade na káble položené na ponku v pivnici tvrdia, že to nemám šancu sprevádzkovať. Sebavedome sa im smejem do tváre: podľa schémy som zapojil Pioniera, dokonca aj Jawu 350, neviem, prečo by som mal mať zrazu problém. Po týždni márneho boja ukladám káblovanie do kartónovej krabice a odnášam ju k susedovi, veľmi šikovnému elektrikárovi. Mám pocit, že k cieľu sa približujem tak, že cúvam. Ako som uviedol v prvej časti, sused je veľmi dobrý elektrikár.
Dnes som zažil veľmi povzbudzujúcu udalosť. Jeden môj známy si doma vyrába celkom zaujímavé gitary. Aby ma pochválil, tvrdil svojej manželke, že si doma vyrábam „naozajstného čopra“. Bolo to, ako keby som ja o ňom povedal, že si doma vyrába ozembuchy. (Čopráci prepáčte.)
Chrípková epidémia. Marek je chorý a bez jeho súhlasu sa nedostanem na vrakovisko. (Ani on o sebe určite nemá takú dobrú evidenciu chorobopisu.) Viem to preto, lebo robím veci , ktoré ma nebavia, ale je treba ich urobiť. Prikúkam na svoje dielo. Riadidlá privysoko, zadok prinízko. Superšport z toho teda nebude. Niekedy sa neviem dohodnúť sám so sebou ako to vlastne má vyzerať. Neviem si predstaviť, že by mi ešte mal do toho niekto pindať.
Na vrakovisku v Bučanoch som našiel dva „krásne“ svetlomety v gumených puzdrách. Namontované boli v nejakej Honde, povolaním enduro. Už si mysleli, že budú na dôchodku. Ja som ich vyviedol z omylu. Paraboly mi nejdú doma z puzdier vybrať. Vraciam sa do Bučian. Ani im to nejde vybrať. Svetlá dostávam zadarmo. Doma sa mi ich nakoniec podarilo vybrať.
Originál airbox sa mi tam nezmestí. Utešuje ma, že ani ostaným sa tam pri prestavbe nezmestí originál airbox. Namiesto neho teda zháňam KNK filtre. Aj ostaní majú namiesto airboxu KNK filter alebo filtre. Dva filtre, lebo Pegaso má dva karburátory. Z renomovanej firmy mi prišiel Jeden KNK filter do nasávania. Do airboxu. KNK filtre na Pegaso podľa všetkého neexistujú. Kto by už okrem mňa potreboval na mierumilovné Pegaso niečo takéto? Idem vyvíjať vlastný airbox.
Motorka sa skladá asi z tisícky súčiastok. Na každú potrebujem jeden deň. Stačí to? Ako to môžem stíhať, keď niekedy si nejakú vec položím tak, aby som ju rýchlo našiel. Tú vec potom neviem nájsť aj pár dní...
Na tento deň som sa trpezlivo dlho pripravoval. Nejde o dátum, ale o: Mám pozapájané všetko dôležité. Elektriku, hadičky, nasávanie, naliaty olej, nový olejový filter. Kúpil som si novú baterku a idem motor naštartovať. Motor naskočil, ale kontrolka mazania nezhasla. Skúšam to viacej krát , ale kontrolka odporne svieti. Neviem čo sa deje. Mám zle pozapájané hadice? V olejovom okruhu? Je pravdou, že som do systému vložil olejový chladič, pridal pár holendrov a hadíc. Ale prečo nemaže? Oleja je v motore dosť. Kontrolujem spoje, či nie je systém zavzdušnený. Olej je všade, iba nie v snímači tlaku oleja, aby tá nešťastná kontrolka zhasla.
Na internete sme našli informáciu, že v motore sa môže po vypustení oleja vytvoriť akási vzduchová bublina a motor si nevie nasať olej. Postupujem podľa návodu a aké to je zrazu jednoduché. Motor nielen že beží, ale aj maže. Život je zrazu krajší ...
Pod motorom je olejová mláčka, zadná brzda nesvieti vôbec, predná stále. Do nádrže potrebujem urobiť väčšiu „dušu“. Motor je privysoký na to, aby nádrž sadla pekne k rámu. Beriem svoju obľúbenú karbošku a idem do nádrže vyrezať potrebný výrez. Ešte šťastie, že mám okuliare. Plyny v prázdnej nádrži, ktoré sa tam zdržiavali asi dva roky vybuchujú, trhajú a deformujú nádrž. Dnes mi zostávajú oči pre plač. Budem potrebovať novú nádrž.
Nádrž je namontovaná iba ako atrapa. Benzín je v plastovej fľaši prilepenej na originál nádrž papierovou lepiacou páskou. Toto je Prvá Skúšobná Jazda. Trvá iba pár minút, ale išlo to!!!
Druhá jazda o 21:30. Ruším nočný kľud. Ani táto jazda netrvá dlhšie ako pár minút.
Konečne „poriadna“ jazda (foto 4). Mimo dediny na „družstevných“ cestách. Cítim to správne vzrušenie. Ide všetkých päť kvaltov, to ma potešilo. Motorka – ak pustím riadidlá – sa nestáča do strany. To je asi to najlepšie zistenie v tom dni. Že by moje „digitálne“ pivničné premeriavanie pri zváraní rámu bolo v poriadku? Podvozok sa samozrejme nedá po desiatich minútach jazdy otestovať. Moju radosť kazia jednovalcové vibrácie. Ozývajú sa rôzne zvuky, vidím uvoľnené skrutkové spoje. Musím končiť. Ale teraz to už išlo naozaj!
Druhý pokus s nádržou./foto 13/Po márnych pokusoch ako ju zohnať na Slovensku, prišla mi z ČR. Pripadal som si ako patológ. To čo otvorím a vypitvem, po mne „zašíva“ zvarmi šikovný miestny autoklampiar.
Syn Dominik (Cacao) si kupuje v STYXe úplne novučkú Suzuki SV 650S. Nemá na to papiere (je ešte dva týždne primladý), tak mu to dovážam z Vrábel ja. Jazdu si užívam. Z môjho pohľadu je to dokonalý stroj. Rozmýšľam, kedy sa takto preveziem na mojom výtvore. Večer v rádiu R.E.M. spievajú, ako všetci plačú a všetko je „wrong“. Potešujúce. Myslím si, že iba mesiac tvrdej, veľmi tvrdej práce a budem sa voziť. Ani neviem, aké poradové číslo tomuto omylu dať. Optimistickí blbci ešte nevymreli.
Bol som sa pozrieť na Dominikovej SV-éčke na tréningový víkend motardistov v Prievidzi. Ako tandemistu som mal moju dcéru Mery – Tinovu priateľku. Tino tam trénoval, driftoval, pózoval pre Cacaa. Fotky sú na Motoride. Boli sme sa najesť v reštaurácii. Vyzeral som tam ako nemecký dôchodca, ktorý si tam priviezol sexi kočku na noc. Čašníčky na mňa zazerali, my s dcérou sme si ich pohľady užívali. Aspoň malá zmena pivničnej nudy.
Objavila sa u mňa spriaznená duša – dcérin spolužiak. On (19-násť ročný) prerába Škodu Rapid, ročník sa nedá identifikovať. Ja (ročník nie je dôležitý) prerábam niečo, čo sa takisto nedá identifikovať. Keď sa stretnú dvaja takíto, čas je druhoradá veličina.
Montujem spätné zrkadlá, ale práca ma neteší. Mám akýsi divný pocit, ale neviem prečo. Opačný pocit má moja manželka. Tá má dobrý pocit lebo vie, že cez leto vymením kotol a bojler v pivnici a samozrejme ju aj vymaľujem. Dám nainštalovať nové WC a obkladačky v kúpeľni a vymaľovanie je opäť samozrejmosťou. Počas leta budem kosiť trávu, strihať stromčeky a kríky okolo domu. Popri tom nová výplň na garážovú bránu a predzáhradkovú bránku. Ani som si nestihol uvedomiť, že som sa chcel na mojej motorke voziť a bola tu jeseň. Ďalšia sezóna v prdeli.
Pridané: 06.07.2010 Autor: Romoto Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Motorky môjho života | Nasledujúci
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 149989 | Včera: 210523