Live: Little big adventure - alebo potulky za polárnym kruhom na Kawasaki KLX 250

Nápad vyraziť niekam na turistiku na malej enduráckej dvaapolke s japonským rodokmeňom mi začal vŕtať v hlave ešte na jeseň keď som ju videl na výstave. Dohodol som celosezónny test ma 10 000 km a potom už len načrtol nápad tejto cesty. Prekvapivo dovozca značky Kawasaki firma U.M.S. s.r.o. súhlasila a po vybavení potrebných papierovačiek môžem vyraziť.

Technika a príprava:

Vezmem to naozaj stručne:

• Sériová Kawasaki KLX 250, najazdených cca 5 500 km od firmy U.M.S. s.r.o.
• Pred cestou servis a novú zadnú gumu Conti TKC 80 zabezpečila firma U.M.S. s.r.o.
• doplnkové kryty riadidiel Polisport a bočné kapsy Oxford dodala firma U.M.S. s.r.o.
• nosič horného kufra na zákazku vyrobila firma KovoAtyp Košice
• otestujem pre vás AirHawk, ak nevieš čo to je čoskoro sa dočítaš práve na motoride.sk
• O navigáciu sa postará Garmin Zümo 660 spolu s Hello Biker 2.0
• v oblečení zostávam verný kompletu Padana Desert + dvojdielna kombinéza do dažďa Sidi
• Prilba zostáva moja integrálka Shark, ale dostala novučičké číre plexi bez škrabancov
• kvalitné čižmy sú nutnosť zvolil som to najlepšie - Sidi CrossFire (motopalic.sk)
• beriem so sebou plnú poľnú, teda stan, karimatka, spacák, varič, minimum jedla :-)

Niečo o ceste:

To čo mám pred sebou by som nazval "Malé veľké dobrodružstvo." Veľká cesta na malej motorke ma lákala už roky. Okrem toho na cestu vyrazím sám, keďže som žiadneho parťáka nezohnal. Toto mi dáva slušnú dávku slobody v tom, kam pôjdem, kedy a kde budem spať a čo budem fotiť. Kam teda pôjdem? Uvidíme, samozrejme nejaký plán v hlave mám, ale som pripravený maximálne improvizovať. Zatiaľ prezradím že pôjdem na sever, a pravdepodobne sa pôjdem po roku pozrieť do Petrohradu... Ak ťa zaujíma viac vráť sa na túto stránku a nájdeš tu živé sledovanie.

Deň 1. Nedeľa 23. 08. 2009 - Štart Košice

Kvôli ranným vybavovačkám a rýchlemu nákupu štartujem definitívne až okolo 11:00. Smerujem do Starej Ľubovne, kde si v salaši dávam Bryndzové Halušky, veď bez toho odísť nemôžem. Od rána intenzívne prší, nebolo vidno ani Ľubovniansky hrad. Smerujem na Varšavu.

Tak po 300 km v daždi prestalo v Poľsku pršať. Podcenil som však premávku okolo Varšavy, v nedeľu poobede samé zápchy. Ja som však obiehal, takže v pohode. So západom slnka som došiel do Varšavy.

Varšavu som prešiel, vyronil nostalgickú slzu keď som míňal servis, kde sme pred rokom opravovali Harovu Yamahu...

Okolo 22:00 som prešiel mesto Lodz a našiel nocľah medzi borovicami neďaleko cesty. Skoro ráno sa pokúsim vyraziť ďalej.

Ide to v pohode, Kawa sa drží, Zumo hraje MP3 tak sa nenudím Už som aj poblúdil, bol aj offroad, blato :-) Zajtra v Litve :-)

Deň 2. Pondelok 24. 08. 2009 - Litva, Lotyšsko

Dobre ráno z Litvy. Som na ceste od 6:30, super som sa vyspal v borovicovom lese :-) kawa ide ok, počasie pekné, cesty rovné ako pravítko :-)

Takže ďalšie hranice dnes. Lotyšsko ma víta chladnejším počasím a kvapkami dažďa. Verím že sa nerozprší. Inak čistá pohoda. :)

Ruské hranice. Minulý rok 4 hodiny uvidíme či to tromfnú. Inak Harovi a Dušanovi sa musí až čkat ako nostalgicky spomínam, kde sme pred rokom opravovali Harovu Tenere, ako sa chcel vrátiť a tak :-). Snáď mám všetky papiere na úspešný vstup do Ruska. Inak Lotyšsko ma už privítalo. Žiadna zmenáreň na hranici ani v prvom meste a tak som na pumpe zjednával 6l benzínu za 10 eur. Potom jeden lejak miestnych pomerov našťastie šiel iným smerom. :-)

Tak posielam pozdrav z druhej strany. Všetko sa podarilo. 2 a pol hodiny. Našťastie som mal aj splnomocnenie. Dávam si skvelú slepačiu polievku s kôprom a nejakú svininu :-). Je tu časový posun +2 hod. Dnes pôjdem na sever kým bude svetlo. Zajtra Petrodvorce a Petrohrad.

Deň 3. Utorok 25. 08. 2009 - Lotyšsko, Rusko

Prvý nocľah v Rusku. Z hranice som prešiel asi 100 km. Za hranicimi bol jeden príbeh ako z hororu no to nechám na inokedy :)

Okolo 11hod vchádzam do Petrohradu. Ten som videl minulý rok, tak smerujem na Petrodvorce. Trafil som bez problémov. Tam som stretol Jirku, Čecha na BMW GS, ktorý šiel z Moskvy a ide už domov. Tam som bol na pošte a písal som do diskusie.

Teraz som za Petrohradom. 3 a pol hodiny som sa motal, kým som našiel správnu cestu M18. Je to značené smer Murmansk. Sa mi to nezdá ani tak ďaleko, tak sa tam asi vybehnen pozrieť. Inak AirHAWK odvádza skvelú prácu, moto šlape, zumo blúdi (nemám žiadne mapy ruska v GPS), čižmy nepremokli. Bojujem len s malou nádržou a nie častými pumpami. Z Lotyšska veziem fľašu s benzínom. :-)

Len pred nedávnom som prekročil hranice republiky Karelia. V noci tu už začína byť pekne zima. Teplota klesla pod 10 stupňov a to som teraz v stane Coca Cola pri jednej kaviarni kde mi dovolili prespať. Pozrite foto. :-) Sú tu už husté ruské lesy a tak nechcem spať na divoko, lebo neviem čo za zver sa tu potuluje...

Dnes som stratil veľa času v Petrohrade, Poblúdil som, nemám totiž mapy v GPS. Asi 3 hodiny som sa motal von správnym smerom. Inak potom už pohoda. Okrem Čecha Jirku som stretol ruského motorkára, dal mi hneď vizitku, keby boli akékoľvek problémy volať ;-)

Krajina sa začína meniť. Nekonečné roviny skončili začínajú husté lesy, zákruty a rieky, celá cesta sa vedie tak aby našla most. Rieky sú obrovské a mostov veľa nie je. Zvyčajne úzke, extrémne rozbité a spojené so železnicou. Kvalita ciest šla tiež rapídne dole ale KLX to zvláda ukážkovo, veziem sa ako kráľ... Čím rozbitejšia cesta tým lepšie...

Teta v GPS sa akosi zakoktala, odkedy som v Rusku furt len prerušuje hudbu a rozpráva: "Prepočítavam" :-)

Po troch dňom 2100 km nieje zlé, pomaly sa blížim k polárnemu kruhu. Dnes som prekročil 60-ty stupeň severnej zemepisnej dĺžky. Polárny kruh je tuším 63 33?

Takže všetko je OK, posielam pozdrav... Smer Sever!!! Idem spať lebo je zima...

Deň 4. Streda 26. 08. 2009

Ráno som vyrazil s malou dušičkou a prázdnou nádržou. Značka pumpa 65km na veru nepotešila. Kawa to ale zvládla :) 210km a benzín mi došiel 100m pred pumpou. Dolial som z fľaše lotyšský benzín a načerpal do plna. Teraz tankujem častejšie, pumpy sú aj 100km od seba. Krajina sa zmenila, nádherné výhľady, stovky jazier, foto pošlem večer z PC, začali zákruty. Počasie sa drží 20°C a slnečno. Dnes pôjdem niekde k polárnemu kruhu no prechod si nechám na zajtra cez deň. Kawa ide krásne, iba mažem reťaz, olej kontrolujem no nemizne. Ľudia sú tu skvelí na každej prestávke kecám. Teta v GPS celý deň prepočítava až vyhlásila že žiadne cesty nenašla :), cesta M18 ide inak ako si ona myslí.

Na cestách nikdy nie si sám. Dnes som stretol dvojicu Poliakov a tu na nocľahu tesne pod polárnym kruhom ešte dvoch Rusov. Teraz tu spíme štyria. Rusi idú zajtra smer Moskva ja s Poliakmi smer sever. Počasie stále fajnové, teraz v noci 8 stupňov Celzia.

---

Takže posielam správu z cesty na Murmansk, už je to menej ako 400 km a naviac som kúsok od polárneho kruhu, ten prekročím zajtra.

Dnešok začal dobrodružne, prázdna nádrž a značka nasledujúca pumpa 65 km. Dal som na 90 km/h a dúfal. Benzín mi došiel v meste na mieste, kde bola pumpa 100m predo mnou. Dolial som z fľaše a natankoval. Potom som už valil smer sever. Nádherná krasívaja krajina, stovky jazier, lesy... Paráda.

Potom ma pritlačila príroda a musel som sa pozrieť do lesa. Objavil som krásu a bohatosť miestnej flóry a navyše som vďaka tomu stretol dvojicu Poliakov. Je to pár. Odvtedy idem s nimi, sú na BMW 1100 GS. Takto sme došli až sem a tu sme stretli dvoch Rusov. Teraz je tu skvelá zábava...

Krajinu vidíte na foto, počasie mi praje. Cez deň až 19 stupňov teraz v noci asi 8. Máme tu teraz taký malý zraz, 4 motorky :-). Rusi idú zajtra na Moskvu a ja s Poliakmi na sever. Poliaci sa ale v Murmansku otočia a idú na Moskvu, ja si však chcem pozrieť pohorie Khibiny a Levozerské jazero.

Dnes som šiel na doraz x krát a dolieval z fľašky benzín. Už som natankoval dve fľaše 1.5 a 2 litre benzínu do batožiny. Tu idete aj 160 km cez krajinu nikoho, divoký sever a nie je žiadna pumpa. Iba divoká tajga/tundra bažiny a nekonečné jazerá... Svet ktorý sa dá zažiť iba tu na severe... Teším sa na zajtrajšok... Kde to bude síce netuším ale o to je to celé krajšie. Musím teraz bežať lebo Rusi rozbalili piknik :-). A tiež dochádza baterka na notebooku v tej kose... Držte palce aby vydržalo počasie. Zdraví Awia. Zdrastvujte... :-)

Deň 5. Štvrtok 27. 08. 2009 - Polárny kruh

Som asi 50 km pred Murmanskom, ten si chcem nechať cez deň čiže zajtra. Ostal som spať na pumpe vedľa kaviarne. Ráno sme sa rozlúčili s Rusmi a po 60 km sme došli na polárny kruh. Je tam pamätník a ľudia tam viažu kusy látky pre šťastie. Ja som uviazal kus gurtne a nechal som tam drobné slovenské euromince. Potom sme ukrajovali km na sever až po odbočku na Apatity. Tu som sa od Poliakov oddelil, oni šli priamo na Murmansk, kde sa aj tak točia a idú na Moskvu, ja som si chcel ísť pozrieť pohorie Chibiny.

Pohorie Chibiny za mestom Kirovsk. Mesto som celé preliezol krížom krážom kým som našiel túto cestu. Mesto žije hlavne ťažbou apatitu a pri hľadaní cesty som skoro vždy našiel bránu do bane. Ľudia na mňa pozerali akoby som priletel z Marsu. Nakoniec som našiel šotolinu k jednému horskému plesu. Ľudia mi poradili, vraj "Pa riečke". Myslel som, že to znamená popri ale cesta šla naozaj po riečke ;-)

Takže so si dal asi 60 km off-roadu po nádherných horách. Vyhnal ma odtiaľ až dážď. Malo to všetko, brody, blato, šotolina, skaly, mláky. Pochopiteľne tam nebol žiadny signál tak som šiel max opatrne. Nakoniec, kedy máte príležitosť si zajazdiť off-road, za polárnym kruhom, že?

Bol to skvelý zážitok no mraky ma vyhnali späť na juh.

Tam sa vyčasilo a tak som si spravil pauzu pri jazere, dokonca som skúsil vodu a trochu sa opláchol, nieje až taká studená no kúpať by som sa ja nešiel... Potom som sa vrátil späť na hlavnú M18, kde už začalo pršať a valil na sever. Teraz som tých 50 km pod Murmanskom na pumpe a práve keď toto píšem začalo pršať. Stan som nekolíkoval nenapol tak hádam nepremokne... Dúfam, že počasie to zajtra nejako so mnou naplánuje na prehliadku Murmanska a potom smer západ do norwegie... Majte sa...

Deň 6. Piatok 28. 08. 2009 - Murmansk

Po potulkách tundrou a tajgou polostrova Kola sa ráno dostávam do Murmanska. Najväčšie mesto za polárnym kruhom na svete, celoročne nezamŕzajúci prístav, domov ruskej ponorkovej flotily a atómových ľadoborcov a tiež Gorod Geroj - Mesto Hrdinov. Pôjdem sa tu potúlať, prejdem cez rieku Kola a smer Nórsko. Zdrastvujte :-)

Zdravím všetkých, som v Murmansku pozriem mesto dám obed a smer Nórsko... Murmansk je veľké mesto a ruské. Je tu 8-10 stupňov sem tam prší ale dá sa, v noci chladnejšie, včera som prvý krát staval stan, v noci prsalo... Doteraz som spal pod hviezdnou oblohou každý večer :-) Ozvem sa už z Norwegie je to cca 200 km...

Ráno daždivý deň, v noci pršalo, pobalil som mokrý stan a vydal sa do Murmanska. Ako starý severský vlk som odhadol dážď na prehánku a mal som pravdu :-). V Murmansku sa dokonca vyčasilo, bol som tam asi 5 hodín vrátane obeda, túlal som sa obzeral... Potom jazda 250 km severnou tundrou polostrova Kola.

Celá oblasť patrí vojakom, na konci Murmanska bolo varovanie aj v angličtine, zákaz jazdy mimo hlavných ciest. Kontrolovali ma viac krát vrátane telefonátu do centrály KGB, ktorá moju cestu na západ odobrila :-).

Hranice v pohode cca hodinka. V Nórsku som prešiel asi 150 km. Prišiel som už po západe slnka, kemp za 125 NOK cca 15 eur, teplá sprcha v cene paráda, varím večeru lebo reštika zavretá, žiaľ nieje to už rusko...

Čo sa týka Nórska prvé dojmy skvelé videl som dva fjordy, cez cestu mi prebehli 3 soby, nefotil som, nestíhal. Teším sa na zajtra. Tu v kempe som stretol zas Čechov na aute, idú na Nordkinn ako ja zajtra tak možno sa pridám k nim.

Z Nórska posielam len ochutnávku vodopád. Je aj video na youtube: www.youtube.com/watch?v=VYDZv5OcDAQ

Deň 7. Sobota 29. 08. 2009 - Nórsko

Presun a jazda po Cape Nordkinn. Je to mys, ktorý nie je až tak známy ako Nordkapp ale je to najsevernejšie miesto Európy. Nordkapp totiž leží už na ostrove aj keď blízko pevniny.

Nordkinn pre mňa znamenal pol dňa jazdenie takmer 300 km. Mal som znovu problémy s benzínom, no vyriešila to asi najsevernejšie umiestnená pumpa na svete. Bola ale automatická na kartu a nechcela zožrať moju VISU. To však poriešil ochotný Nór, ktorý mi tých 7l natankoval a ja som mu zaplatil Cash.

Nordkinn bol naozaj zaujímavý, nádherné scenérie, super asfalt, zákruty kopce, stáda sobov. Doslova "zvádzali" ako ich bolo všade veľa.

Z Nordkinnu som sa pustil popri mori obísť záliv na vedľajší mys - Nordkapp. Bolo to takmer 400km :-)

Nečakal som, že prídem až sem, už má toho aj dosť, som unavený, je strašná zima, od mora fúka neskutočný vietor a dáva zabrať, trochu aj pršalo ale dá sa, ten vietor je najhorší...

Som teda cca 46 km od Nordkappu, prešiel som už tunel tak som na ostrove. Nordkapp si pozriem ráno a tam sa moja cesta na sever definitívne skončí - teda ďalej na sever to už naozaj po súši nejde.

Deň 8. Nedeľa 30. 08. 2009 - Nordkapp

Takže tu moja cesta: "Kde je sever" končí. Sever je tu a ďalej sa už naozaj po cestách nedostaneš. Po siedmych dňoch jazdy keď som smeroval stále na sever zmením kurz.

Nordkapp alebo tiež Noth Cape je najsevernejší mys Európy, aj keď prakticky je to už ostrov (sú aj severnejšie európske ostrovy). Dostaneš sa tu tunelom popod more dlhým 8 km, za 70 NOK za motorku. Samotný vstup na Nordkapp stojí teraz 215 NOK. Takže dosť drahá záležitosť...

V cene je okrem prístupu k notoricky známemu pamätníku v tvare zemegule aj múzeum histórie, prechod tunelom, vstup do kaplnky, thajského múzea a prehliadka panoramatické filmu, ktorý stál za každú nórsku korunu čo som zaplatil a navyše ho na DVD nesiem aj domov.

Keďže som sem dorazil relatívne skoro mohol som si vychutnať samotu bez turistov. Som tu už asi 3 a pol hodiny, pozrel som všetky expozície, film, potúlal som sa pofotil, vyfajčil cigaru, kúpil suveníry a dal som si nórsku rybaciu polievku. Teraz sedím v kaviarni a posielam správu priamo odtiaľ, potom sa pobalím a vyrazím smer juh. Určite ale nie najkratšou cestou domov.

Dnes bol veľký deň aj pre Kawu, ktorá presne 25 km pred Nordkappom dosiahla rovných 10 000 km. Náš redakčný test tak nemohol dopadnúť lepšie. Kawa sľape ako hodinky a doteraz som neľutoval svoju voľbu na motorku na sever.

Večer v daždi opúšťam Nordkapp a po tme prechádzam do fínska, spím pri jazere Inari.

Deň 9. Pondelok 31. 08. 2009 - Smer juh - Fínsko

Ráno balím a smerujem na Juh. Fínsko sa svojimi jazerami podobá na to čo som už videl v Rusku ale tu ma trápi zlé počasie, olovená obloha, dážď, mrholenie. Veľa nestojím. V banke mením zvyšné Nórske koruny na Eurá, ktoré majú vo Fínsku, ruble mi zmeniť nechceli tak ich veziem ďalej.

Znovu prekračujem Polárny kruh, teraz už smerom na juh. Fíni tu majú samé Santa parky ale žije to tu asi hlavne v zime. Žiaľ tu dostávam smutnú správu. Motorky by mali robiť ľuďom radosť, no niekedy sa všetko obráti na ruby...

Počasie ma donútilo veľmi sa nezdržovať a valím ćo najrýchlejšie na Helsinki, neskoro v noci som sa zložil na odpočívadle a optimisticky zaľahol bez stavania stanu.

Deň 10. Utorok 1. 09. 2009 - Helsinki trajekt Tallin

Ráno o štvrtej ma budí, škodoradostný hlas môjho druhého ja, ako sa smeje a vraví čo spravíš teraz. V spacáku pohoda teplúčko na začína pršať. Po zvažovaní možností vyliezam, vyberám vrchnú plachtu zo stanu a rýchlo ju naťahujem medzi motorku a stôl. Začína intenzívne pršať, no môj bivak drží v rámci možností. Iba pravidelne vylievam nahromadenú vodu ;-) Vyspal som sa dobre a trochu mokrý za neustáleho dažďa balím o deviatej a valím na Helsinky cca 460 km predo mnou.

V striedavom daždi a mrholení o cca 16 hod dorazím do Helsiniek a bez zdržovania smerujem na trajekt, ten ide takmer okamžite. Teraz sedím na trajekte, majú tu Wifi internet a píšem tieto správy...

Vecer som sa potulal po Talline, je to naozaj pekne mesto, zasiel som na kavu a nikam sa neponahlal. So zapadom slnka opustam Tallin aby som prespac cca 100 km juznejsie, bola jasna noc tak so potreboval vysusit zmoknuty spacak a plachtu zo stanu... Zistenie dna> v navlhnutom spacaku sa spi zle, je zima :-)

Deň 11. - 12. Streda 2. 09. 2009 - Stvrtok 3. 9. 2009 - Lotyssko a Litva - pobyt v Kleipede

Na dnesny den som mal pred sebou cca 550 km do Litvoskej Kleipedy, kde je teraz pracovne moj kamarat DodoKE. Presuvam sa cez Lotyssko po hlavnych cestach, cely den ma trapi otravny silny protivietor, na moto bez kapotaze je to naozaj problem. Rigu len prechadzam aj ked mi to trvalo cca hodinku.

Potom volim dlhsiu cestu do Kleipedy popri mori. V snahe usetrit cas vyberam skratku, no Lotysi maju vedlajsie cesty iba sotolinove. Myslim si, ze to je to prave pre enduro no sotolina je ujazdena a su tam neskutovne rolety. Navyse som v 110kmh nabehol do vrstvy nespevneneho strku a mal som co robit aby som to ustal, nalozena kava sa rozvlnila, ale bolo to nakoniec uplne v pohode.

Podvecer prichadzam do Kleipedy a po telefonickom nedorozumeni s Dodom ked kazdy cakame na konci ineho mesta sa konecne nachdzame. Zlozil som veci, Kawu sme vytlacili po schodoch do bytu na prvom poschodi a sli do nocneho mesta. Je to tu naozaj prekne skvele restauracie a po fastfoodoch v Norsku a Finsku som sa konecne dobre najedol. Jedol som Litovske "zeppeliny" co je vlastne zemiakova knedla plnena masom a poliata smotanovou omackou. Velmi chutne.

Dnes mam v plane pozriet si Kleipedu, idem bez motorky trajektom pozriet kursky zaliv. Foto vecer.

Bol som videl som, trajekt, pláže, Litovské morské múzeum, delfinárium... Super deň... Pozrite si foto v galérke, len z dnešného dňa viac ako 40 foto.

Deň 13. Piatok 4. 09. 2009 Litva - Kurský polostrov na bicykli

Dnešný deň som sa rozhodol znovu preskúmať Kurský polostrov. Keďže jazda autobusom ma nelákala tak som si požičal bicykel. Cieľom dňa bola dedinka Juodkrante a potom o 10 km nižšie tzv. sivé Duny. Sú to Duny vysoké až 60 metrov. V Joudkrante som si dal skvelý obed. Jazdil som po miestnom cyklo chodníku, spravil som asi 70 km. Bicykloval som po pláži čo je naozaj sranda, hneď pri mori kde je piesok mokrý a tvrdý, ale neustále musíš dávať pozor aby ťa nepodmyla vlna, lebo potom sa bike preborí. Bola to sranda...

Deň 15. Nedeľa 06. 09. 2009 Litva

Zdá sa, že Kawe sa domov "nechce" a tak si povolila výplet zadného kolesa. Awia to momentálne (19:30) dáva nejako do kopy a mieri k poľskej hranici.

Výplet sa mi podarilo opraviť, V lokálnych búrkach smerujem do Poľska a smer mesto Bialystok. Pred mestom nachádzam super lesík a spím so srnkami. Tie ma však skoro ráno pobudili a tak vstávam o šiestej.

Deň 16. Pondelok 07. 09. 2009 Poľsko, Slovensko, Domov

Skoro ráno som vyrazil na záverečnú etapu tripu cca 600 km. Poľské rozbité cesty, hustá premávka dávajú zabrať no kilometre ubiehajú. O tretej poobede Kawa úspešne prekročila ďalší dôležitý bod výpravy. Pokorila Dukliansky priesmyk a vstúpili sme na Slovensko.

Pocit návratu domov, je jedným z najkrajších zážitkov pri cestovaní... A nieje to samozrejmosť...

LBA teda končí, 8000 km, 15 dní...

Mapa:

Polohu na mape je možné si priblížiť. Slúži na to ovládací panel a tlačidlá a v ľavej časti mapy. Mapu môžete aj posúvať jednoduchým kliknutím a ťahaním.

Klikom na vybraný bod na mape označený poradovým číslom: sa zobrazia bližšie informácie o čase, mieste, celkovo absolvovaných kilometroch a podobne.