Súbory cookie nám pomáhajú poskytovať služby. Používaním našich služieb vyjadrujete súhlas s tým, že používame súbory cookie. Ďalšie informácie Dobre

Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.

Menu

Články | Videá | Tipy | Fórum | Kalendár | Inzercia

Pridaj aj ty cestopis!

Hodnotenie: (25 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (47)  [Verzia pre tlač] Tlač

Polnočné slnká - Nórsko 2013 1/2

pošli na vybrali.sme.sk

Pridané: 18.08.2013 Autor: Saturn
Čitatelia: 9490 [Mototuristika - Európa - Cestopis]

Vidieť Nórsko a Nordkapp – to bol taký môj detský sen. Ale počkať som si musel nejakých 30 rokov...

Máj 2013 – prípravy sú ukončené, stan, spacák, samonafukovacia karimatka, lieky, varič a adventúrne menu zakúpené, motorka tesne po servise, nové pneu... trasa v mape fixom zakreslená. Do navigácie som žiaľ tých plánovaných 9.000 km musel zadávať ručne, keďže harddisk v mojom PC odišiel nevedno kam :-/ Teória je 16 dní, plus ďalšie 2 rezervné. Pre okruh Škandináviou sa nakoniec rozhodol aj Jozef (jozins, DL650) a Laci (duropal, DL650) . Takže to budú tri stromčeky.

Predsavzatia boli tiež tri:

1. Aspoň v Škandinávii budeme dodržiavať maximálky (v Nórsku 130e do 10 km/h, 530e do 35 km/h)
2. Prioritne spíme v stanoch
3. Dvakrát denne teplá strava

Nedeľa 16.6.2013 – vyrážam z domu o 6.30, s Lacim si dávame stretko na pumpe v Nových Zámkoch. Lúči sa s nami Baranko, momentálne dlhodobo z vlastnej vôle nejazdiaci veľký fanúšik motovýletov. Laci nám objednáva kaffé, na pollitrové kelímky však zvyknutý nie som... Po 20tich minutách a dvoch cigaretách rozmýšľam, kam vyliať zvyšok pohára, lebo už nevládzem. Konečne sa hýbeme. Po Jozefa, smer Slovnaftka pri Seredi.

V Seredi obdivujem Laciho vlastnoručne vyrobený držiak na 5l bandasku s vodou, Jozef má na kufroch držiaky 3 – na termosku, na PET fľašu plus dvojlitrovú bandasku. Ako sa neskôr ukáže, nie až tak pevné. Jozef okrem toho berie aj fľašu s olejom, pri výmene oleja v predvečer odchodu mu totiž jeho vlčiak, vlastným menom Šarik, rozhrýzol olejový uzáver a zvolená náhrada nemá potrebné tesniace vlastnosti.

Je 8h, vyrážame na D1 smer Žilina. Asi 5 minút poprchá, potom sa vyčasí... a jasno a horúco je až do konca dňa. Tesne pred Čadcou odbáčame na Oščadnicu a Skalité, nech je aspoň trochu zmena. Riadna nuda začína asi po 30km v Poľsku, rovné a rovinaté úseky, pomerne veľká premávka, úseky vo výstavbe, všetci jazdia minimalne o 20km/h viac ako MPR. A tak my teda tiež. Aspoň že kilometre ubiehajú ...

Okrem drobného cúvania na diaľničnom privádzači pred Varšavou a Jozefovej odpadnutej a následne kamiónom vylisovanej ŠPZ-ky sa nič zaujímavého neudialo a tak po západe Slnka kúsok pred litovskými hranicami staviame stany na nejakej čistinke. Netušil som, že obávané komáre budú už tu. Dym z cigár, repelent a výpary tatranského čaju však úspešne pomáhajú.

Za prvý deň 953 km

Pondelok 17.6.2013 - budíček je o 7h, prichádza aj majiteľ čistinky a účtuje 5E za osobu. Nasadáme na motorky, tá Jozefova si síce vzápätí líha ale čonevidieť sme v Litve. Krajina pekná, cesty nudné, počasie slnečné, teploty vysoké. S nimi sme ale rátali, takže v gaťoch nemám žiadne vložky a ani termoprádlo. Všetko je pekne zabalené na spodku 60litrového prigurtňovaného vaku, obloženého ďaľšou pripavúkovanou batožinou. Čo sa neskôr tiež ukáže ako nie najlepší nápad.

Rovnako pekne a čiastočne nudne pokračuje cesta aj cez Lotyšsko, tam však dávame aspoň malú pauzu pri brehu mora s pohľadom na domácich kúpačov kombinujúcich surfovú dosku s padákom.

Nasleduje Estónsko, slnko svieti naďalej aj keď teploty už poklesli z poobedňajších 30 zhruba na 18´C o 20h večer... S príchodom Tallinu nastáva aj jediný vopred očakávaný navigačný problém – samotné mesto nemám skrz moju inštalačnú chybu v navigácii. Takže ideme iba rovno za nosom spoliehajúc sa iba na fotografickú pamäť z googlemaps a tabule smerujúce do prístavu. Tabuľa bola iba jedna, a aj to až v centre, napriek tomu ferry nachádzame bez väčších problémov. Keďže odtiaľ momentálne nič nejde, ideme hľadať druhý prístav. Jozef svojim spomaleným odchodom z parkoviska a následnou jazdou cez zákaz spôsobí, že sa síce všetci nachádzame v centre Tallinu - ale nikto nikoho nevidí.

Našťastie komunikátory Sena svoju úlohu zvládli a po 10 minutách sa opätovne stretávame. Ferry2 nájdeme bez problémov a keďže o 20min odchádza posledný trajekt (EUR 51) do Helsínk, tak neváhame... Slnko zapadá tesne pred 23h, to už ale sedíme na palube a sledujeme vzďalujúci sa Tallin. Cítim, že mi začína byť trocha chladnejšie :-/

Deň druhý 730 km, spolu 1.683 km

Utorok 18.6.2013 – je asi 30 minút po polnoci, keď z trajektu vchádzame do nočných Helsínk. Ideme cez centrum, premávka a nočný život sú o niečo hutnejšie ako v Bratislave. Čiže skoro mŕtvo.

Sme plný dojmov a zážitkov, spať sa nám nechce. V podstate ani nie je kde. Jemne popŕcha, stan sa nám stavať nechce, kempy sú o polnoci zatvorené, a tak ťaháme na sever... Za Lahti schádzame z prázdnej diaľnice na prázdnu cestu 1.triedy, zase sa vyjasnilo, svetlo je ako u nás tesne po západe, akurát sa trocha ochladilo... asi tak 15´C. Myslím na moje skrehnuté telo a termoprádlo schované vo vaku. Zhruba o 4.30 zastavujeme na pumpe, kde nikoho niet, varíme kávu na parkovisku a prelamujem svoju nechuť teplejšie sa obliecť. Spoločne sa zhodujeme, že by nebolo odveci niekde zakempovať. Za Jyväskylä nachádzame už otvorený kemp (je 8h ráno), zrubová chatka (6e/os.) je medzi borovicami na brehu jedného z množstva krásnych jazier... Budíček dáme na 14h a o hodinku na to už po okreskách ideme ďalej.

Premávka podvečer (a určite aj cez deň) je oproti noci omnoho väčšia, je aj teplejšie. Krajina jazier sa mení na nudnejšie úseky cez lesy, cez Oulu smerujeme okolo Botnického zálivu do Kemi pri hraniciach so Švédskom. To je už ale 21h, začína pršať a my prvýkrát naťahujeme nepremoky. Tesne pred polnocou prichádzame na polárny kruh, pršať prestalo polhodku predtým.

V celom areáli nikoho niet, všetko je pozatvárané, čo nám však vôbec nevadí, aspoň nám nik nezavadzia pri fotení s bielou čiarou na zemi. Akurát Jozefovi musíme zaraziť jeho spontánnu návštevu Dediny Santa Clausa.

Tretí deň 900km, spolu 2.583 km

Streda 19.6.2013 – Tankujeme, skúšame free wifi a opúšťame polárny kruh. Začína pršať, ale aspoň je v nepremokoch príjemne teplúčko. O tretej v noci ale pršať neprestáva a tak schádzame na osamelú cestičku, kde by sa podľa značky mal nachádzať kemp. Zisťujeme, že nám chýba Laci, po chvíli sa však objaví aj s fľašou minerálky, ktorá Jozefovi odpadla z motorky priamo pod kolesá za ním jazdiaceho člena tímu. Po piatich kilometroch nachádzame kemp, s výdatnou pomocou v župane oblečenej panej budíme jej syna/majiteľa, nadávajúc na komáre a v daždi vybaľujeme motorky, o 4h líhame do postelí (20e/os.).

Odchádzame na poludnie, neprší. Je ale zamračené, asi 16´C. Pokračujeme na Ivalo, ráz prírody sa mení, lesy vystriedali kamenisté pláne s minimom zelene. Pri ceste prvýkrát vidíme soby. Schádzame z hlavnej cesty na nórske hranice, cesta sa stáva zákrutovejšou a zvlnenou, popri ceste počujeme húkanie – ako sme neskôr zistili, majú tam namontované automatické zvukovo -svetelné plašiče sobov... nie však 100%-ne účinné, zo dvakrát sme museli ostať stáť, kým parohatí odkráčali.

Do Nórska vstupujeme podvečer pri Karasjoku, oblaky zmizli a vyšlo slnko. Rýchlosť sa znižuje na miestnych 70km/h. Neskutočné scenérie so slnkom nízko nad obzorom, zanedlho sa objavuje prvý fjord a Barentsovo more. Nasleduje jednosmerka na Nordkapp, tam a späť je to ale nejakých 250km, tak radšej tankujeme. Na pumpe nikoho niet, iba dva stojany na kartu. Zisťujeme, že nie je Visa ako Visa a už vôbec nie ako MasterCard, takže našťastie máme všetci benzín, akurát, že mi za dve tankovania strhli namiesto 60 až 206eur... Po dvoch dňoch sa to ale dalo účtovne do poriadku.

Je 22h a vyrážame na Nordkapp. Cesta po pobreží, vnútrozemím, tunelmi, mostami, klesania, stúpania, zákruty.... nádhera. Čakal nejaké poplatky za tunely, ale všade sú rampy hore – pravdepodobne kvôli nočnej hodine. Celú cestu hore nikoho nestretáme (až na jeden zúrivý autobus), to sa však mení po príjazde na Nordkapp. My sme asi poslední. Asi 100 karavanov, 60 autobusov, 50 áut a 20 motoriek :-/ Je tesne pred polnocou, všetci sú zvedaví na polnočné slnko...

Deň štvrtý 730km, spolu 3.313 km

Štvrtok 20.6.2013 – Je polnoc, slnko svieti, vietor fúka, teplota 15´C. Je tu plno. Získať foto s glóbusom nad bralom, tak aby na fotke nik nebol, je nemožné. Scenérie s polnočným slnkom, vysokými útesmi a morom sú ale nádherné...

Preplnená je aj budova s kinom, reštauráciou a obchodmi. Robíme foto na pamiatku, kupujeme suveníry. O jednej v noci sa budova zatvára, ako mávnutím čarovného prútika je tu takmer prázdno, autobusy miznú preč. Ku glóbusu sa z parkoviska presúvajú motorky. Cestu z Nordkappu si opäť užívame, premávka žiadna, veríme, že tu ani policajtov niet. Tým pádom je aj rýchlosť ďaleko za tou povolenou... O tretej ráno si robíme väčšiu fotopauzu na pobreží a dohadujeme sa, kedy ísť spať.

O dve hodiny neskôr nachádzame nenápadnú čistinku so zurčiacim potokom, hneď vedľa cesty. Rýchlo staviame stany, komáre sú otravné. Repelent Deet však robí divy...

Zbaliť stany a vyraziť ďalej sa nám podarí okolo obeda, až keď Laci s Jozefom vymenia olej. Nasleduje prejazd cez náhornú plošinu, teplota trocha klesá, slnko sa stráca za oblakmi. V Alte meníme eurá a tankujeme. Môj nápad nebrať si zbytočne veľa cigariet na cestu do zásoby sa ukazuje ako tiež nie najšťastnejší – za krabičku marlboriek platím 14 EUR.

Príroda tuná na severe, je presne taká ako som si ju predstavoval – z mora sa týčiace bralá, kamenisté pláne bez zelene, zvyšky snehu... a takmer ľudoprázdno. Počasie sa však zhoršuje, začína pršať. Blíži sa večer, rozhodujeme sa pre chatku. Nachádzame značku so šípkou, je však zle umiestnená, a tak Jozef zvoní pri dverách ničnetušiacich dôchodcov s otázkou, či majú bungalov... nemali.

Kemp (17e/os.) nachádzame o niečo ďalej, varíme obedovečeru, nabíjame batérie...

Deň piaty 442km, spolu 3.755 km

Piatok 21.6.2013 – Letný slnovrat, všade na sever od polárneho kruhu slnko nezapadá. Vyrážame narýchlo o deviatej, bez raňajok, je slnečno, na oblohe iba zopár obláčikov... Po dvadsiatich kilometroch zisťujem, že ranné rituály nedokážem oklamať. Chvíle súkromia v kríkoch s výhľadom na plťky v malebnom Lyngenfjorde však stoja za to zdržanie. Snáď to aj spolujazdci takto prežívajú... Zo snenia ma preberá esemeska z domu, že môj dvojročný junior si stavia domček z kartičiek – a že jedna z nich je môj európsky zdravotný preukaz :-/

Zanedlho sa vody Nórskeho mora strácajú a my pokračujeme vnútrozemím. Z juhu nás víta nepekná sivá hradba oblakov, dohadujeme sa, či neísť preventívne do nepremokov. Jozef nás upokojuje, je vidieť, že o tejto problematike má už čo-to naštudované... O 10 minút sa už v daždi tlačíme v autobusovej zastávke. A to som ešte pri urýchlenom vystupovaní z motocykla zabudol vysunúť bočák. Našťastie ani škrabanec, kufre kvalitne pérujú... Po 50-tich kilometroch dážď ustáva, pred Narvikom odbáčame na Lofoty. Vtedy je už jasno a 21´C, naša najvyššia teplota v Nórsku, a to sme ešte zhruba 300km nad polárnym kruhom . Na samotné ostrovy vstupujeme vkusným mostom ponad úžinu, žiaľ, zase pribúda oblačnosť.

Lofotom podľa mňa chýbalo iba jediné – slnko. Nasledujúcich asi 160km bolo napriek tomu nádherných. Z mora vyrastajúce strmé zelené kopce miestami sa strácajúce v oblačnosti, prekrásne výhľady na more, scenérie s červenými domčekmi v zátokách, množstvo zákrut, premávka minimálna, tunely kratšie ako 3km sme v Nórsku už ani neregistrovali.

K večeru začína jemne pršať a tak sa rozhodujeme pre chatku (20e/os.) v nádhernej zátoke neďaleko Valbergu.

Deň šiesty 556 km, spolu 4.311 km

Sobota 22.6.2013 – doobeda sa nikam neponáhľame, vysedávame na verande a suchármi kŕmime čajky. Na motorky sadáme až pred 12-tou. Prestalo pršať, je však stále zamračené. Ostáva nám úsek do Moskenes, odkiaľ máme v pláne pokračovať ďalej trajektom. Táto časť je však jednoznačne najkrajší úsek z celých Lofotov, čomu zodpovedá aj množstvo fotopáuz.

Pokračujeme až do A, z neznámych dôvodov sa nám ale nedarí nájsť tabuľu označujúcu obec. Vraciame sa do Moskenes, zo zálivu akurát odchádza trajekt. Je 14.20 takže nám to nevadí, veď pôjde ďalší... V infocentre sa dozvedáme, že presne o 7 hodín. Vonku sa rozpršalo, takže s Lacim ostávame v miestnej reštike na kávu, šnicle a pokec, Jozef sa vracia do A, nachádza tabuľu a robí pamätné foto. Trajekt na pevninu (41eur) odchádza o 21.30, je stále zamračené, napriek tomu je svetla dosť.

Stojíme na palube a fotíme vzďalujúce sa Lofoty...

Deň siedmy 89 km, spolu 4.400 km

>

Pridané: 18.08.2013 Autor: Saturn pošli na vybrali.sme.sk

Súvisiace články:

Hodnotenie: (25 hodnotení) Diskusia Diskusia k článku (47)  [Verzia pre tlač] Tlač

Galéria ku článku:

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Galéria

Adamoto KTM

PC verzia motoride.sk

© Copyright 2001-2019 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 126033 | Včera: 227977