Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 11.07.2006 Autor: Peter Fischer
Čitatelia: 44608 [Testy a predstavenia - Test]
S týmto štvrťlitrom som ešte nemal tú česť sa zoznámiť bližšie. Na prvý pohľad to vôbec nevyzerá ako štvrťliter a už vôbec nie ako jednovalec. Dostávam kľúče, doklady, vyťahujem sýtič a zapínam zapaľovanie. Svetlo sa automaticky rozsvieti, ručičky budíkov si kontrolne „čeknú“ celý svoj rozsah, na displeji medzi nimi naskočia hodiny, celkové a denné počítadlo km a palivomer. Studený motor potrebuje zopár sekúnd na zorientovanie, potom už len tichúčko vrčí a čaká na ďalšie povely.
Honda CBF 250 |
Rozbeh je kostrbatý, veď je to jednovalec. Takže treba viac točiť, aby to šlo plynulejšie.
Vchádzam do najtvrdšieho centra nášho hlavného mesta. Úzka stavba stroja dovoľuje prepletanie pomedzi autá v kolóne. Zo zelenej štartujem vždy ako prvý, teda pokiaľ si to mafián vedľa mňa v Audi Q7 s minimálne desaťnásobným objemom motora nechce práve rozdať. Potom nie je problém plynulo splývať s premávkou, nebyť predbiehaný, ale predbehnúť väčšinu áut, ktoré ťa spomaľujú.
Bežná mestská jazda sa môže odohrávať kdesi medzi štyrmi až ôsmimi tisíckami otáčok. Nezabúdajme, že ide o jednovalcový štvrťliter, takže v nízkych otáčkach sa jednoducho nič nedeje. V meste to treba držať minimálne okolo tých päťtisíc. Kvalty skáču bezhlučne, len ma prekvapilo ťažšie hľadanie neutrálu, resp. potreba dať ho tam veľmi jemne, inak sa prekopneš až do jednotky. Samozrejme na budíkoch nechýba jeho kontrolka, takže po jej rozsvietení môžeš s istotou pustiť spojku.
Spätné zrkadlá, ktoré som na nahej šesťstovke vychvaľoval, musím tu pokarhať. Sú príliš na úzko, takže v nich vidím svoje aj tak úzke ramená. Ak chcem dobre vidieť za seba, buď musím stiahnuť ruky, alebo otočiť hlavu dozadu.
Veľkú pochvalu si zaslúži podvozok, hlavne hliníková zadná kyvka. Perfektne vychytáva nerovnosti mestských ciest, priečne zvlnenia a hrbole. Žiadne kopance do zadku, o väčšine nerovností ani nebudeš vedieť.
Predné ani zadné pruženie nemá možnosť nastavenia, ale priznám sa, že počas testu som ich ani raz nechcel nastavovať, lebo mi správanie podvozka jednoducho vyhovovalo.
Honda CBF 250 |
Ak sa s CBF 250 rozhodneš športovať, musíš mať v hlave len jedno – vytáčanie a kvaltovanie. Bez týchto dvoch vecí sa unudíš ako v klube dôchodcov. Hlavný záber motora nastáva pri 6500 otáčkach, potom pekne rastie a medzi 8000 až 10 000 je motor na svojom vrchole. To znamená tesne pred červeným poľom, ktoré začína na desiatich tisícoch - pri športe by sa teda mala ručička otáčkomeru pohybovať vo svojej poslednej tretine.
Brzdový systém pozostáva z jedného kotúča vpredu a z bubna vzadu. S ľahkým strojom si bez námahy poradia. Pri brzdení a podraďovaní pred zákrutou motorka vie spomaliť razantne, občas aj s tancujúcim rámom a podšmykujúcim zadným kolesom. V zákrute sa to potom dá naklopiť až toľko, koľko dovoľuje zadná stotridsiatka. Nie je to veľa a iskry od stupačiek veľmi nečakaj, nie je to predsa stroj na brúsenie sliderov.
Honda CBF 250 |
Cébeefka bude oveľa radšej, keď ju nebudeš naháňať, ale s ňou v pohode cestovať. Ako som sa sám presvedčil, dajú sa s ňou robiť aj 700-kilometrové denné etapy bez sebatrýznenia. Na okreskách sa dá držať tempo okolo 110 km/h a maximálka, na ktorú si treba chvíľu počkať, je niekde medzi 120 a 130 km/h. Pri rýchlostiach okolo stovky máš stále k dispozícii rezervu na predbiehanie áut, ale pozor, to sa musí odohrávať nad ôsmimi tisíckami otáčok.
Už som spomínal, že podvozok bez odvrávania absorbuje bežné nerovnosti vozoviek bez toho, že by ti o tom dával vedieť. Obzvlášť na našich žltých a bielych cestách je to výborná schopnosť. Pri zaťažení spolujazdcom a nejakou tou menšou batožinou v ruksaku stroj veľmi dobre sedí. Tam, kde iných na nerovnostiach zo sedla nadhadzuje, ty budeš s úsmevom sedieť. Myslel som si, že podvozok je sériovo naladený príliš na mäkko, ale ani raz som ho nedal na dorazy.
Pri jazde so spolujazdcom samozrejme trochu klesne maximálka a stroj vyžaduje viac otáčok. Na to, aká je to kubatúra, to dvoch ľudí zvláda na výbornú. Človek vzadu tvrdí, že stupačky by mohli byť aj nižšie. Sedlo je jednodielne a dostatočne dlhé na to, aby ste sa so spolujazdcom nedotýkali, keď sa pohádate. A keď už je reč o sedle, nie je pod ním žiadny odkladací priestor, iba náradie, manuál a nasávacie otvory.
Vyššie som spomínal digitálny palivomer medzi budíkmi. Skladá sa zo siedmich dielikov, z ktorých prvý zmizne asi po sto až stotridsiatich kilometroch. Ďalšie miznú rýchlejšie a po viac než tristo kilákoch začne posledný blikať, aby si vedel, že máš hľadať pumpu. Plná nádrž obsiahne 16 litrov tej drahej tekutiny, takže ak to hodíme do kalkulačky s dojazdom, vyjde spotreba na nejakých 4,1 až 4,7 litra.
Honda CBF 250 |
CBF 250 som si obľúbil. Dostala ma jej praktickosť, dobrý motor a dospelý vzhľad. Bude tvojím dobrým spoločníkom počas pracovného týždňa, rada sa s tebou prevetrá na dlhších víkendových výletoch, a ak treba, odvezie ťa aj na opačný koniec republiky. Jej cena je 142 900 Sk.
Štvrťlitrovú CBF-ku som mal možnosť vyskúšať v ideálnych podmienkach: nádherné počasie a Dobšinský kopec. To je kombinácia, ktorá sa neodmieta. Neváham teda, radím za jedna a vyrážam. Motor je naozaj vysokootáčkový a pokiaľ si chcete ostrejšie zajazdiť, bez vytáčania sa nezaobídete. Posúvam sa teda do pásma 6 000 až 9 000 otáčok a ochutnávam zákruty. Tie na Dobšinskom kopci sú skôr dlhé a tiahle, a obratnej 250-tke až tak nesedia, chýba nejaký ten koník, ktorý by vás po pomalšom nájazde vytiahol svižnejšie zo zákruty.
Príjemne ma prekvapil podvozok. Nemal som pocit, že potrebuje doladiť, fungoval proste skvele či už na nerovnostiach alebo v zákrutách. Náklony bezproblémové, skoro až na okraj zadnej gumy som sa dostal okamžite. Stupačky však boli v tomto čase ešte ďaleko od asfaltu. Brzdy v pohode stačia na ubrzdenie ľahučkej mašinky. Pri prvej prestávke si všímam problém so zaradením neutrálu, chce to cvik.
Naša ďalšia cesta smeruje do Popradu, samozrejme cez priechod Vernár. To je už úplne iná kategória, zákruty pomalšie, ostré a nahusto. Tu sa obratná a ľahučká CBF-ka cíti ako doma. Do ostrejších zákrut nabieham s podradením o dva stupne v sprievode mierneho šmyku zadného kolesa. Zákrutu potom pod plynom. Dovolím si tvrdiť, že týmto tempom by som v týchto zákrutách narobil kopu starostí nejednému superšportu.
CBF-ka ma príjemne prekvapila. Ak máte športové ambície, jej výkon vás čoskoro omrzí a bude hľadať niečo väčšie. Ak však hľadáte svoju prvú motorku, alebo motorku na nenáročnú turistiku, ste tu správne.
+ „dospelácky“ vzhľad, podvozok, spracovanie, cena
- problematické zaradenie neutrálu, chýbajúci odkladací priestor.
Honda CBF 250 |
prevodovka: šesťstupňová
rám: z rúrok a profilov, oceľový
predná/zadná pneu: 100/80-17, 130/70-17
palivová nádrž: 16 l
hmotnosť bez náplní: 138 kg
pohotovostná hmotnosť: cca 160 kg
Motocykle na test poskytla spoločnosť Honda Slovakia, s. r. o.
Pridané: 11.07.2006 Autor: Peter Fischer Zdieľať
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 125935 | Včera: 167247