Spomienky na veteránske akcie v starom kameňolome pod Pezinskou Babou - Veľká cena veteránov 2001

Znovu s odstupom času som si zaspomínal na naozaj vydarenú ďalšiu veteránsku akciu usporiadanú veteránskym klubom v Pezinku. Priznám sa potešilo ma, že si na tie časy mimo čitateľov aj spomenuli dnešní činovníci Veteran Car Clubu Pezinok a kontaktovali ma. Obdobie okolo roku 2000 bolo veľmi plodným obdobím tohto klubu na ktoré chce súčasné vedenie nadviazať a teším sa s nimi na obnovenú premiéru Veľkej ceny veteránov, ktorá sa má konať 18.6.2022 v tom istom priestore. Z toho obdobia spolupráce som spracoval viaceré akcie a rád by som sa s Vami podelil o svoje zážitky. Vtedy, už som to spomínal, zanikol prvý slovensky písaný motocyklovo orientovaný časopis „MOTO! fan“ a štafetu prebral nový printový titul „Svet motocyklov“. Snažil som sa nadviazať kontakt s novou redakciou, no žiaľ boli tam tí istí ľudia, ktorých krédom bolo: „píšte, posielajte články, fotografie, no autorsky neotravujte“. Napokon po zásahu majiteľa Ing. Turányiho nastala zmena a táto reportáž bola uverejnená vo „Svete motocyklov 6/2001“. Samozrejme, že to bolo k nevôli spomínaných redaktorov, pretože som im liezol do kapusty.

Návštevy areálu v starom kameňolome sa stali trvalými víkendovými aktivitami počnúc veteránistami, milovníkmi pretekov automobilových modelov, motocyklistov, automobilistov, či dokonca milovníkov streľby z loveckých, či športových zbraní, a samozrejme rodín s deťmi, ktorí si chceli skultúrniť pekné víkendové dni. Moje princezné boli nadšené, lebo mohli zas pózovať pri motorkách, ktoré sa im páčili. Je pravda, že som ich mal v blízkosti, no čoskoro sa vypýtali a pri preliezkach so svojou partiou sa bavili viacmenej samostatne. Samotné preteky neboli len záležitosťou českých a slovenských účastníkov, ale prišli aj početné výpravy z Rakúska a Maďarska, ktoré si veterány priviezli, no boli aj takí, ktorí prišli aj po vlastnej osi. Všetko bolo tak ako som to očakával, no celkový dojem kazili tí, ktorí zabezpečovali časomeračské zázemie, pretože zrejme nemali ani šajnu, čo sú veterány a dianie okolo nich. Výsledkové listiny boli dosť komplikované a zaraďovanie vozidiel do kategórií im robilo problémy. Niektorí šampióni sa ocitli síce na popredných miestach, ale v úplne iných kategóriách. Bola to vlastne len banalita a s úsmevom na perách sa to dotiahlo k úspešnému dekorovaniu víťazov. Pre nich boli pripravené nielen vavrínové vence ale aj vecné ceny. S úsmevom boli dekorovaní Odzganovci, ktorých americké krížniky slovami predsedu klubu Dr. Hotového mali: „takú spotrebu paliva ako my všetci do kopy“.

Elektronický prepis strojom písaného textu:

Veľká Cena Veteránov do vrchu na Pezinskej Babe 2001

Každoročným podujatím, ktoré sa medzi priaznivcami veteránov stalo už tradičným je podujatie poriadané VETERAN CAR CLUBOM PEZINOK ako VEĽKÁ CENA VATERÁNOV do vrchu Pezinská Baba. Táto jazda pravidelnosti bola 28.4.2001. Podujatie bolo spojené s automobilovým pretekom novinárov do vrchu. Novinári ale neboli tak zaujímaví ako motocyklové veterány, ktoré si vyslúžili pozornosť všetkých zanietených fanúšikov a aj ľudí, ktorí si len prišli spríjemniť sobotný víkendový deň. Parkoviská v starom kameňolome boli plné motocyklov automobilov a jedného veteránskeho nákladného auta. Všetky boli obletované v prvom rade deťmi. Veteránisti si navzájom vymieňali skúsenosti spomínali historky so zháňaním vadných alebo chýbajúcich komponentov na svojich miláčikov. Promenáda bola od 10 hodiny až do štartu, ktorý bol plánovaný na 12. hodinu. Motocykle boli rozdelené do kategórií podľa veku a toho či boli cestné, či iné športové špeciály alebo bežné spotrebiteľské modely. Pelotón špeciálnych motocyklov otvárali výpravy zo susedného Rakúska. Títo predviedli modely, ktoré boli na výslní v druhej polovici XX. storočia. Jednalo sa o okapotované štvorvalcové HONDY, štvorvalcovú BENELLI 250, dvojvalcovú SUZUKI 125. Nemenej zaujímavá bola AERMACCHI DALL´ARA s vodorovným valcom. Medzi nimi sa mihli klasické pretekové špeciály JAWA. Mimo nich aj "domáci jazdci" zo Slovenska a Čiech predviedli JAWY a ČZ od METALEXU s objemom od 125 do 350 cm³. Zaujímavá bola aj ČZ 150 s kapotážou zakrývajúcou aj predné koleso. Nechýbali ani staručké nekapotované cestné špeciály NSU a BSA.

V tejto kategórii obdiv budili aj tzv. "Mladice" ako jednovalec DUCATI 350 a rarita celého podujatia TRIALOVÝ ŠPECIÁL BULTACO SHERPA 250. Medzi spotrebiteľskými modelmi, ktoré boli rozdelené do troch skupín podľa roku výroby boli najzaujímavejšie klasické veterány do roku výroby 1930. Túto kategóriu ovládla americká konštrukčná škola, čo do počtu motocyklov a koncepcií. Vidlicové dvojvalce Harley Davidson a Indian, dopĺňal skupinu radový štvorvalec Indian. Sekundovali im značky FN, A.J.S., Triumph a samozrejme JAWA 500 RUMPÁL. Najkratší čas nad štyri minúty dosiahol dvojvalec INDIAN s českým jazdcom R. PUDOM.

Početnejšiu skupinu do roku výroby 1946 zdobil cenný motocykel RUDGE 500 SPORT. Tento bol aj najrýchlejší s časom tesne nad štyri minúty a jazdcom M. Odehnalom z Hodonína (CZ). Hojne boli zastúpené značky z predvojnového obdobia ČSR. JAWY, ČZ a OGAR JAWY v tom období zdobili štvortaktné aj dvojtaktné motory rozmanitých objemov. Tento fakt bol prezentovaný aj na tomto preteku. Ostatné značky tu mali tiež svoje miesto ako ARIEL a NSU. ARIEL 350 komisia uznala za najkrajší z celého pelotónu. Cenu si odniesol B. Trusík zo Žeravíc (CZ).

Najpočetnejšia bola skupina do roku výroby 1965. Mimo motocyklov SOLO v nej nechýbali ani motocykle s postranným vozíkom, trojkolesové VELOREXY a rikša ČZ 150. Moju maličkosť najviac zaujali raritné dvojpiestne dvojtaktné motory v motocykloch PUCH a MANET. Takéto motory preslávili nemeckú značku DKW. Najrýchlejším motocyklom bola JAWA 500 OHC s časom pod štyri minúty. Mimo klasických československých motocyklov sa objavili aj značky BSA či Norton. Ako ale medzi veteránmi býva zvykom, nie ten je najlepší, kto je najrýchlejší, ale ten kto má v dvoch jazdách skoro rovnaký čas. Oduševnení jazdci podľahli recesii a obliekli sa do dobových oblečení z obdobia prvej ČSR, či už uniformovaní (žandári, vojaci), alebo v civile. Podobne vystúpili aj jazdci v oblečeniach z 50-tych rokov pretekajúci na motocykloch vojenských a policajných. Divákov nadchli aj trojkolesové odplachtované Velorexy(kabrio), rikše, či sidecary. Obidve rozjazdy patrili skúseným jazdcom, ktorí síce neboli najrýchlejší, ale časové rozdiely z obidvoch jázd boli minimálne. Trinásť milisekundový rozdiel dosiahol Dr. Mareš na JAWE 250 SIX DAYS(Pérák) z Pezinka "do roku výroby I965". Devätnásť milisekúnd T. ČUNDERLE na JAWE 350 OHV zo Šumvaldu(CZ) " do 1946 "a rozdiel 1,51 milisekundy dosiahol J. Horák z Vracova(CZ) na Harley Davidsone 750 "do 1930". Celkovo najmenší rozdiel a to "deväť " milisekúnd dosiahol K. SCHACHL z Viedne (A) na TRIUMPHE T 120. Nesmiem zabudnúť ani na automobily, ktorých bolo tiež dosť, ale to je kapitola pre milovníkov viac ako troch kolies.

Do 1930

Horák J., Vracov (CZ), HD 750, 8
Tancujúci oblak, Hlohovec, INDIAN, 7
Puda R., Šumvald (CZ), INDIAN, 3
Sztojka J., Limbach, FN, 5
Grégr M., Pezinok, TRIUMPH, 1

Do 1946

Čunderle T., Šumvald (CZ), JAWA 350, 4
Trusík B., Žeravice (CZ), ARIEL 350, 14
Paulovič J., Nitra, JAWA 350, 30
Hnidzík J., Piešťany, NSU 351 OT, 19
Mayer M., Stará Turá, NSU 251 OSL, 21

Do 1965
Mareš V., Pezinok, JAWA 250, 65
Gregúrek P., Holíč, JAWA OGAR, 49
Liška O., Frýdek Místek (CZ), JAWA 360.2, 47
Majszan L., Wittau (A), BSA A10 (2V), 61
Kaša J., Bratislava, VELOREX, 26

Špeciálne motocykle

SCHACHL K., WIEN (A), TRIUMPH T 120, 39
KOCH E., WIEN (A), HONDA 750, 29
MŰLLER M., WIEN (A), HONDA 750, 27
DWORAK F., WIEN (A), AERMACCHI DALL´ARA, 60
HUBINGER R., HOHENAU (A), BSA GOLD STAR, 64