Retro spomienka z motocyklového šprintu v Kalinove v auguste 1996

Ako som naznačil v ostatnej spomienke na motocross v Šenkviciach, existovali na Slovensku a v Čechách už špecializované printové periodiká venujúce sa motocyklom a aj veteránom. Boli to prvé lastovičky o ktorých všetci motorkári za socializmu snívali. Vtedajší režim podporoval len periodiká motoristické ako také a internet bol len v polohe nesmelej fantázie kybernetických fanatikov.

Prvým slovenským motočasopisom bol Moto!fan. Moja reportáž z motocrossu v Šenkviciach bola z ich strany vtedy klasifikovaná ako pridlhá a človeku ako pán Rafay motocross zrejme nič nehovoril. V poštovej korešpondencii tvrdil, že preferuje osobný styk a dodal, že tí čo sa s ním stretnúť chceli už tak učinili. Môj predpoklad bol ten, že sa s ním stretli na motocyklových akciách. Rozhodol som sa teda pre účasť na motocyklovom šprinte v Kalinove, ktorý bol súčasťou motocyklového zrazu na Látkach – Prašivej. Keďže moje motorkové začiatky sa spájali s tým miestom oslovil som bývalých kamarátov, ktorí ma upriamili na organizátora pána Saxona z dedinky Uhorské neďaleko Rovňan, či Málinca alebo Zeleného. Slovo dalo slovo a nasadol som teda v piatok 30. 8. 1996 v Trnave na rýchlik a vystúpil v Lučenci.

Ubytoval som sa u známych v Katarínskej Hute, kam som sa previezol vlakom (ktorý vtedy ešte premával). V sobotu ráno som ponavštevoval známych a zašiel som do Mládzova (motorkou-vlakom) za kamarátom, ktorý mi požičal bicykel. Asi dve hodiny pred začiatkom šprintu som bol v Kalinove, no tam nebolo ani chýru, ani slychu o nejakom pelotóne motocyklistov. Dal som si teda spicha s kamarátmi a pospomínali sme na staré časy z našich motorkových začiatkov. Ani sme si nevšimli, že už nastal moment, kedy mali štartovať prví motocyklisti. Nakoniec sa pelotón z Látok dovalil asi dve hodiny po termíne. Jožo Saxon sa mi ospravedlňoval, že sklz nebol z jeho strany zámerný, ale bol ovplyvnený prítomnosťou policajtov z Banskej Bystrice, ktorým sa pretiahlo uzatvárenie komunikácií na predošlej akcii.

Nakoniec nastal ten vytúžený moment, kedy boli odštartované prvé najväčšie motocykle. Kvôli ČSTV prvý jazdec štartoval na viackrát aby gumoval. Pôvodne mal byť šprint na uzavretej ceste medzi Kalinovom a Bystričkou na viac kôl a v troch objemových kategóriách (750, 500, 400(350)), no počasie rozhodlo ináč. Táto cesta viedla do Lučenca s vyústením v miestnej časti Opatová, kde bola textilka. Autá buď čakali, alebo sa do Lučenca dostali cez Veľkú Ves okolo Tomášoviec cez Vydinú. Na našu nemilosť tento šprint bol veľmi krátka záležitosť kvôli prudkému dažďu. A neboli by sme na Slovensku, lebo pretek bol viackrát pre nedisciplinovanosť prerušený. Jazdci namiesto šprintu na 400 metrov v zápale akcelerovali na úseku viac ako kilometer a v zákrute potom lietali okolo najbližšej križovatky z vedľajšej na hlavnú cestu. Poslední, ktorí absolvovali šprint boli už riadne premočení. Jožo rozhodol teda, že lejak prečkáme v Lučenci v reštaurácii Čerešňa. Chalani teda v momente zmizli ako gáfor, no ja som ich musel doháňať na požičanom Favorite, na ktorom som musel otočiť „barany“ aby som sa vôbec mohol normálne presúvať a nie ako zaľahnutý dnešný Sagan. Motajúc sa pomedzi kvapky neutíchajúceho lejaku som dorazil do Čerešne, kde som sa trocha zohrial. Ak si dobre pamätám, tak tá reštika bola blízko Autoškoly a detského dopravného ihriska, teda priestoru na parkovanie a šantenie bolo dosť, no všetci sme sa zohrievali vo vnútri. Nakoniec bolo rozhodnuté, že šprint klasifikovaný bude, ale len u tých, ktorí ho stihli pred lejakom absolvovať. Dážď ustal a chalani sa chceli pozrieť na letisko v Boľkovciach, kde mali víťazi absolvovať vyhliadkové lety a šantenie na kúsku letiskovej plochy.

Vyrazil som teda popredu, aby som sa nemusel pachtiť za nimi, mimo toho kedysi som mal frajerku z Močiara, ktorá najskôr skákala padákom a neskôr sa dala na malé motoráky, či vetrone. Nič zo zámeru sa neuskutočnilo, pretože po mojom príchode na letisko sa opäť spustil lejak a zoskoky a podobné aktivity údajných majstrovstiev sveta v parašutizme boli celoplošne zrušené. Pátral som teda s odstupom mnoho rokov, či na bývalú frajerku naďabím, no nestalo sa tak. Vrátnik po celom areáli vyhlasoval cez rozhlas, že má na vrátnici návštevu, no nedočkal som sa. Zrejme už mala iné priority a možno aj rodinu, tak som to nechal tak. Čo to som zjedol a poberal sa naspäť do Mládzova a to som spravil dobre. Cestou som sa zastavil na kofolu a skúmal nejaký povoz, pretože som bol premočený až po trenírky a podobne ako vodníkom voda mi tiekla aj z tenisiek. Našiel sa jeden, čo šiel do Kalinova, no mal len Škodu 105, kam sa Favorit nezmestil a pri pohľade na jeho potácajúcu chôdzu som usúdil, že by to bolo riziko a nechcel aby som šoféroval ja. Nakoniec vo večerných hodinách som sa ocitol u kamaráta na Mládzove, vrátil som jeho synovi bicykel, navštívil ostatných známych a šiel na motorku do Huty. Na zástavke ma ale dobehol kamarátov syn. Až keď mi pripomenul zámok zistil som, že kľúče od neho boli stále v mojom vrecku.

Ráno som si dal dlhšieho šlofika a preto som nestihol vlak do Lučenca. Počkal som teda až celkom vyschnú moje šaty a do Lučenca som šiel autobusom. Podobne som autobusom šiel až do Bratislavy. Tento mal v Detve a Žarnovici dlhšiu prestávku, ktorú som využil na debatu s motorkármi idúcimi zo zrazu domov. Dozvedel som sa, že z Čerešne sa vrátili na Prašivú a sušili sa do rána pri vatre spolu s účastníkmi sprievodného programu.

Teraz z odstupom času túto akciu hodnotím ako veľmi plodnú (ale len pre mňa) a vôbec mi nevadilo, že tam nikto z redakcie Moto!fan nebol. Páni Rafay a Masničák mali asi iné priority. Napriek tomu, že z vtedajšej listovej komunikácie som pochopil, že postoj k spolupráci zo strany redakcie je v takom štádiu, ako som naznačil minule, poslal som do redakcie stručný list a pár fotiek. Naivne som dúfal v pochopenie, pretože pán Rafay mi v istom liste naznačil:

Citujem:
„Z hľadiska obchodných vzťahov si u nikoho z prispievateľov teda neobjednávame tovar (príspevky), ani prácu a teda nikomu nevzniká nárok na honorár. Iný prípad je, ak sa autor ozve, že by pre časopis spracoval materiál z akcie, kde sme my neboli. Vtedy sa dohodneme hlavne na rozsahu príspevku, forme spracovania a fotomateriáli, ktorý môže zabezpečiť.“ (k žiadnej dohode zo strany redakcie nedošlo a ani som ich záujem vlastne nečakal, mal som pocit, že všetko mám priniesť na zlatom podnose do redakcie v Považskej Bystrici a kľačiac na kolenách si vypočuť verdikt, že záujem nemajú (prispievajte, prispievajte, no autorsky neotravujte))

Vtedy som dúfal, že motorkári sú na jednej vlne všetci, ale čas ukázal, že predstavy o motorkách a motorkároch sme mali rozdielne. Faktom zostáva skutočnosť, že môj originálny rukou písaný list bol len v jednom exemplári, tak neposúdim, či len on bol podkladom na „výcuc“ ktorý bol v časopise MOTO!fan 9/1996 uverejnený. Príspevkov bolo zrejme viac a v redakcii mali z toho chaos, zvlášť ak to spracovával ten kto tam nebol. Je zbytočné aby som sa po toľkých rokoch od toho textu dištancoval, aj keď sú tam použité niektoré moje doslovné prepisy a moja fotografia. Mimochodom v redakcii čerpali z príspevku Jaroslava Bilka. Moje postrehy vždy podpisujem ako Gilbert.

Po zmienke v MOTO!fane som dostal viac listov od účastníkov vrátane Joža Saxona a jeho organizačného teamu. Po dvoch rokoch sa ozval znovu a zaslal mi pozvánku na ďalší zraz a šprint, no to je ale už iná story.

Počasie neprialo. (prepis zmienky z časopisu)

Posledným z motozrazov, ktorý mal premiéru v tohtoročnom kalendári SMF, sa konal v dňoch 30.8.-1.9. v prostredí horského centra Látky-Prašivá. Toto malebné prostredie s krásnou prírodou sa nachádza približne 40 km od LUČENCA. Najdôležitejším bodom programu stretnutia bol posledný šprint na 400 m, zaradený do majstrovstiev SR. Uskutočnil sa na uzatvorenej komunikácii neďaleko obce Kalinovo. Celý úsek bol ideálne rovný s kvalitným povrchom, pričom na spomalenie bolo k dispozícii ešte ďalších 200 m cesty. Preteky sa začali najsilnejšou kategóriou nad 750 cm3, ktorú snímala aj televízia. Najviac zastúpené však boli známe JAWY, ako vidieť aj z obrázkov. Vyhodnotenie šprintu bolo dosť problematické, pretože po úvodnom kole začal prudký lejak ďalšie dve kolá sa nekonali. Predbežné výsledky boli známe už po obede, ktorý mali účastníci zabezpečený v reštaurácii ČEREŠŇA. Prví z každej kategórie mali absolvovať vyhliadkové lety na letisku v Boľkovciach, kde v tom čase mali prebiehať Majstrovstvá SR v parašutizme. Tie sa však taktiež z dôvodu nepriaznivého počasia nekonali. Nezostávalo teda nič iné, len sa vrátiť späť na Látky. Medzi účastníkmi bolo vidieť tak české ŠPZ, ako aj z opačného konca z Humenného. Veľmi málo bolo vidieť bratislavské značky a s prevahou boli zastúpené TT a SE. Osobne sme sa z redakcie tejto akcie nezúčastnili, preto sme čerpali z príspevku Jaroslava Bilka zo Šenkvíc, ktorý napriek tomu, že motocykel nevlastní, patrí medzi ich fanúšikov a obdivovateľov.