Retro spomienka na motocrossové preteky po trinásťročnej prestávke v porevolučných rokoch

Zrejme moje spomienky sú asi dobrým čítaním. Dovolím si teraz priblížiť atmosféru prvých demokratických motocrossových pretekov na jeseň roku 1996, ktorými motocrossári zo Šenkvíc nadviazali na zväzarmovské podujatia organizované v bývalom režime. Bola to doba, kedy sa začali nesmelo objavovať prvé motocyklové periodiká Motocykl v Čechách a Moto!fan na Slovensku. Nech boli akékoľvek, hlavne že boli. Českí žurnalisti mali oproti slovenským náskok, no ich spolupráca so slovenskými dopisovateľmi bola aká bola. Čo sa týka mojej maličkosti, tak som neprerazil, jedine s veteránskou tématikou v moravskom Motor Journali. Príspevky písané slovensky boli v Čechách skôr výnimkou. Slovenský titul Moto!fan založil pán Teleki, no angažoval redaktorov, ktorí síce nabádali čitateľov k prispievaniu, no mali o tom svoje predstavy. Prispievajte, prispievajte, no autorsky neotravujte. Moja skúsenosť bola, že z viacerých príspevkov na rovnakú tému vytvorili svoj vlastný kompilát a ten bol uverejnený. Pôvodní autori boli len neznámi dodávatelia podkladov, ktorých spomenúť netreba a teda honorovanie neexistovalo. Samostatná kapitola bola fotodokumentácia, ktorá prišla do redakcie. Tá sa automaticky stala majetkom konkrétneho redaktora a ten, kto fotodokumentáciu zaslal ju už v živote nevidel. Pri tejto reportáži som narazil na šéfredaktora Ľ. Rafaya, ktorému som najskôr poslal len rukou písaný text vzhľadom na vtedajšie skúsenosti. Podobne ako jeho predchodcovia aj tento pán sa chcel sústrediť len na „výcuc“ ktorý nakoniec nezvládol a ja som s tým nesúhlasil. Teda táto reportáž uverejnená nikde zatiaľ nebola. Je to elektronický prepis rukou písaného textu. Vzhľadom na čas ulynutý od preteku je pôvodná fotodokumentácia zdecimovaná a atraktívnejšie momentky sa sratili už dávno. Negatívy mám, no techniku na skenovanie negatívov nie. Fotky som rozšíril o autentické historické zábery z mne blízkej oblasti zo Šaštína a o autentické zábery šenkvickej trate z môjho dectva až po súčasnosť.

Obnovená premiéra motocrossu v Šenkviciach.

V obci kde bývam, opäť ožila tradícia motocrossových pretekov v areáli Starej tehelne. Vďaka pánovi Machotovi, ktorý vlastnil v minulosti prosperujúcu tehelňu (zväčša všetky domy sú postavné z „Machotiek“) a aktivistom, ktorí po uzavretí tehelne v povojnovom období objekt bývalého ťažobného priestoru na tehliarsku hlinu začali využívať na preteky. Táto tradícia usporadúvania pretekov sa ukončila pred trinástimi rokmi. Spolu so zánikom tejto našej tradície sa začali vytrácať aj z iných tratí vtedy domáce značky ČZ a JAWA. Ich kraľovanie na domácich a európskych tratiach vtedy udávalo smer výrobcom špeciálov z Európy a hlavne z Japonska. Trať už vtedy bola technická a rýchla. Šenkvice bol pojem známy v motocyklovej brandži v celej vtedajšej ČSSR. Vtedajší pretekári, dnes manažéri tvrdia, že dnešná trať je oveľa krajšia, technickejšia a pre ťažké kalibre, myslím štvortakty okolo 500 ccm až veľmi náročná, váhovo totiž nestačia na ľahké 250 – 380 – ky.

Preteky z 13. 10. 1996 sa už konali na trati upravenej.

Zmenili sa oproti minulosti niektoré orientácie smeru jazdy, pribudli divácky atraktívne skoky a trať vďaka vyspelým strojom je veľmi rýchla. Českí a moravskí pretekári tvrdia, že je to fajn trať. Samotná má dnešný tvar ako je na obrázku a meria cez 1000 metrov. Oproti plánu sú ale, malé zmeny a síce cieľ nie je na vyznačenom mieste. Je za štvrtým stanovišťom traťových komisárov (TK 4). Od tohoto stanovišťa k ďalšiemu (TK 5) je klesanie a pravotočivá zákruta je v jame. Potom nasleduje výjazd so stupňovým skokom pri ďalšom stanovišti (TK 6). Po obrate jazdcov o 180º je znova klesanie s lavicovým skokom. Od nasledujúceho stanovišťa (TK 7) po ďalšie (TK 9) je strmý kopec na úrovni parkoviska závodných strojov a stanovišťom TK 8. Odtiaľ (TK 8) je prudké klesanie k nasledujúcemu stanovišťu (TK 9). Potom nasleduje skok a stúpanie až po ďalšie stanovište traťových komisárov (TK 10). Z tohoto vyvýšeného stanovišťa (TK 10) nasleduje skok dole a lavica na ktorej je stanovište TK 11. Od tohoto (TK 11) po najbližšie (TK 12) je klesanie a k nasledujúcemu (TK 13) je stúpanie. Odtiaľ je skok dole a výjazd do kopca. Od stanovišťa TK 14 je zas jazda smerom dole a od nasledujúcich stanovíšť (TK 15 po TK 16) je prudký výjazd do kopca. Od spomínaného stanovišťa (TK 16) je potom lavica, mierna jama a pri stanovišti TK 18 je skok cez horizont. Jazdci s pevnými nervami, ktorým sa nerozbúši silno srdce letia vo vzduchu od začiatku lavice ponad hlavy divákov a ponad stanovištia TK 17 a TK 18 a pristávajú až celkom dole pred výjazdom na stanovište prvého traťového komisára (TK 1). Pelotón potom pokračuje okolo stanovišťa druhého traťového komisára (TK 2) cez ťavie hrby a napája sa na prvú zákrutu za štartovacím lievikom.
Preteky kubatúry do 60 ccm majú okruh skrátený. Ako veľkí jazdia detskí šampióni od štartu až po stanovište šiesteho komisára (TK 6) odkiaľ idú skratkou k prvému stanovišťu (TK 1). Tu sa napoja na trať cez ťavie hrby k stanovišťu TK 3.
Tieto preteky zdravotníci zabezpečovali z dvoch pozícií - vojenská sanitka stála na stanovišti ČK v oblasti stanovíšť TK 13 – TK 15. V oblasti štartu, neďaleko TK 2 stála sanitka z NSP Modra.
Z parkoviska závodných strojov sa jazdci presúvali okolo stanovišťa požiarnikov (P) dole kopcom popri trati okolo stanovišťa TK 2. Zoraďovali sa podľa pozícií v tréningu. Príjazdová cesta je smerom do kopca. Bola lemovaná stánkami, pódiom s COUNTRY skupinou. Veľa divákov aby malo dobrý výhľad stálo na okraji príjazdovej cesty a cesty na okraji parkoviska závodných strojov. Z okolia TK 8 sa divákom ponúkala panoráma na celú trať, čo si vychutnávali hlavne diváci s ďalekohľadmi.

Samotné preteky začali tréningami od 8:45 hod. Do 11:10 hod. Každá trieda mala dve jazdy v kategóriách 85 ccm, 125 ccm a do 500 ccm. Na spestrenie programu mimo divácky atraktívneho preteku do 60 ccm a nádejí hrala aj country skupina. Predávali sa motodoplnky, ale aj motocykle. Občerstvenie bolo tiež zabezpečené. Najprv by som spomenul preteky detí, tieto som aj zdokumentoval. V štartovom poli boli zväčša motocykle značky KAWASAKI. V pelotóne boli aj tri motocykle pre tých najmenších. Tu jazdili číslo 111 štvorročný jazdec, číslo 6 malo blonďavé dievčatko s dlhými vlasmi a jeden 7 ročný mládenček. Bohužiaľ mená usporiadateľ nezverejnil. Preteky vyhral jazdec číslo 8 z Rakúska, za ním s číslom 27 skončil pretekár z Dunajskej Stredy. V cieľovej rovinke peloton uzatvárala dievčina s číslom 6 s pádom a na záver dojazil už spomínaný jazdec 111. Jazdecký štýl a ich dravosť pripomínala najväčšiu kubatúru do 500 ccm. Ich rozjazda však bola úplne na konci programu po kubatúre do 500 ccm.

Kvalifikačné preteky boli v dvoch rozjazdách a to :
Trieda 85 ccm 12:50 a 15:10 hod. Na 15 min. + 2 kolá
Trieda 125 ccm 13:20 a 15:40 hod. Na 25 min. + 2 kolá
Trieda 500 ccm 14:00 a 16:25 hod. Na 25 min. + 2 kolá.

V prvej rozjazde kubatúry do 85 ccm jazdilo 12 jazdcov. Po úvodnej tlačenici sa pelotón rozbehol a pretekári na prvých miestach sa pohybovali v poradí 2, 5, 6, 77, 73, 31, 24 a toto poradie sa prakticky nezmenilo. Jazdec číslo 43 zaznamenal pád. Nakoniec plný počet kôl absolvovalo 5 pretekárov. V cieli bolo poradie 5, 2, 6, 77, 73. V druhej rozjazde v ôsmom kole vzdal jazdec č. 14. V konečnom poradí boli kvalifikovaní jazdci 5, 2, 6, 77, 73, 31, 24, 20, 43 a 28. Z tejto kubatúry sú zábery štartu prvej rozjazdy a jazdec č. 14 z Modry, ktorý sa v tejto rozjazde umiestnil na deviatom mieste. Bol to Ján Vojtech. Teda domáci sa umiestnili až na treťom mieste – 6 Bilčík Andrej z Modry a na deviatom mieste – 43 Michal Heldes. Zahraniční jazdci zajazdili na štvrtom a piatom mieste. Pepík Kulhavý na Kawasaki a Málek Martin.

V triede 125 ccm kraľovali jazdci zo Šenkvíc a okolia. V pelotóne bolo 18 jazdcov. Žiaľ už v tréningu sa nekvalifikoval jazdec č. 11. Po štarte v tlačenici v prvej zákrute nastal pád na ktorý doplatili jazdci č. 20 a č. 63. Pokračovali však ďalej v boji o najlepšie pozície. V tejto jazde sa začalo na trati mierne prášiť, pretože sa dvíhal vietor a mierne sa zamračilo, no na štarte ďalšej sa počasie umúdrilo. Síce sa trocha ochladilo, ale vietor ustal. V prestávke medzi rozjazdami organizátori trať urovnávali, aby sa nevytvárali veľké koľaje. V tejto jazde tiež nebola núdza o pády. Domáci jazdec č. 11 absolvoval výlet mimo trať, zaradil sa ale späť s malou stratou.. Po konzultáciách s organizátormi som zistil, že č. 11, ktorý sa nekvalifikoval požičal domácemu Erikovi Rihovi motocykel, ktorý mal v tréningu č. 7. Čiže Erik Riho od toho momentu sedlal namiesto motocykla č. 7 motocykel č. 11. V tejto jazde bolo poradie 2, 11, 64, 13, 38, 20, 36,83, 52 a 44. Tu teda excelovali domáci jazdci na prvých dvoch miestach a na mieste piatom. Tomáš Pleško z Pezinka dokázal, že aj napriek svojmu útlemu veku 14 rokov dokáže držať krok s osobnosťami ako Loj, Riho, Bučenec. Zo zahraničných jazdcov boli v prvej desiatke W. Schnierer a Pavel Macho z Rakúska č. 20 a č. 44.

V kráľovskej triede bolo najviac jazdcov. V tréningu sa nekvalifikovali jazdci č. 125 a č. 15. Zostalo ich teda 23. Pelotón bol zložený z motocyklov s objemom 250 do 500 ccm. Zašlé časy pripomínala jediná ČZ 360 s číslom 42 a jazdcom Blahom z Bratislavy. Pohľad na ňu ma veľmi potešil – klasické dva tlmiče zadného pérovania, vzduchom chladený motor s hlavou valca pripomínajúci západ slnka vďaka prekrásnemu rebrovaniu. Červená farba zvýrazňujúca čisto športové línie, skrátka krásavica, i keď v zrelom veku veterána pretekárskych tratí. Modernú dobu zas pripomínal uchu lahodiaci zvuk štvortaktných motorov asi piatich motocyklov. Tento barytón veľkého motora si vynucoval úctu, no na technickej trati jeho hmotnosť bola príťažou. Preto bol kvalifikovaný len jeden jazdec so štvortaktom.

V prvej jazde teda nastúpilo 23 jazdcov, táto začala o 14:00 hod. Po rozburácaní motorov a páde štartovacieho zariadenia sa pelotón vrútil do prvej zákruty zhruba v uhle 300º. Najlepšie z nej vyšiel jazdec č. 35 sledovaný jazdcom č. 91 a jazdcom č. 45. Vo vonkajšom oblúku sa mihol jazdec č. 1. Tento bol pozoruhodný tým, že pri skoku v tréningu sa vo vzduchu stupačkou škrtol s vedľajším tiež letiacim jazdcom. Obišlo sa to bez pádu, ale s následkami. „Jednotka“ pri dopade motocykla narazil vnútorným členkom o stupačku a ten si to odniesol s prasklinou a patričnou dávkou bolesti. Tento jazdec s tým zranením absolvoval celé preteky až skončil na šiestom mieste. Bol to Malovaný Petr majster Moravy. Jeho manažér ho neustále povzbudzoval. Chvíľu som sa s nimi rozprával. Za pozornosť stojí aj jazdec číslo 42 zo Senice na štvortaktnej motorke Husqvarna. Tento mal smolu a problémy zažívacieho traktu. Deň pred tým (v sobotu) dvakrát zvracal, na trať nastúpil teda so zdravotným handicapom. V prvej jazde predčasne skončil dve kolá pred cieľom. V druhej rozjazde to bolo detto. Pre zaujímavosť v prvej rozjazde skončili hneď dva štvortakty číslo 309 a číslo 310. Neboli to klasické motocrossové špeciály ale ENDURÁ zrejme nad 500 ccm. Ďalej vypadlo číslo 27. Plný počet kôl absolvovali 91, 35, 4, 20 a 5.
Mínus jedno kolo - 1, 7, 26, 51
Mínus dve kolá - 54, 84, 32, 42
Mínus tri kolá - 72
mínus šesť kôl - 41, 17, 29

Druhá rozjazda o 16:25 mala zaujímavý začiatok. Po pristavení jazdcov k štartovaciemu zariadeniu zhasol motor Marianovi Duchoňovi. Po odštartovaní sa smutne pozeral na odchádzajúcich pretekárov. Jeho oči sledovali manažéra a technika v jednej osobe, v ktorého behu sa ozývali údery sekundovej ručičky, pretože bežal o život do kamióna pre náhradnú sviečku, pretože "tá" v motocykli tesne pred štartom vypovedala poslušnosť. Bol to úctyhodný výkon, pretože depo bolo nad traťou a prevýšenie terénu, ktoré musel prekonať bolo cez 15 metrov. Stihol to však a potom jeho výmena sviečky skôr pripomínala prácu enduristu medzi dvoma časovými kontrolami. Marián Duchoň vyletel na trať ešte pred príjazdom vedúcich jazdcov pelotónu. Viedol si naozaj obdivuhodne. Už v ďalších dvoch kolách jazdil na treťom mieste. Je to naozaj veľký výkon. V deviatom kole musel však predsa definitívne odstúpiť. Túto jazdu nedokončilo viac pretekárov, vo štvrtom kole jazdec č. 2, číslo 17 v treťom kole. Číslo 41 skončil o 11 kôl späť. Definitívne poradie bolo 91, 35, 45, 5, 20, 1, 7, 51, 26 a 54. Víťazom sa stal Gabor Grylmajer (91) z Maďarska. Druhý bol Dušan Predanócy (35). Jediný štvortakt v poli prvých 10-tich pretekárov bol Peter Koiar (45). Ďalší zahraniční jazdci sa umiestnili na 5, 6 a 8-mom mieste. Boli to jazdci z Čiech a Moravy. Na fotografiách z tejto kubatúry sú jazdci v prvej zákrute, Dušan Predanócy pri skoku cez horizont, kde jazdci lietali spôsobom skokanov na lyžiach z veľkého mostíka. Ďalej je to P. Koniar na stupňovom skoku, kde spodnú lavicu preletel a dopadol až na druhom schode, na rovinke, kde naviac ešte zrýchľoval.

Toto podujatie organizátori hodnotili ako veľmi dobré. Jazdci boli nadšení a diváci si tiež prišli na svoje. Jediní, ktorí nezasiahli vôbec do deja boli zdravotníci a požiarne družstvo. Myslím, že všetci zainteresovaní mali z vydareného podujatia radosť. Len by som vytkol STV, že z celého podujatia spravila len niekoľkominútový zostrih. Prakticky to bolo ukončenie tejto sezóny. Bol som rád, že to bolo práve u nás a že som bol priamo v centre diania. To, že ma prenasledovali problémy s fototechnikou som po zhliadnutí spracovanej veľmi strohej dokumentácie hneď zabudol. Dúfam, že sa s mojou radosťou podelíte aj Vy a aj čitatelia Vášho (môjho) časopisu v prípade, že uverejníte môj príspevok.

Popis trate Stará tehelňa (pôvodný):

dĺžka trate 1650 metrov
šírka trate 8 metrov
počet výjazdov 3
počet skokov (lavíc) 3
počet klasických skokov 3
počet zjazdov 2
povrch trate – trávnato – hlinitý
dĺžka štartovacieho priestoru 75 metrov
šírka štartovacieho priestoru 42 metrov
v budúcej sezóne pribudne jeden výjazd, jeden zjazd,
upraví sa priestor parkoviska pretekárskych strojov (depa),
štartovací priestor sa rozšíri a doplní o ľavú zákrutu na konci štartovacieho lievika

Poznámky:

osobnosti: J. Hrehor č. 5 500 ccm
P. Koniar č. 45 500 ccm
D. Predanócy č. 35 250 ccm
M. Duchoň 250 ccm Nafta Gbely
B. Loj č. 2 125 ccm

Junior team Austria Patrick Kallinger

trieda 500 ccm
č. 41 Husqvarna štvortakt enduro odstúpil nemohol naštartovať
č. 42 KTM dojazdil posledný v tréningu chrípka
č. 72 ČZ 360 Blaho Bratislava 15-te miesto

trieda 125 ccm
odstúpili č. 5 a č. 3
Gilbert

Trieda 85 ccm
1)Pavlovčík Tomáš štartovné číslo 5
2)Tóth Martin -//- -//- 2
3)Bilčík Andrej -//- -//- 6
4)Kulhavý Jozef -//- -//- 77
5)Málek Martin -//- -//- 73
6)Majerčík Ján -//- -//- 31
7)Hezník Milan -//- -//- 24
8)Abaffi Norbert -//- -//- 20
9)Heldes Michal -//- -//- 43
10)Vávra Richard -//- -//- 28

Trieda 125 ccm
1)Loj Branislav -//- -//- 2
2)Riho Erik -//- -//- 11
3)Bučenec Tomáš -//- -//- 64
4)Bohuslav Radek -//- -//- 13
5)Pleško Tomáš -//- -//- 38
6)Schnierer Wilhelm -//- -//- 20 Austria
7)Kuchár Peter -//- -//- 36
8)Imrišek Jaromír -//- -//- 83
9)Kadlečík Luboš -//- -//- 52
10)Macho Pavel -//- -//- 44 Austria

Trieda OPEN
1)Grylmajer Gabor -//- -//- 91 Hungaria
2)Predanocy Dušan -//- -//- 35
3)Koniar Peter -//- -//- 45 4T
4)Hrehor Ján -//- -//- 5
5)Henrich Roman -//- -//- 20
6)Malovaný Marcel -//- -//- 1
7)Merička František -//- -//- 7
8)Pepich Petr -//- -//- 51
9)Podmanický Igor -//- -//- 26
10)Šnegoň Ladislav -//- -//- 54

Perličky

:
Klasická ČZ 360 vzduch jazdec Blaho Bratislava štartovné číslo 72
Štvortakty do 500 ccm päť motocyklov Koniar Peter štartovné číslo 45 ?
? ? -//- -//- 41 Husqvarna odstúpil
? ? -//- -//- 42 KTM
? ? -//- -//- 310 ? odstúpil
? ? -//- -//- 309 ? odstúpil
Interwiu:
Malovaný Marcel majster Moravy
Gilbert: Ako ste spokojný s traťou?
Malovaný M.: Pěkná trať. Hodně chlapců tady chce jezdit.
Tréner: Chceme jet celej slovenskej mistrák v budoucím roce.
Deti klasifikované dve- prvý štvorročný jazdec(111) druhá slečna (6)