Pán Mesto - maxiskúter Suzuki Burgman 400 v našich rukách 1/2

Text: Peter Fischer, Matej Mularčík
Foto: Peter Fischer

Suzuki AN400 Burgman 400 2018

Burgman, to je pojem. Keď v roku 2002 prišla šesťstopajda, padali nám sánky, a keď neskôr prišla nadupaná verzia Executive, neverili sme vlastným očiam. Mesto má priamo v názve a už takmer dvadsať rokov je neúprosne preverovaný svetovými metropolami. Každý z nás v redakcii má aj svoj vlastný skúter, a využívame ich takmer denne. Na nového štvorstovkového Burgesa sme sa teda vrhli bez milosti.

Oproti predchodcovi má novinka o palec väčšie predné koleso, o niečo kompaktnejší, ostrejší a vyšší dizajn, a napríklad žiaden chróm. Predné blinkre sa presunuli z horného konca svetiel až pod ne a plexi je podstatne, ale podstatne menšie. Výkon o niečo klesol, krúťak zostal rovnaký, ale obe sú značne nižšie než na predošlom modeli (až o 1 300 otáčok): 31 koní pri 6 300 a 36 Nm pri 4 800 otáčkach. Hmotnosť našťastie klesla tiež, a to o pekných sedem kíl. Niektorí sa možno pozastavia nad tým, že sedlo je zrazu o 4,5 centi vyššie, ale novinka ho má o niečo menej "kresloidné", takže nohy nemusia byť tak rozkročené. Dôležité je, že svetlá sú odteraz ledkové, čo je výrazný príspevok k vyššej bezpečnosti.

Už pri prvom nahliadnutí do kokpitu je jasné, že ide o Burgmana. A to je dobré, pretože bol to práve Burgman 650, kto stanovil luxusne vysokú latku medzi maxiskútrovými prístrojovkami; štyristovka je len o niečo chudobnejšia. Áno, stále tu nájdeme obyčajný LCD displej a okrem teplomera vzduchu nič navyše, ale... Táto kubatúra nikdy nebola myslená ako prémiová. Jediným nezvyčajným prvkom na našom kúsku sú červené kolesá. Suzuki je prísne pragmatická značka, a preto tu nemôžeme čakať žiadne výstrelky. Dokonca aj plast okolo budíkov, ktorý imituje karbón, Suzuki používa už vyše desať rokov. Lenže doteraz nevymyslel nikto nič lepšie, na čom by nebolo vidieť odtlačky prstov alebo špinu z ulice.

Oukej, poďme sa vrhnúť do divokej balkánskej premávky, rozumej do pondelňajších ranných blaváckych zápch. Burgman našťastie nepodľahol trendu presúvania zrkadiel ďaleko dopredu a nízko, a ďalšie plus vidím v tom, že odteraz sú zrkadlá plastové čierne namiesto predošlých chrómovaných. Chróm na skútri je čudná vec, pretože buď je večne špinavý, alebo otročí svojho majiteľa, ktorý ho stále leští. Čiže zrkadlá sú blízko a vysoko, nekolidujú s auťáckymi, to je základný predpoklad na bezproblémové preštrikovanie sa dopredu. Ani nič iné nezavadzia, jednoducho Burges má ten ideálny skútrový tvar, na ktorom dizajnéri nemajú veľmi čo meniť, pretože je jednoducho daný dlhými rokmi ostrej prevádzky v prehustených mestách.

Jedna vec však prešla zmenšovacou kúrou, a to predné plexi. Na predošlej generácii bolo majestátne, a aj keď som sa na nej nevozil, viem si predstaviť, že jazdca dokázalo ochrániť lepšie (to mi pripomenulo jeden vtip, hahaha: Dežo, máš rád mastný chleba? Jasné! A už si ho jedol? Nie, ale brat ho videl). Pravdou však je, že na novej generácii je plexi podstatne kolmejšie a ani so svojimi 188 cm som sa nemohol na jeho prácu sťažovať.

Sedíme na štyristovke a tá už musí mať nejaký ten výtlak. Pre uvedenie do obrazu - takéto maxiskútre vznikli najmä pre Talianov, Španielov a Francúzov, ktorí do práce cestujú denne aj sto kilákov, a to predovšetkým po diaľniciach. V týchto krajinách sa po diaľniciach jazdí rýchlo, a posledné čo Talian chce, je byť na skútri pomalý. Burgman 400 úplne v pohode zvláda presunovú rýchlosť 140 km/h, čo je na preplnenú diaľničnú tepnu dostačujúce. Odpichy z križovatiek hádam ani spomínať nemusím, tam si jednoducho vždy prvý. Ak by mal človek na skútri jazdiť vždy len sám, tak asi by si nekupoval rovno maxiskútra, pretože bol by hriech nevziať na to krásne rozmerné a pohodlné sedlo nejakého spolujazdca. O tom svedčí najmä fakt, že Burgmany mali podsedlové priestory vždy riešené tak, že sa do nich vždy vošli dve integrálky. Pri tomto novom by som si tým nebol až tak istý; ak by jedna z nich bola XXS, tak možno, ale... Ok, nie je problém vziať si jednu prilbu do kancelárie. Pod sedlom je stále dosť miesta aj na ruksak a ďalšie potrebnosti. A ak by to bolo málo, pred kolenami má jazdec dva kastlíky na veci. Vojdú sa do nich rukavice, kukly, šatky a podobne. V jednej z nich je aj 12V zásuvka, v dnešnej dobe štandardná a veľmi užitočná vec.

Jediné, čo nám pri Burgmane dvihlo obočie, bol tankovací otvor. Odomknúť ho treba kľúčom, teda musíš ho vybrať zo spínačky a šmátrať ním dole, kde ti trochu zavadzia plastový deklík. Zvláštne, keby sa ten plastový dekel otváral na opačnú stranu, všetko by bolo jednoduchšie. Nie je to však nič, s čím by sa nedalo žiť, pretože vďaka objemnej nádrži stačí pri dennej prevádzke tankovať zhruba raz za týždeň, teda po 280 až 300 km - Burgman tak dovolí najazdiť nejakých 60 km za pracovný deň. Spotreba sa nám pohybovala ľahko nad štyrmi litrami, ale to jazdíme "na Talianov". Kultivovanejší jedinci sa celkom určite dokážu udržať pod hranicou štyroch litrov.

Ale to je asi tak všetko, nad čím sme sa pozastavili. Naše vysoké nároky Burgman 400 uspokojil. On je taká sivá myška, pretože nemôže byť prémiový ako 650, ale pritom musí byť jasne odlíšiteľný od dvestovky... Je ako dobrá manželka - nemusí byť najkrajšia, ale dobre navarí a o všetko sa postará.

Pokračovanie článku na ďalšej strane: Názor druhého redaktora, Konkurencia, Záver, Video, Čo by ťa mohlo zaujímať a technické parametre.