Veľký Tiger prešiel množstvom zmien a Angličania odviedli naozaj dobrú prácu. Majestátny veľký tourer v plnej verzii XRT je zameraný viac na asfalt ako do terénu, a tak k nemu aj pristupujem. Všade okolo mňa luxus, elektronika, elektrické plexi, vyhrievané ruky i zadok, LEDky, parádna prehľadná prístrojovka a semiaktívny podvozok od WP.
Práve podvozok je naozaj vydarený, nastaviteľný až v deviatich stupňoch. V maximálnom komforte ide Tiger ako lietajúci koberec, fakt filtruje diery našich ciest famózne, ale pri športovejšej jazde je trochu uhúpaný. Medzi nastaveniami sú však citeľné rozdiely, stačí pár klikov do ovládača a máš tam športovo tvrdý podvozok.
Trojvalec má výkonu na rozdávanie, na ceste ma naozaj baví, naviac tu jeho zvuk parádne dokresľoval výfuk Arrow. Ten je v nízkych otáčkach tichučký, ale nad 5 - 6000 otáčkami sa prebúdza jeho rev. Je to hodne návykové.
Zabrúsil som XRT-éčkom aj trošku do terénu a napriek tomu, že nie je celkom na to stavaný (Triumph má v ponuke terénnejšie XC), tak si viedol pomerne dobre. Také typické vozenie s ťažkou mašinou (na hladkých gumách) v teréne, trochu neobratný, trochu ťažkopádny v malých rýchlostiach, ale všetko sa mení keď sa to rozbehne. Režim Enduro Pro som zapol rýchlo a musím povedať, že aj elektronika bola hneď fajn nastavená, rozumne reagovala trakčná a povolila dlhšie preklzy a k tomu ABS na zadku vypnuté. Teda bez veľkého nastavovania som hneď mal to, čo som chcel.
Tiger vyzerá ako dokonalý veľký turista, pre dvoch, luxusne, pohodlne a ďaleko. Napriek tomu čo dokáže mám pocit, že vždy stojí tak nejako v kúte... A to by nemal.
premyslené a prepracované detaily, skvelá prístrojovka a ovládanie, podvozok WP, výkon, brzdy, kardan
do terénu možno trochu neohrabaný (pozri verziu XC)
Konkurencia
Dvanástkový tajger sa podľa mňa môže porovnávať aj s čisto cestnými strojmi na sedemnástkach, ako napríklad Ducati Multistrada alebo BMW XR. Plus má kopec protivníkov s devätnástkami vpredu - keďže cestovné endurá fičia ako teplé rožky, potenciálny zákazník má veru široký výber. Najväčšia výhoda veľkého Tigera spočíva v jeho neopozeranosti a v tom, že sa vyrába až v šiestich výbavových verziách, takže človek nemá šancu nevybrať si. Pritom už základná výbava obsahuje tempomat, elektricky nastaviteľné plexi, centrálny stojan, zásuvky, imobilizér a podobne. Keď si vezmeme, že najdostupnejší hráč v tejto triede, Suzuki V-Strom 1000 stojí 11 490 eur, a najdrahší stojí o päťtisíc viac (KTM 1290 Super Adventure S), tak Triumph je so svojou základnou verziou cenovo zhruba niekde v strede, výbavu má však dosť na úrovni. Napríklad morálne zastaralý Crosstourer stojí rovnako čo základný Tiger XR.
Keby som mal porovnávať všetky verzie a výbavy modelov spadajúcich do tejto kategórie, asi by som mal dosť nadčasov. Človek si musí vybrať podľa srdca, svojich potrieb, a najmä peňaženky. Dá sa tu dobre nakúpiť už za 12 litrov, výborne za necelých 15, ale dá sa tu otrieskať aj 25.
Záver
Cena Triupha Tiger 1200 začína na 14 440 eurách. To je holá cestná verzia XR. Ku nej spadajú dve vyššie výbavy (XRX a XRT), každá vždy o dve tisícky drahšia. Potom sú tu dve terénnejšie výbavy na vypletaných kolesách: XCX a XCA, pričom XCA má v cenníku najvyššie miesto - stojí 19 595 eur.
To je však úplne jedno. Triumpha si treba vyskúšať, lebo to ani zďaleka nie je bežná motorka. A keď už ho vyskúšaš, tak je dosť možné, že tie prachy s radosťou niekde zoženieš. On sa ti nebude ponúkať sám - celý čas som si hovoril, že aká je to dobrá motorka, a pritom ju vídať tak málo. Je to tichý Angličan, čo stojí opodiaľ, nevenuje pozornosť hádke medzi Talianmi, Rakúšanmi a Nemcami, nebude ťa presviedčať, že mnoho vecí vie lepšie. Na to musíš prísť sám.
Diskusia k článku (62)![[Verzia pre tlač]](images/print.gif "[Verzia pre tlač]"){kind=small}
