Rumunsko v horách 2016

Príchod

Stretávame sa v Žarnovici kde sa pripája jeden člen a trielime cez Zvolen, Rimavskú Sobotu, Tornaľu, Miškolc, Debrecén ku Oradea. Blízko v Sin Martin nachádzame v daždi prvé ubytovanie v penzióne. Večer sa vyberáme taxíkom za 2 Eur do Oradea. Na druhý deň sa zotavujeme. Prší a tak sa nikam sa nemusíme ponáhľať. Celý deň sa váľame na izbách. Booking nám pomáha nájsť penzión v horách www.pensiuneremeti.ro/ blízko Remeti. Na tretí deň sa doň presúvame a s potešením zisťujeme, že je tam aj skupinku motorkárov na krosách, tiež zo Slovenska. Večer s nimi konzultujeme tipy na dobre tripy.

Video: Romania 2016 moto trip

Skupina na krosách

Pri večerných rozhovoroch sa dozvedáme, že chodia do Rumunska viac krát za rok. Niekedy si tam nechávajú aj motorky aby ich nemuseli voziť na prívese. Každý večer sa vracajú okolo desiatej v hlbokej tme. My jazdíme len cez deň, kvôli lepšej orientácii, možnosti opravy poruchy, zháňania odťahu do lesa. Pri večeri si hovoríme, že to môže byť značná výzva, keď sa niečo v noci stane uprostred lesa.

Výlety po horách

Oproti penziónu smerom na severozápad sa vypína vysoká hora. Samozrejme že sme sa na ňu išli na druhý deň driapať. Celkom výživné. Motáme sa a trápime cez strmé, kamenisté a blatové výjazdy asi dve hodiny, kým vyjdeme na vrchol. V niektorých úsekoch pomáhajú zručnejší jazdci slabším tak, že idú s motorkou slabšieho po blate a kameňoch, čo nám umožňuje prekonávať aj ťažšie časti. Po náhornej plošine jazdíme sem a tam uvidiac pekné výhľady, dedinky. Blúdime cestami hore, dole a z niekoľkých slepých sa vraciame. Vychádzame v dedinke Bulz, kde si víťazoslávne dávame pred krčmou pivo. Večer si ideme ešte pred zotmením s Miňom zabehať do dediny a po okolí. Po odbehnutí zo 10 km skáčem do bazéna, ktorý mame na dvore. V Rumunsku nie je núdza o drevo a tak okrem chaty ním vykurujú aj bazén. Potom nám domáci pripravia výbornú večeru. K nej samozrejme nechýba miestna pálenka. Po pár poldecákoch padáme mŕtvy do postele.

Ďalší deň sa vydávame preskúmať kopce smer juhovýchod. Asfaltové serpentíny z Remeti si spestrujeme odbočkou na neznámy off-road, ktorý však za krátko končí v kameňolome. Vraciame sa na asfalt a rýchlo stúpame na hrebeň. Kocháme sa výhľadmi a jazdou cez lúky, riedke lesy. Smerujeme na západ a neskor to stáčame na juh. Ciest je tu neúrekom. Mám pocit, že by sa tu dalo jazdiť aj mesiac a stále by bolo čo nové objavovať. Na kopčeku zakladáme oheň a varíme to málo, čo sme si zobrali na výjazd. Užívame si výhľadov, zapadajúceho slnka a úplného ticha. Schádzame do doliny. Tam kľukatou cestou, ktorá je práve v štádiu prerábky v stave "hrubý kameň", ideme okolo vypustenej vodnej nádrže Lacul Lesu. V polovici nás to prestane baviť a hľadáme skratku. Vchádzame na dno nádrže po ktorom sa elegantne dostávame k dedine pri penzióne a nemusíme jazdiť okolo.

Penzión obklopujú navôkol hory a tak nemusíme ďaleko jazdiť a tretí deň sme za pár minút na včerajšom hrebeni. Dnes však ideme smerom na východ. Príjemné pasienky šotolinová cesta, po ktorej jazdia len vozy ťahané koňmi a my. Konečne sme na lúkach nad Valea Draganului, kam sme sa chystali už pred rokmi. Ako spestrenie brodíme cez 50cm hlboký potok a vybiehame na kopčeky smerom na západ. Počas obedu sa kocháme výhľadom na miestnu pahorkatinu.

Pahorky

Návrat rovno do doliny nás neláka a tak skúšame výzvu hôr. Putujeme hore, dole, slepá, prejazdná. Prichádzame na miesto, kde by podla Google Maps mala byť cesta dole do doliny. Je tam však len vychodený chodník, ale aj ten sa znenazdajky stratí. Obyvateľa blízkej chatrče, ktorý vedie kravu sa pýtame, na cestu do údolia. Otvára nám bránku na vlastnej záhradke a ukazuje smerom cez ňu. Upozorňuje nás, že cesta je strmá, ale že on po nej s traktorom chodí. Upokojí nás to, avšak ešte netušíme do čoho ideme. Cestička ide cez lúky a je strmšia a strmšia. Zlyhávajú všetky brzdiace techniky. Motor hrkoce na jednotke, potom zadná, šmýka sa, potom aj predná brzda a občas pristávame na boku. Nakoniec to nejako všetci dobojujeme až do údolia, kde sa už vraciame asfaltkou k bazénu.

Večeriame a spolubývajúcich, ktorý už o takomto čase prichádzajú, stále nevidno. Akoby sme to minulý večer privolali, vracajú po jedenástej rozprávajúc príhodu, ako si jeden z nich zlomil pri páde v lese po tme ruku a mali čo robiť aby ho zniesli dole aj s motorkou. Potom ho ešte transportovali do nemocnice a tuším aj organizovali transport naspäť na Slovensko.

Nám sa však nič vážnejšie neprihodilo. Len nejaké odlomené spätné zrkadlo a smerovka, čo je pri takýchto výletoch štandardné. Na druhý deň sa nám podarilo vyraziť okolo deviatej a horsa domov. Všetci prichádzame v poriadku.

Záver

Super týždeň naplnený zábavou, adrenalínom, prírodou, únavou, radosťou a novými zážitkami.