Enduro tréning s legendou: Chris Birch v Kopernici - KTM 1290 Adventure R 2017

Foto: KTM CEE: supermoto a Peter Duzek, Tomáš Hajduch - Awia
Video: KTM CEE supermoto, Tomáš Hajduch - Awia
Text: Tomáš Hajduch - Awia

Chrisa Bircha na Slovensko pozval a tréning zabezpečil Motoshop Žubor

Chrisa nechcem veľmi predstavovať, aj keď by som asi podľa ohlasov mal... Predsa len, nie každý koho som stretol vedel o koho ide.

Chris je enduro jazdec, ktorý pochádza z Nového Zélandu a postupne sa vypracoval na svetovú špičku. Aktuálne je a 8-násobným enduro šampiónom Nového Zélandu, trojnásobný víťaz Roof of Africa, a bol sedemkrát na pódiu Red Bull Romaniacs (v 2010 ako víťaz). Zúčastnil sa pretekov ako Erzberg, Last Man Standing, Hells Gate, ISDE, WEC, EEC a aj Dakaru. Aktuálne jazdí vo farbách KTM a v poslednej dobre ukazuje, ako sa dá jazdiť v teréne aj na ťažkých adventure motorkách. Ak ti meno nič nepovedalo, možno si Chrisa videl v mnohých bláznivých videách. Od roku 2007 sa profesiónalne venuje aj školeniu enduro jazdcov po celom svete. Web: www.chrisbirch.co.nz

Video: Chris Birch - zažili sme enduro tréning s legendou - Kopernica 2017

Na tréning, alebo skôr kurz, sme mali vyhradený celý deň. Sám Chris v úvode povedal, že prvá polovica pôjde dosť do hĺbky, do téorie, do techniky, a môže vyznieť trochu nezaujímavo alebo nezábavne, ale sú to tie kľúčové veci, ktorých zvládnutie a pochopenie nám pomôže poobede si užiť kopu srandy. Pokúsim sa vám obsah kurzu sprostredkovať cez moje poznámy čo najvernejšie, ale isto chápete, že to čo vám majster ukáže, vysvetlí a aj predvedie, sa nedá reprodukovať. A už vôbec nehovorím o tom, ako nás pri tréningu sledoval a každého individuálne aj koučoval.

Ergonómia a nastavenie motorky

V tejto časti sme sa zdržali pomerne dlho a k slovu prišlo aj náradie, každý upravoval svoju motorku. Samozrejme, aj ja. Musím povedať, že na tento kurz mi KTM CEE zapožičala novú KTM 1290 Super Adventure R. Veci ohľadom ergonómie prejdem čo najstručnejšie formou odrážok:

• Poloha riadidiel (natočenie v svorkách) - vpredu znamená väčšiu odozvu a agilitu, dobré zatáčanie, menšia stabilita. Vzadu (bližšie k telu): pohodlie, stabilita, na rýchlu jazdu, napr. rally...
• Pozícia páčok – tu Chris vyvrátil a ukázal typickú chybu mnohých jazdcov, a to príliš sklopené páčky dole, čo jazdci ospravedlňujú lepším ovládaní pri jazde v stupačkách. Ak má jazdec správnu pozíciu v stupačkách (bude neskôr), páčky sú tak ako v sérii takmer vodorovne či mierne sklopené dole. Veľmi skolpené – hrozí, že sa páčka vyšmykne.
• Tip a Trik – Chris ukázal fintu, ako sa jednoduchým posunutím páčky spojky a brzdy – celého držiaka i s nádobkou kvapaliny smerom do stredu riadidiel - zlepši ovládanie a odozva. Jazdec tak ovláda páčku ďalej od piestika a má tak väčšiu páku.
• Nastavenie výšky riadidiel – Chris vyvrátil ďalší omyl množstva jazdcov. Možno medzi nich patríš aj ty. Motorky ako KTM prechádzajú rukami mnohých profi testovacích jazdcov. Ak by bolo potrebné, aby boli riadidlá vyššie, nastavil by to tak už výrobca. Tu Chris zdôraznil, že ak má jazdec správny postoj v stupačkách, tak výška riadidiel ako je v sérii je úplne správna. Možno jedine ak máš nad dva metre mal by si sa poobzerať po zvyšovákoch.
• Pedál zadnej brzdy - má byť trochu nad stupačkou, a keď je brzda v zábere, tak by mal byť horizontálne so stupačkou.
• Poloha prednej vidlice – možno vieš, že vidlica sa dá v okulároch pohybovať hore a dole do viacerých polôh, a výrobca tam preto dal aj malé zárezy, aby si nastavil obe vidlice rovnako. Viac hore - viac váhy dozadu, agilná, menej stabilná, technický terén. Vidlica viac dole: stabilnejšie, pre rýchlu jazdu – rally. Chris povedal, že polohu vidlice používa i na nastavenie geometrie keď ide s batožinou/spolujazdcom, je to oveľa lepšie ako zmena predpätia pružiny, ktorá ovplyvňuje tvrdosť a citlivosť pruženia.
• Tlak v pneumatikách - nie je dôležité číslo, ale pocit. (Navyše v každej pneu treba iný tlak.) Keď koleso šmýka a odskakuje, má asi veľa tlaku. Príliš mäkká pneu sa zas deformuje, nedrží stopu, pláva, a cítiť rany do ráfikov. Chris nosí pumpu z biku, aby si vedel tlak upraviť.
• Vo všeobecnosti platí pravidlo: čím mäkší terén (blato, piesok) vyžaduje nižší tlak pneumatík. Tvrdý terén (skaly) vyšší tlak. V prednom kolese mierne vyšší tlak ako vzadu.
• Nastavenie podvozku – keďže adventure motorky sú na cestu aj do terénu, je tu kompromis. V sérii sú mäkšie pružiny, pretože zákazníci nejazdia extrém offroad, a na ceste by to bolo zle. Nastavenie na agresívny offroad = na ceste ti vybije zuby :) Na KTM pre nastavenie offroad je dobre začať na Sport settingu a postupne upravovať. Pozor, vždy treba zmeniť len jednu vec, a hneď vyskúšať.
• Nastavenie podvozku je veľmi komplikované – prvý krok je porozumieť – to znamená nájsť si svoj okruh, skúšať jazdiť a potom si naklikať jednotlivé nastavenia do extrémov na krajné hodnoty. Vždy len jedno nastavenie a previezť sa. Ako jazdec treba pochopiť, čo ktoré nastavenie robí.
• Všeobecné pravidlo: pre mäkký terén použiť tvrdé nastavenie a naopak. Nie je to ale nemenná dogma. Treba experimentovať, a veľa do toho hovorí aj individuálny jazdecký štýl a preferencia jazdca.

Postoj a posed na moto

Keď sme mali mašiny nastavené a porozumeli technickým detailom, presunuli sme sa k správnemu posedu a postoju.

Pozícia sedenia by mala byť čo najviac vpredu, so snahou dostať čo najviac ťažisko nad predné koleso. Toto sa na adventure motorkách robí naozaj dosť ťažko, lebo na sedlo nadväzuje väčšinou vysoká a tlstá nádrž. Predstav si ako vyzerá sedlo na MX či enduro motorke, a ako umožňuje jazdcovi sadnúť si poriadne dopredu.

Pri posede je dôležité vytočiť panvu a vystrieť chrbát. Kľúčová je poloha lakťov - čo najširšie. Ak sú lakte na úzko, tak veľké svaly trupu sa nezapájajú a ruky sa veľmi rýchlo vysilia. Dlane by sa mali vytočiť smerom von (ukazovák smerom dnu a na páčky). Tu veľa rozhoduje aj tvar riadidiel – Chris používa rovnejšie. Dôležité je aj kontrolovať polohu hlavy. Nohy majú byť na stupačke špičkou.

Postoj v stupačkách je veľmi dôležitý, pretože umožňuje lepšie pracovať s ťažiskom. Noha by mala byť na stupačke špičkou, postoj v strede chodidla nie je správny. Dôvod je zrejmý z jednoduchého pokusu: postav sa na zem a skús vyskočiť bez toho, aby si pootočil členok :)

Pri stoji v stupačkách sa treba ohýbať v kolenách a panve, a nie ohýbať chrbát. Celé predkolenie by malo byť v podstate kolmé na zem, kolenami zovrieť nádrž a ohyb v kolenách a panve. Postoj pokrčený so zadkom vystrčeným dozadu. Pri správnom postoji jazdec nemá potrebu dvíhať riadidlá, ale meniť sklon páčok. Lakte podobne ako pri sede vonku, ruky vytočené a správne držanie gripov.

Technika zatáčania

Po teórii sme konečne prešli na cvičisko. Na lúke bol namotaný slalom s pomerne ostrými zákrutami. Na tejto na prvý pohľad jednoduchej trati sme sa pustili pod Chrisovým dohľadom na tréning jazdy ako v sede, tak aj v stupačkách. Základom je posed/postoj vysvetlený v predchádzajúcej časti.

Technika prechodu zákruty spočíva v tom, že správnym presunom ťažiska treba pomôcť motorke a pneumatikám pri prejazde zákrutou a umožniť tak bezpečnejší a rýchlejší prejazd. Ťažisko sa v tomto prípade vysúva čo najviac nad os miesta dotyku pneumatík s podkladom. V podstate ide o opačný pohyb ako pri jazdení vo vyšších rýchlostiach na ceste (keď sa vysadá do vnútra zákruty).

Pri jazde posediačky je treba kolenami zovrieť nádrž a spolu s náklonom motorky do zákruty vysunúť zadok smerom von zo zákruty. Ako sú lakte hore, tak v podstate tlačíme jednu stranu riadidiel dole a druhú hore. Hmotnosť sa prenáša na vonkajšiu stupačku.

V stupačkách je to veľmi podobné, ale postoj nám umožňuje oveľa väčšiu prácu s ťažiskom. Správnou technikou nám Chris predviedol neskutočné náklony ťažkej motorky na TKC-čkách a na mokrej tráve. Priznám sa, že aj keď mi tieto veci neboli neznáme, tak som mal so sebou čo robiť, aby som sa zbavil zlozvykov. U mňa hlavne nedržanie vnútorného kolena pri nádrži. Chris ma raz aj zastavil a vysvetľoval mi, čo robím zle.

Extrémnym cvičením zatáčania bola jazda do kruhu alebo do osmičky s riadidlami vytočenými nadoraz! Takéto niečo som nikdy neskúšal. Fígeľ je v tom, že počas bežnej zákruty jazdec podvedome koriguje smer miernymi pohybmi riadidiel a nie prenosom váhy. Ak dokážeš dať riadidlá nadoraz a zatáčať, potom pre udržanie rovnaváhy pracuje iba prenos tela. Táto jazda si ale vyžaduje tak nízku rýchlosť, že musíš navyše pracovať jemne aj s plynom a spojkou, takže cvičenie je o to komplikovanejšie. Aj preto niet divu, že sme pri ňom padali v takom tempe, že Chris nestíhal medzi nami pobehovať a dvíhať motorky. A viete čo? Čuduj sa svete, nik nevypadol smerom von zo zákruty :-)

Prenos váhy pri akcelerácii a brzdení

V ďalšom cvičení sme si ukázali ako sa dá pomôcť si správnym postojom a prenesením tela pri akcelerácii a brzdení. Pri akcelerácií je potrebné preniesť hmotnosť dopredu, trup nad nádrž a lakte hore. (Ako vždy.) Naopak, pred plánovaným brzdením hmotnosť dozadu, až nad zadné sedadlo.

Zaujímavým trénigom bolo aj trénovanie rozbehu a potom brzdenie iba zadnou brzdou, a to tak, aby nedochádzalo k blokovaniu kolesa – teda k nestabilite. Toto cvičenie je dobré na získanie istoty a citu pri brzdení zadnou brzdou, a jeho správne zvládnutie pomôže vyhnúť sa pádu z prehnaného zablokovania zadného kolesa. Tu je dôležité mať správne nastavenú aj výšku brzdového pedálu.

Prechod (preskok) cez prekážku

Po obede sme sa pustili do trénigu prejazdu prekážky – v našom prípade to bola drevená kláda. Vo videu to nájdete hneď na začiatku, ale potom aj neskôr, keď nám to Chris predviedol prvýkrát i s našou reakciou. Akože OK, takú prekážku som už prešiel, ale určite nie takou ladnou technikou. A v čom je fígeľ?

1. správny postoj, 2. správny prenos ťažiska, 3. práca so spojkou a plynom. Aké jednoduché, že? Rozmeňme si to na drobné: nie je to rýchlosť, čo pomáha prekonávať prekážky, ale zrýchlenie. Ak by sme do tejto prekážky narazili veľmi rýchlo, aby by sme ju neprešli. Technika teda pozostáva zo spomalenia pred prekážkou, tesne pred prekážkou treba zhupnúť prenesením ťažiska podvozok, a keď sa vidlica už vracia hore, v správnom okamihu cez spojku akcelerovať. Predné koleso ide do vzduchu a hladko cez prekážku. Zároveň preniesť váhu dozadu, silno zovrieť motorku kolenami, pretože bude nasledovať náraz zadného kolesa do prekážky a následný odskok. Jednoduché? Vyskúšaj si to. Pravda je taká, že po pár pokusoch to pekne zvláda aspoň polovica jazdcov, i keď boli aj nejaké mierne pády...

Výjazdy

Výjazdy sú ďalšou kapitolou. Všetko sa znovu odráža od správneho postoja a práce telom. Toto už treba mať všetko v podvedomí. Chris sa však najprv venoval spôsobom, ako sa vo výjazde vyhnúť problémom, krízovkám a ako z nich von.

Asi najhoršie, čo sa môže stať v kopci je, keď vám motorka padne hore kolesami, prípadne sa začne aj kotúľať. Tomu sa dá vyhnúť správnym postavením sa do kopca a udržiavaním nohy vzdialenej od kopca na stupačke. Okrem toho, že náš kopec bol strmý, tak bol aj naklopený. Chris presne ukázal ako treba motorku viesť, aby k prevráteniu a „došlapu krátkou nohou“ nedošlo. Rovnako, ak už máš v kopci zastať, správna technika je nechať motor zdochúť a hlavne nevymačknúť spojku. V strmine predná brzda motorku neudrží a nasleduje zvyčajne pád.

Potom nám Chris predviedol techniku, ako sa dá i v tomto kopci po zastavení znovu rozbehnúť. Z miesta, kde by sme my asi otočili motorku a šli skúsiť výjazd znovu, zastavil. V prvom rade je potrebné sa pozrieť dozadu, a ak sa dá, spustiť si motorku dozadu na rovnejšie miesto. Chrisovi stačilo aj 20 cm. Nemá zmysel „píliť“ kopec na jednom mieste a vykopať ešte hlbšiu jamu. Potom Chris vyskočil do stupačiek, intenzívne prepružil motorku, aby dal čo najviac trakcie dozadu, prudko akceleroval a vyhupsol motorku z problémového miesta. Hmmm... To by si proste musel vidieť...

Po riešení krízoviek sme sa dostali k samotnému výjazdu. Ťažká motorka má v hmotnosti svoju nevýhodu, ale aj výhodu. Tou výhodou je hybnosť, teda keď už je tá ťažká motorka v pohybe, svojou zotrvačnosťou dokáže prekonávať terény. Túto hybnosť treba čo najviac využívať.

Každý výjazd sa dá rozdeliť do troch sekcií. Dole je zvyčajne najjednoduchší a najmenej strmý úsek, povedzme prvá tretina. Tento úsek treba využiť na získanie rýchlosti. V druhej sekcii je potrebné túto rýchlosť udržať, pracovať s plynom, buď ho udržiavať alebo pridávať a uberať, podľa potreby. No a posledná časť je zvyčajne najstrmšia a s najhorším podkladom, tam treba získanú hybnosť – zotrvačnosť - zužitkovať na prekonanie prekážky a vyhupnúť sa na vrch. Výjazd, ktorý sme tu mali (možno ho niektorí poznáte), potom vyšla asi polovica účastníkov kurzu. Mne sa to podarilo dokonca na prvý pokus.

Tréning jazdy po zadnom

Na záver sa Chris dostal aj k tomuto tréningu, ktorý vraj bežne s veľkými motorkami nerobí, i keď to považuje za dôležitý tréning. Dvihnúť tieto motorky na zadné na offroad podklade nie je až také jednoduché. Sú ťažké a zadné koleso zvyčajne nemá dosť trakcie, a pri tom výkone, čo motorka má, skôr prešmykne ako by dvihlo motorku. Chris nám vysvetlil, že skôr ako frajerina je tento tréning super na celkovú koordináciu a zosúladenie práce telom, so spojkou a s plynom. Technika je rovnaká ako pri prejazde klády. Prepruženie motorky, prenos ťažiska dozadu, spojka, plyn. Nohu treba mať na zadnej brzde pripravenú, korigovať zdvihnutie kolesa.

Záverečné jazdenie v lese a po trati

Na záver sme si už len pojazdili na trati a aj v lesných výjazdoch. Nebol problém prekonávať zakopané pneumatiky či brvná na trati a ani technicky jazdiť kamenné úseky či potok. Tu si môžete pozrieť parádny zostrih z tréningu, ktorý natočil, ako inak, Miro Lacko:

Video: Chris Birch Adventure Offroad Training Slovakia | oficial video

Záver

Zajazdiť si v teréne a nechať sa koučovať človekom ako je Chris bol nesmierny zážitok. Chris sa ukázal ako perfektný chlapík, veľmi skromný, ochotný pokecať o čomkoľvek, vysvetliť, či len tak posrandovať. Márne by ste u neho hľadali nejaké „hviezdne maniere“. Vidieť ho jazdiť bolo ako sledovať najvyšší level techniky jazdy, a často sme mali pocit, že pre neho platia azda iné fyzikálne zákony.

Avšak Chris jazdiť nielen vie, ale svoje skúsenosti vie aj perfektne odovzdať, vysvetliť, predviesť, a čo je dôležité, študentovi aj presne povedať, čo robí zle. Osobne si myslím, že tento krátky jednodňový kurz dal mnoho asi každému jazdcovi, ktorý sa ho zúčastnil.

Pokúsil som sa vám čo najpresnejšie a najdetailnejšie odovzdať čo najviac, ale vo forme písaného textu je to naozaj náročné. Sám mám čo robiť, aby som si naučené a vyskúšané veci dostal pod kožu a zbavil sa mnohých zlozvykov, ktoré som za roky nazbieral. Začal som tým, že som si už nastavil lepšie ergonómiu na motorke, a často myslím na to, aký postoj na motorke mám...

Záverom treba poďakovať neskutočnému úsiliu Maťa Alušika a Rada Žubora z Motoshopu Žubor, vďaka ktorým sa podarilo chlapa ako je Chris na Slovensko dostať, a takúto akciu zorganizovať. Samozrejme, pomocnú ruku podala aj KTM CEE, ktorá pozvala vybraných novinárov a zapožičala im motorky KTM 1090/1290 Adventure R.

Chrisa Bircha na Slovensko pozval a tréning zabezpečil Motoshop Žubor. Motocykel KTM 1290 Super Adventure R 2017 zapožičala KTM CEE.