História Pionier: Crossové Mini 555

Pre začiatok kariéry pretekára to už bolo pozde. Skôr jazdiť bolo nezákonné. Paradoxne ale existovala organizácia Zväzarm (Zväz pre spoluprácu s Armádou), ktorá pripravovala mladých šampiónov. Paradoxom bol aj fakt, že pretekárske motocykle nikto nevyrábal. Faktom bolo to, že ak chcel niekto jazdiť musel mať najskôr primeraný motocykel v súkromnom vlastníctve. Tatkovia preto pre budúcich šampiónov museli motocykel najskôr nejak získať. Továrenský originál zo zahraničia sa individuálne kúpiť a doviesť reálne nedal. Nevyhnutné bolo teda motocykel postaviť z dostupných dielov z domácej produkcie a následne ho vo Zväzarme legalizovať, samozrejme ak ste tam našli človeka, ktorý by to zastrešil. Zúčastňovať sa organizovaných pretekov to bola kapitola sama o sebe. Náklady niesol otec-tréner a odmeny získaval predovšetkým Zväzarm a jeho ľudia. Jazdcovi a oteckovi obyčajne zostal predovšetkým vavrínový veniec, plaketa, alebo medaila. Každopádne stroje boli niekedy veľmi rozmanité a ak sa objavili nebodaj viaceré rovnaké, tak to bilo do očí. Dodnes sa v inzerátoch takéto náradie objavuje.

Prvým takým minicrossom na ktorý som sa zameral je zmenšený Jednosedadlák v zelenej farbe. Rám 550-555 je znížený, vybavený zrejme najskôr motorom 555 a neskôr 05 a vyššie. Nádrž je z mopeda Jawetta Sport a bantamové kolesá sú vybavené nábojmi z Jednohrba. Za estetické stvárnenie sa autor vôbec nemusí hanbiť. Dojem zosúladeného celku umocňuje aj výfuk z mopeda Stadion.

Druhým náradím je stroj podobnej koncepcie, no tento ale nemá pôvodný rám 550-555 znížený. Pohonná jednotka je z Pioniera 05 a vyššie. Za zmienku stojí atypicky umiestnená originálna nádrž 555 a malá podsedadlová kapotáž vytvorená pravdepodobne rozrezaním plastového kanistra.

Podobným smerom ako staviteľ zeleného minicrossu sa uberal aj autor červeného miniendura. Podobne ako zelený stroj aj toto endurko má znížený rám, no konštruktér šiel ešte ďalej a prepracoval tlmenie. Klasické pružiny nahradil takmer vodorovne uloženým tlmičom s vonkajšou pružinou. Tomuto faktu podriadil aj dolné ukotvenie originálnej nádrže na ktorú umiestnil malú kapsičku. Motor má bloky 05 a vyššie, no valec a hlava sú z Jednosedadláka, ale karburátor je otočený filtrom na ľavú stranu. Pravej strane mini endurka dominuje veľký výfuk a samozrejme aj kryty proti popáleniu nôh jazdca.

V dobovej tlači som narazil na ešte jeden projekt, ktorý som už spomínal v súvislosti s predošlým typom 550. Jeho konštruktér ho postavil pre svojho syna z Jednohrba, ktorému znížil rám a zmenšil zadnú oblúkovú kyvnú vidlicu. Malý šampión sa na ňom preháňal pomedzi kužele a bol jedným z najmladších účastníkov podujatia konaného v areály nejakej českej autoškoly postavenej za výdatnej pomoci bývalého socialistického oceliarskeho giganta.

V ďalšej sérii predstavím stroje, ktoré síce sú osadené prevažne motormi 555, ale ich rámy zrejme vychádzajú z typov 05 a vyššie, čo naznačuje zadná kyvná vidlica s dvoma tlmičmi. Prvým je malá terénka, o ktorej autor originálneho článku v časopise Stop tvrdil, že bola postavená za pol roka z dielcov Babetty. Osobne si ale myslím, že dielce sú vrátane motora z rôznych typov Pioniera. Motor je 555, valec a karburácia 05 a vyššie, tlmič výfuku môže byť Babetta. Rám má doma robenú zadnú kyvnú vidlicu. Predná vidlica môže byť Babetta. Nádrž má komínový tvar a teda bude pravdepodobne plastová.

Ďalším projektom bolo dielo kolektívu žiakov Stredného Odborného Učilišťa Strojného pri ČZM Strakonice (České Závody Motocyklové Strakonice). Typickým znakom prislúchajúcim továrni ČZ bola aplikácia originálnej motocrossovej nádrže ČZ. Motor tejto "malej Z-ky minicrossky" javí pôvod z 555-ky. Pozoruhodné je to, že mini je vybavené len zadnou brzdou. Na prednom kolese totiž absentuje brzdový bubon a samozrejme aj brzdová páčka na riadidlách. Kolesá pravdepodobne konštruktéri použili z vtedy bežne dostupných fúrikov. Popod sedadlo vedený výfuk bol samozrejmosťou, za zmienku stojí aj zadný blatník, ktorý je súčasťou podsedadlových panelov. Týmto projektom dali učni vtedajším fanúšikom motocrossu najavo, že to, že sa pripravujú práve v učilišti svetoznámej značky zaväzuje nielen budúcim zamestnaním, ale aj lojalite k značke v záujmovej činnosti.

Žltý minicross, podobne ako predošlý projekt, podľa fotografií bol tiež esteticky zosúladený, no nádrž tentokrát bola použitá z dvojrýchlostnej Babetty. Koncepcia mi pripadá podobná ako u študenského projektu, no čas realizácie nasvädčuje, že je tam posun o niekoľko desaťročí. Prvá fotografia, ktorú som objavil mi hneď napovedala, že použité plasty boli továrenské a podľa farby by som si tipol SUZUKI , no motor 555 a pôvodná časť rámu ma usmernila na Jednosedadlák. Na ďalších fotkách bola už zabudovaná nádrž a to ma utvrdilo, že dôraz autor kládol aj na estetiku a nie len účelovosť. Na tomto stroji ale vrchom vedené výfukové koleno zostávalo na ľavej strane vrátane malého koncového tlmiča.

Časopis Stop v roku 1984 priniesol zmienku o vtedajšej mladežníckej súťaži Zenit. Táto bola sporadicky na celoštátnej úrovni usporadúvaná vtedajšou organizáciou SZM (Socialistický Zväz Mládeže) a predstavovala v skratke "Zrušnosť-Elán-Náročnosť-Iniciatíva-Tvorivosť ZENIT" . Priznám sa, veľmi ma nenadchýnali aktivity tejto organizácie v ktorej členstvo bolo povinné, takže aké boli podmienky a kto sa mohol zúčastniť pre mňa znamená nepodstatnú informáciu. Uzavretím tejto celoštátnej akcie bola výstava konaná v Prahe v Parku kultúry a oddychu Júlia Fučíka na ktorej bolo predstavených viac ako 2000 exponátov. Z toho početnú skupinu tvorili dvojkolesové tátoše. Počnúc minimotocyklami, cez mopedy, cestné pretekové, či crossové motocykle. Popredné umiestnenie získala prestavba motocrossového špeciálu ČZ 125 typ 511 na vtedy populárne Enduro (pomenovanie športového motocykla vychádzajúce z motocyklov pre Šesťdňovú terénnu súťaž). V inom segmente získal ocenenie cestný pretekový špeciál v objemovej triede GP 80 s motorom Yamaha. Pre mňa najpozoruhodnejším bol minicross s motorom Pionier 555, zvýšeným rámom 05 a vyššie s prepracovanou zadnou kyvnou vidlicou s jediným zvisloumiestneným tlmičom s vonkajšou strunou.

Rozprávanie o minocrossoch Pionier by som ukončil strojmi,ktoré síce majú základ v Pionieroch, ale počet dielcov z typu 555 nie je prevažujúci, ale sú na projektoch použité.

Kompaktný dojmom pôsobí terénne náradie so zníženým rámom a prepracovaným zadným tlmením. Motor je 555, ale hlava valca je 05 a vyššie. Na ľavej strane je veľký výfuk cigarového tvaru a trialovým kolenom. Aby s na ňom jazdec pri zdolávaní terénnej trate nepopálil je vybavený krytom farebne zladeným s náddžou a malými blatníkmi. Autor použil nádrž z mopeda Stadion S11. Malá crosska vyzerá kompaktne a je nielen funkčne, ale aj esteticky zvládnutá.

Druhým je stroj so zaujímavou zadnou kyvnou vodlicou. Perličkou na ňom je vodorovne pod sedadlom umiestnená tlmiaca jednotka pripomínajúca vzduchový vankúš s troma komorami, ktoré vo mne evokujú mechy akordeónu, či ľudovo harmoniky. Na zlepšenie priebehu tlmenia je stroj vybavený dvoma pneumatickými tlmičmi používanými v zadných výklopných dverách bežných osobných automobilov. Bloky motora sú z typu 05 a vyššie, no valec hlava a karburácia je z 555-ky. Za zmienku stoja aj plasty, ktoré dávajú tušiť pôvodné použitie v bežnom spotrebiteľskom endure zrejme japonskej značky.

Ostatným minicrossom je modrá terénka, ktorá má základ zrejme v type 05 a vyššie, no mimo trialovo vedeného dlhého kolena výfuku za zmienku stojí jednodielna kapotáž zakrývajúca nádrž, podsedadlové panely, pokračujúca do zadného blatníka. Z akého je materiálu si tiež môžem len tipnúť. Vzhľadom na hranaté tvary by som bol za ohýbaný plech doplnený plastovými kytmi v donej časti kapotáže. Prakticky väčšina komponentov sa nachádza pod kapotážou a teda z čoho boli použité sa z fotografie zistiť nedá. Nádrž môže byť 555 v netypickom postavení, alebo z dvojrýchlostnej Babetty s premiestneným hrdlom. Evidentná je ale radiaca páčka z 555-ky, či 550-ky. V mini na báze 555 budem pokračovať.