Splnený sen po 30 rokoch - Honda VF500 F2

Honda v tom čase pustila do sveta jej famóznu VF-kovú radu. Najprv krásnu VF 250 V2 a potom VF 500 F s V4 konfiguráciou. Radu dopĺňala legendárna VF (neskôr VFR) 750. Ako nádejnému 18-ročnému „konštruktérovi“ v Považských strojárňach, oddelenie motovývoj, sa mi vtedy dostal do rúk nemecký (takmer zakázaný) Motorrad magazin, kde boli tieto motorky popisované a testované.

A tak vznikla nenaplnená láska: 18-ročný pupákový puberťák v ČSSR (pre mladšie ročníky Česko Slovenská Socialistická Republika) a krásna Miss z Japonska účinkujúca prevažne na cestách v NSR (pre mladšie ročníky Nemecká Spolková Republika). Roky plynuli a čas dal zabudnúť na mladícke lásky. Takmer na všetky. Okrem jednej.

Keď som služobne cestoval na jeseň 2014 do Nemecka, nedalo mi a prelúskal som, iba tak, nezáväzne, bez manželkinho vedomia e-bay s podtitulom HONDA VF 500 F „zu verkaufen“. A čuduj sa svete, moja láska z mladosti bola na predaj. A nie jedna. Boli roztrúsené po celom Nemecku. Ale jedna bola na mojej trase. Ako to už v živote býva, asi to nebola tá najlepšia z ponuky. Ale to si my, starí ženáči myslíme často.

„Ochvácený“ ponukou som sa jej pri kúpe bližšie ani neprizeral. Doma som časom prišiel na to, že však mohol som sa.. Odreninky vľavo aj vpravo som veľkoryso prehliadol. Veď čo by človek chcel po toľkých rokoch. Bolo mi jasné, že takáto kráska musela počas života vystriedať niekoľko partnerov. Utešovalo ma, že posledným partnerom bola žena. Nie síce z registrovaného, ale riadneho partnerstva, ale žena. Že sa nedala naštartovať, lebo karburátory boli v kartónovej krabici? Žiaden problém. Teda vtedy. Doma v pivnici to už problém bol, a riadny.

Veľké prekvapenia ma však taktiež čakalo po otvorení palivovej nádrže doma. V Nemecku, pri preberaní nepojazdnej motorky mi ani nenapadlo otvoriť ju, veď načo aj. O to väčšie bolo potom moje prekvapenie potom.

Po otvorení nádrže sa celou malou dielňou rozšíril svetelnou rýchlosťou neuveriteľne prenikavý výrazný zápach. Keďže mám dielňu v suteréne rodinného domu, za pár minút pribehla manželka, že ten môj motorkársky „smrad“ má až v kuchyni. Z nádrže som vypustil divnú tmavohnedú extrémne raziacu tekutinu. Podľa informácií predchádzajúceho (nemeckého) majiteľa bol v nádrži posledných 20 rokov iba (nemecký) benzín. Predchádzajúci majiteľ, ako som spomenul, bola žena, a to vzbudzovalo pri kúpe motocykla plnú dôveru. Pravosť motocykla som si nechal preveriť v Honde na Slovensku, bolo to OK.

Predpokladal som, že ma čakajú nejaké remonty. Ale už v prvé dni bola latka nasadená pomerne vysoko a bolo jasné, že bez odbornej pomoci repas nezvládnem. Optimizmus vo mne vzbudzoval pocit, že päťdesiatnik z bývalého socialistického tábora si domov priviezol o dvadsať rokov mladšiu bývalú lásku. (veď tridsaťročná stále nemusí byť na zahodenie...)

Rýchlo mi bolo jasné, že pôvodné karburátory sa nenachádzali v kartóne iba tak. Boli jednoducho nepoužiteľné. Nastalo horúčkovité až zúfalé hľadanie na e-bay. Najlacnejšie karburátory boli len toť v USA za 250 USD. Bez dopravy. Hrôza pomyslieť. Ani neviem ako, za 66 éček som ich cez inzerát našiel pri Slavkove u Brna. Aj s lankami. Zázraky sa dejú. Zázrak, lebo tieto boli poskladané, nerozobrané a ešte z nich pri preberaní vytekal benzín. Ja som tie pôvodné rozobral, že ich vyčistím. Ani v Honde v Japonsku by ich už neposkladali. Kto raz skúsil, vie o čom píšem. Kto neskúsil - dobrá rada: karburátory z V4 sa doma nerozoberajú.

Hľadal som niekoho, kto mi tie nešťastné karburátory namontuje a naladí. Zo zúfalstva ma vytiahol Hergi - skús p. Kozáka z Pezinka. On má s takýmito „pacientmi“ skúsenosti. No jasné, ako som mohol na neho zabudnúť. Veď som o ňom a jeho šikovných rukách pred časom písal.

Jeho šikovné ruky sú zlaté a je to chodiaca a pracujúca enciklopédia, čo iba výnimočne potrebuje knihu, aj to iba na potvrdenie ventilových a reťazových vôlí, karburátorových otočiek a podtlakových hodnôt. Ten človek si pamätá toľko, že ani v Honde v Japonsku si toľko nepamätajú.

Nastavil a doladil ventily, namontoval a zosetupoval karburátory a všetko čo s tým súvisí tak, že to, na čo si netrúfli v Nemecku, fungovalo na Slovensku. To bolo na jeseň 2014. Podľa jeho rady som potom vypustil na zimu benzín s karburátorov. A v marci 2015 po naliatí benzínu motor naskočil na prvé zaštartovanie. To sa mi tuším ešte nikdy nestalo. Po dlhom čase bez prevádzky aspoň raz motor vždy pretočí „naprázdno“. Normálne som sa zľakol, keď to chytilo na „prvú“.

„Nalial som benzín“. Smiešne jednoduchá veta. Ako som spomínal, v nádrži bol riadny bodrel. Skúšal som ju vyčisť perchlórom, technickým benzínom, petrolejom, naftou, motopurom, odstraňovačom asfaltových škvŕn, silikónom, acetónom, syntetickým riedidlom. Nič. Ten nechutný mazľavý akoby decht odolával všetkému. Iba nie p. Kozákovi. „Je to jednoduché, vriacou vodou v nádrži zalejte hydroxid sodný, nechajte pôsobiť niekoľko hodín, vypláchnite vodou, opakujte asi trikrát a bude to. Pozor na hliník, ten dostane zabrať!“ A bolo. Aké jednoduché, keď to človek vie. A pán Kozák to vie.

Vymenil som spojkovú a brzdovú kvapalinu. Platničky aj kotúče sú v poriadku, tie som nemenil. Kúpil som mokrú (ako za starých čias) batériu. Janči Lukáč mi to prezul do nových Bridgestoniek. Apropo pneumatiky. Keď mi kuriér priniesol nové pneu, myslel som si, že mi dodali dve predné gumy. Taká bola hlavne tá zadná (110 mm) úzka.

Všetko som vyčistil a naleštil. Nalial som do vyčistenej nádrže benzín - a ten mi z nádrže stekal zvonku po úplne inej ako palivovej hadičke. Myslel som si, že skolabujem. Rozobral som palivový kohút a ten bol rovnako zasr.tý ako nádrž. Úplne som naň zabudol. Benzín pretekal cez gumové krúžky, ktoré už nikto nevyrába a takmer sa nedajú zohnať. Pre p. Kozáka žiaden problém: „Podložte to samolepiacim alobalom tak, aby X-kový krúžok dosadal na vonkajšiu stenu.“ Ani sa nebudem rozpisovať, ako to dopadlo. Motor opäť chytil na „prvú“ a všade sucho.

Nepovažujem sa za morálne spôsobilého vyjadrovať sa kvalifikovane k jazdným vlastnostiam Hondičky. Prečo zdrobnenina Hondička? Mám 190 cm a 91 kg. (no dobre, a takmer 51 rokov...) Kto by pred 35-rokmi vyvíjal v Japonsku motocykel pre takéto parametre? Tento motocykel bol určený pre podstatne menšie telesné schránky a inú vekovú kategóriu...

Späť k téme. K skvelým jazdným vlastnostiam sa vyjadrovali odborníci pred 30-timi rokmi. Stačí pobehať po nete a dostanete objektívne hodnotenia.

Toto moje subjektívne je založené hlavne na dojmoch z jazdenie na gokartovom okruhu pri DS. Boli to vôbec moje prvé skúsenosti z jazdenia. Po nasadnutí je to maličká motorečka, ale typicky dobrá honďácka ergonómia. Riadidlá majú dobrý sklon aj výšku. Padli do ruky. Relatívne dobre čitateľná palubovka s minimom údajov zodpovedajúca svojmu veku. Na okruhu aj tak vnímate iba otáčkomer. V tomto prípade bolo stráženie otáčok o to dôležitejšie, že motor už je v kondícii zodpovedajúcej jeho veku. Asi tak, ako keď 50-roční „Old Boys“ hrajú futbal. Už to všetko skrátka nemusí byť v tých najvyšších otáčkach. Ide o to odohrať zápas a v zdraví sa vrátiť domov.

Sedadlo je relatívne nízko nad zemou, asi 780 mm a tomu zodpovedá aj pozícia stúpačiek. Pri razantnejšom jazdení a náklonoch som ich občas škrtol o asfalt. Je to samozrejme aj kvôli tomu, že pôvodná zadná pružiaca jednotka má už niečo za sebou a o prednej vidlici platí to isté. Pruženie teda celkovo pôsobí vláčnejším dojmom, ale z kombinácie rám – motor ide stále veľká dôvera. Motor má okolo 70 koníkov a oceľový rám vzbudzuje dôveru. Aj preto som po pár okruhoch dostal VF-ku „na koleno“. Samozrejme nie pretekársky, ale hobícky. A môžem povedať, že veľmi som si ten pocit užíval. Pred 30 rokmi som ani nesníval, že raz budem mať v garáži môj sen a že dokonca si pošúcham pri jazde slajdre.

Svoj podiel na pohodovom jazdení majú určite aj pneumatiky Bridgeston BT 45 F. Pôvodné pneu boli „ako nové“ ale mali jednu malú chybičku: boli iba asi 18 rokov staré... Ako som už spomínal vyššie, tie pneu sú „fancy“ , ako hovoria Angláni. Hlavne tá zadná je až komicky úzka, ale svoju funkciu obe plnia až prekvapivo zodpovedne.

No a to je asi všetko. Niekde som čítal čosi ako: „nechoďte za svojimi snami príliš dôrazne, môžu sa vám raz splniť...“ Ja som na splnenie môjho sna čakal cca 30 rokov. Skôr trpezlivo ako dôrazne, ale som rád, že sa mi splnil.