Jazdy pre radosť, diel tretí

Veľmi mi je ľúto , že podujatie sa nezaobišlo bez malých nehôd. Všetci účastníci však nakoniec odišli po svojej osi a iba s malými odreninami a škodami na mtc. Mojou malou útechou je, že všetky tie drobné pády neboli zavinené iným účastníkom, teda „menej ohľaduplnou jazdou“, ale nástrahami tohto okruhu.

Dnes sme prekonali rekord v podobe najskúsenejšieho (nemôžem, predsa napísať že najstaršieho...) účastníka. Ale myslím si, že sme prekonali nemerateľný rekord v zlepšovaní sa. Mám taký pocit, že dnes sa niektorí účastníci zlepšili o triedu viacej ako zvyčajne. Bolo to vlastnou zásluhou (že králik a brácho – a aj ďalší) ale aj zásluhou človeka, ktorému na nás záleží.

Vieme o tom, že Mikulec robí testovačky pre motoride. Rebrá a iné kosti si láme pri motocrose, a to mu stále nestačí. A potom príde medzi nás amatérov (a nie prvý krát) aby nám pomohol, lebo inak mu tá jeho motorkárska duša asi nedá.

Zhrniem to iba v pár slovách: Mikulec dnes odjazdil tak veľa okruhov pre kamarátov na zlepšenie ich jazdeckých návykov, že je to takmer neoceniteľné. Po jeho radách a odporúčaniach bolo zrazu vidieť vyššie sebavedomie, väčšie náklony. Všetci si začali jazdenie viacej užívať bez toho, aby išli nad svoje možnosti a do rizika.

Vy sami účastníci dnešného dňa viete, čo vám tento deň dal (alebo možno aj zobral) . Ja dúfam, že ste si to užili do samého konca. Ak bude dosť pozitívnych ohlasov, môžeme uvažovať nad ďalším podujatím.