Cesta na Rally Albania 2014 - Úprava KTM LC4 Rally 2. časť

Káble, káble, káble...

Momul sa postaral o držiak spínačov aj ovládača roadbook-u a tak sa môžeme pustiť do káblovačiek. Všetko treba pozapájať a upratať. Káble, káble, všade káble - už mi to lezie na nervy. Ale napokon je to splnené. Výsledkom sú tri spínače. Prvý funguje ako spínačka v polohe "Štart“ a motorka sa štartuje klasicky štart-gombíkom. V tejto polohe svieti parkovačka. Druhý spínač spúšťa svetlá. Tretí spúšťa napájanie tripmastrov a roadbook-u. Hlavná poistka od výroby zostala zachovaná, okruh navigačnej techniky má svoju vlastnú. Pre zicher zostáva osadený kábel pre navigáciu s vlastnou poistkou. Každý kábel treba skontrolovať samostatne v celom rozsahu otáčania riadidiel, potom samozrejme aj po vytvorení zväzkov (nepodceniť! – káble môžu mať iné chovanie, ak sú navzájom ovplyvňované, ako keď sú sólo). Musí byť istota, že sa nič neseká, nič nešponuje. A tak stále dookola 148 tisíc krát, ale treba si na tom dať záležať. Na izolačnom materiály a bźźźź páskach (terminus technicus od Momula) v žiadnom prípade nešetriť.

Čudné, že všetko funguje:

Ovládač RB je nastavený na ľavý palec a tak, že je krytý riadidlami. Obvykle sa dáva pod rajdy, ale tá poloha sa nám nepozdávala kvôli pádom/konárom. Ovládač je nastavený na polohu od seba-k sebe. Prevíjanie zatlačením dopredu je veľmi pohodlné, a prevíjanie späť (ktoré už tak pohodlné nie je) by malo byť len pre prípad opravy po navigačnej chybe. A to sa dúfam nebude stávať často.

Všetko funguje podľa predpokladov, zvláštne :-). RB je naozaj intenzívne podsvietený, kontrolky svietia, otáčkomer meria. Pri inštalácii otáčkomera sa vymenila sviečka za rejsovú irídiovú, tak to hádam nebude na škodu. Práce na kokpite sú hotové, aspoň na teraz.

Oranžové obdobie:

Pokračuje sa odstránením dôsledkov môjho “oranžového obdobia“. V tejto etape osobnostného vývoja som zrealizoval myšlienku, že čím viac oranžovej, tým lepšia KTM. A tak som mal oranžové stupačky, oranžový bočák aj oranžový centrál. Dokonca som už skoro nastriekal čierne chrániče páčok na oranžovo. Ono to vyzerá celkom dobre prvých 5 km, a možno by to aj vyzeralo dobre, keby som jazdil asfalt na pol úvezku robil v cirkuse. Lenže takto to bolo ošúchané z každej strany a vyzeralo to ako zle ogrcané. Treba tam farbu určenú do terénu, ktorej nevadí postupné dranie a ktorá je farebne bližšie k podkladu, aby šrámy až tak nekričali.

Modelári

Namiesto provizórnych náhrad kapotáže z obalových plastov som poprosil Stana, Momulovho brata a výborného leteckého modelára, o výrobu štítu. Pre neho je takáto vec hračka. Ani Momul nezaostáva v modelárskych schopnostiach. Keď bolo treba napraviť radičku, len som ju položil na kachle, aby sa nahriala. Majstrovi sa to ale nepozdávalo. Tak ju napichol na kutáč a šup s ňou do kachieľ na 3 minútky. A rozhodne sa oplatilo, dalo sa ňou potom robiť čo si len človek zaumienil. Takže ju mám krásne napravenú nie len čo sa týka odklonu od kartra, ale aj rotovania okolo pozdĺžnej osy.

Operácia sa podarila, pacientka žije!

Dozrel čas začas skladať. Na prekvapenie zadné plasty sedia lepšie, než pred úpravami, ale je to logické – podsedlovka je teraz vyrovnaná do pôvodné tvaru. Aj nádrž ide späť nejako ľahšie než som bol zvyknutý. Mám podozrenie, že je to kvôli odstráneniu metrov káblov, ktoré som naťahal popri ráme a robili tam “dusno“. Po dlhej dobe je kátéemka poskladaná a pripravená vrčať. Krásny pocit zase na nej jazdiť a cítiť ten charakteristický vrkot. Má takú krásnu odozvu na plyn a skvelý postoj za rajdami, to je prudko návykové. Ale čo je najlepšie, hneď vidím, že kokpit je lepšie nastavený než tomu bolo doteraz. Varianty EVO I až III mali tú istú chybu – príliš dopredu a príliš ostrý sklon. Spôsobovalo to nie ideálnu čitateľnosť prístrojov v stupačkách a nie idálny výhľad pred predné koleso v sede. Tento raz je to iná káva. Road-book má ideálny sklon a je otázne, ako sa ukáže nastavenie sklonu tripmastrov. Prvé pocity z jazdy boli také, že ich treba dať do menšieho sklonu, asi rovnobežne s road-bookom.

Iné polohovanie kokpitu je spôsobené aj tým, že som rajdy oproti EVO I – III znížil. Totiž: najprv som ich mal o 8 cm hore, čo bolo tvorené 5 cm polohovateľným nadstavcom od SW Motech + 3 cm pevné nadstavce. Teraz som dal 3 cm nadstavce preč a teda zostalo len + 5 cm. Aj predtým aj teraz je sklon nastavený na kolmo hore. Prvý pocit je z toho lepší. Skrátka správna poloha za rajdami sa musí hľadať, a nie je to otázka jedného pokusu... Ešte je možnosť dostať sa na 6 cm tým, že vyhodím z 5 cm nadstavcov 2 cm medzikus a vrátim 3 cm pevné nadstavce.

Ide sa ďalej

Skutočné testovanie sklonu a polohy prístrojov, ako aj polohy za rajdami však ešte len príde, toto sú len také krátke overenia nastoleného kurzu.

Oranžová kráska sa na chvíľu prevetrala a nadýchla, ale ešte sa treba vrátiť do dielne. Na rade je dokončenie štítu a rally šusplech. A ešte mnoho ďalšieho...