Dolomi(gh)ty 2011 vo dvojici na dvojici SV650S

Po mnohých a mnohých odkladoch sa nám náš sen začal plniť v piatok 19. augusta o 12:30. Odklady boli spôsobené najmä daždivým počasím tohto leta – jednoducho sa nám nechcelo jazdiť po mokrých cestách v búrkach. Našu štvordennú jazdu som rozdelil na štyri časti. Aké duchaplné...

Deň 1.

Cez Rakúsko, samozrejme mimo diaľnic, sme sa chceli presunúť čo najbližšie k Taliansku. Najprv sme dôverovali automobilovej navigácii Garmin nuvi, ale keď sme išli druhý krát po tej istej ceste, bolo nám jasné, že skončí v tankvaku a pôjdeme podľa starej dobrej mapy. Nakoniec sme si na našu hanbu museli pomôcť aj diaľnicou, aby sme po 21:15 skončili v kempe niekde pri meste Lienz po cca 550 km jazdy. Päť minút po postavení stanu prišla silná búrka s krúpami a my sme boli radi, že sme v suchu. Túto trasu by som si už radšej nezopakoval.

Deň 2.

Sobotné ráno nás privítalo slnečným počasím a to nám vydržalo až do konca. Nemali sme pevný plán, iba si užiť jazdenie podľa momentálnej situácie. Chceli sme sa presunúť niekde bližšie k Stelviu, ale cesty boli tak prepchaté plechovkami, že sme to vzdali už pri Brunicu a pustili sme sa smerom na juh do kopcov. Na pumpe sme si „požičali“ bezplatnú mapu a dva dni sme jazdili po menej známych pasoch a trasách. Tieto „bočné“ cesty boli takmer prázdne. Horšie to bolo, iba keď sme museli využiť aj nejaký hlavný ťah na presun k ďalšej „bokovke“. Vždy sme si vytipovali nejaký nie veľmi dlhý úsek, aby sme si zapamätali tých pár odbočení a na passe alebo na križovatke sme sa rozhodli kam ďalej. V ten deň sme prešli napr. Passo Furkelsattel, Grodner Joch, Passo Di Lavaze a Di Manghen. Dávam prednosť pevnému rozpisu trasy, ale v danej situácii nám improvizácia nerobila problém. Pocit slobody nám dodával dobrý – búrkou otestovaný stan a široká sieť veľmi dobrých kempov. V sobotu sme najazdili 335 km. Spali sme pri Lago Di Corlo . Prišli sme „ po svetle“ a tak sme sa v ňom aj okúpali...

Asi takto vyzeralo naše jazdenie na mape po dvoch dňoch

Zväčšiť mapu

Deň 3.

Aj v nedeľu sme sa točili v kopcoch v Dolomitoch a naozaj sme si užili svižné jazdenie. Občas sa mi zdalo, že dlhodobo zaradená vytočená dvojka sa pýtala, či nebudeme aj striedať (napr. trojku ...). Postupne sme sa presúvali na sever cez Passo Di Cereda, Duran, Di Falzarego, Valparola a možno aj nejaké iné (ktoré sme si nestihli zapamätať), aby sme cez Brenner prešli do Rakúska, kde sme spali v Zillertali. Mali sme za sebou 363 km a v Rakúsku aj prvé policajné kontroly rýchlosti v kopcoch, kde by sme to hádam ani nečkali. Našťastie sme neplatili, lebo oprotiidúci kolegovia nám blikli... V Taliansku sme policajtov nevideli, ako keby tam dávali motorkárom viacej priestoru na adrenalín.

Deň 4.

V pondelok nás čakal 660 km presun domov. Táto trasa smerom na východ cez Mittersill, Schwarzach, St. Johan, Liezen, Hieflau a potom na Mariazell s pokračovaním na Wr. Neustadt a Eisenstadt bola rozhodne lepšia ako tá smerom do Talianska. Dobrý asfalt a dostatok zákrut. Ak by som mal ísť ešte raz do Talianska mimo diaľnic, tak by som rozhodne volil túto trasu aj s poplatkom 4,50 za prejazd Gerlos Alpenstrasse. Pri občasných semaforoch kvôli oprave cesty sme využili to, že sme boli zbalení naštíhlo. Tankvaky vpredu, ja tankvak aj vzadu (Cacaova finta), Cacao GIVI kufor na nosiči za sedadlom, medzi ním (Cacaom) a kufrom stan a niečo , čo sme práve potrebovali vysušiť. Nič po bokoch, a tak sme sa ľahko poprepletali dopredu. To chlapíci na Géeskách také ľahké nemali...

A toto bolo blúdenie na mape po ďalších dvoch dňoch

Zväčšiť mapu

Trocha čísel: spolu sme najazdili cez 1900 km, Cacao za 4,8 l/100, ja za 6,00 (asi daň za neoriginál výfuk ). Spali sme v kempoch za cca 25 eur/noc = dve morky ,2 osoby +stan . Niečo sme prejedli, niečo prepili (hlavne nealko, lebo bolo teplo).

Motorky: Dominikova eSVéčka úplne bez problémov. Naozaj super stroj. Ja som raz doťahoval uvoľnené plynové lanká pri klapkách (kvôli „skvelému“ prístupu som to zvládol vreckovým nožíkom) a doma aj spojkové lanko (uvoľnená kontramatica) .

Bol to tak trocha aj test pre moju prestavbu. Zásahy do konštrukcie neboli tak veľké ako pri JSA, ale predsa len boli. Po počiatočnom, tak trocha brucha bolení, či to naozaj moja SV vydrží, bolo naše jazdenie naozaj v pohode.

Tento článok samozrejme nemá ambície byť nejakým veľký cestopisom. Mnoho slovenských motorkárov bolo vyššie, ďalej a viacej krát. Skôr mi ide o to ukázať, že za rozumnú cenu si môžeme zajazdiť na relatívne dobrom asfalte plnom zákrut napríklad v predĺženom víkende.

Už teraz snívame, že si taký výlet zopakujeme aj o rok.

Dodatok:

Po návrate domov mi samozrejme nadala pokoj moja spotreba. Minulý rok som na sériovej esvéčke urobil v Dolomitoch veľmi podobnú spotrebu na podobnej trase, takže moja „nadspotreba“ by nemala byť v mojom pravom zápästí.

Oslovil som teda chlapcov z hlohovského FASTBIKU, či by mi to neodmerali na brzde, prípadne urobili nejakú optimalizáciu. Výsledok je vidieť v grafoch. Už so samotným SRAD-kovým výfukom to bolo lepšie ako séria. Po namontovaní KNK filtra a doladení je rozdiel hlavne v stredných otáčkach viditeľný. Reakcia na plyn a hlavne nárast kruťáku je aj „cítiteľný“. Po úprave som najazdil iba asi 300 km, spotreba klesla na cca 5,7 litra.

Pre zaujímavosť som dal odmerať aj Cacaovu úplne sériovú esvéčku . Grafy sú zaujímavé. Som rád, že sa nestalo to, že by som rozladil motor a zvýšil spotrebu, ale že môžem povedať, že zvýšená spotreba ide na vrub zvýšeného výkonu a hlavne nárastu kruťáku v stredných otáčkach.