Otvorenie sezóny AFRICA TWIN v Poľsku, Sulejow 2006

Z Košíc ma čakala cesta v dĺžke viac ako 400 km. Ako tradične, podarilo sa mi vyraziť neskôr ako som plánoval, a tak hranicu mesta opúšťam až o 17.00. Idem sám, pretože žiadny slovenskí „afričania“ z východu sa nepridali. V piatok vyrazili z Bratislavy ešte Cement a MaAT na Afrikách a mISOp na Yamahe XTZ 750. MaAT mal však v Trenčíne technické problémy a musel sa vrátiť.

Okolo 18.00 už stojím na hraničnom prechode Becherov - Konieczna. Je tu úplne prázdno a som vybavený za chvíľočku. Volám ešte domov Dadi a už radím za jedna po poľských cestách.

Za hranicami je krajina zaujímavá, zvlnená. Dobré cesty a kopa zákrut. Dokonca po ceste jeden horský priesmyk s poctivými „alpskými“ vracákmi, ale nekvalitným asfaltom a zvyškom posypu. To však mojím štupľovým gumám vôbec nevadí. Na vrchole je nejaký kostol, no nemám čas a klesám ďalej do doliny. Stojím až v mestečku Gorlice a učím sa nové poľské slovo – kantor, alias zmenáreň. Kantor som našiel na tretej pumpe a vymenil jednu našu tisícku za 100 poľských zlotých. Z Gorlíc vyrážam nesprávnym smerom, no GPS (ktoré je na prvej väčšej ceste), mi hneď napovedá. Otočím sa teda späť a priamo cez centrum nachádzam správny kruhový objazd.

Zvlnená a zákrutová krajina pokračuje až do mesta Tarnow. Smerové šípky znovu chýbajú a tak sa držím len smeru podľa GPS. Je to bez problémov a čoskoro som za mestom. Ráz krajiny sa mení, kopce ustúpili, nastúpila nekonečná rovina a začínajú borovicové lesy. Dediny sú veľmi husto a v nich bežne aj 40-tky. Mimo dedín dlhé rovné úseky s priemerným počtom cca tri zákruty na 100 km. :-) Pauzu si dávam až pri tankovaní Pred Kielcami, 323 km od domova. Spotreba 5,7 litra nasvedčuje tempu.

Do Sulejowa prichádzam asi o 22.00. Podľa popisu od Cementa nachádzam križovatku, kde je už červenou páskou vyznačený smer na miesto stretnutia. Na miesto je to asi 8 km, no za tmy sa značky na stromoch hľadajú ťažko. O pol jedenástej som na mieste. Telefonát Cementovi, zoznámenie a už vybavujeme veci na recepcii. Cement je tu ako doma, v Poľsku istý čas žil a tak rozpráva poľsky úplne plynulo. Platím 52 Zl za dve noci v stane, 2 x večera a 2 x raňajky a idem si stavať stan. Tých je tu málo, väčšina zvolila ubytovanie v bungalovoch alebo v pavilónoch. Stan staviam strategicky medzi stromy a motorku parkujem na dohľad. Potom sa už vydávam ku miestnej reštike, kde je zábava v plnom prúde.

Cement ma zoznamuje s adminom poľských stránok Africa Twin a tiež s inými kamarátmi a ja sa pomaly adaptujem na tento jazyk. Slovák sa s Poliakom vždy dohovorí, hoci niektorí zvolili radšej angličtinu. Ľudia sa príjemne bavia na parkete aj pri ohni. Vyťahujem lístky na večeru a dávam si grilovanú klobásku a mäsko. Do stanu zaliezam okolo jednej. Jediným rušivým momentom inak kľudnej noci je Poliak jazdiaci o tretej ráno cez kemp pomedzi stany. Jeho Afrika naviac nemá tlmič výfuku.

Sobotňajší výjazd

Ráno sa budím o ôsmej. Celý kemp ešte spí a tak fotím zaparkované Afriky. Okrem nich sú tu Transaply, Varaderá, jedna LC8, dve 1150 GS + nejaké staršie GS, nejaké BIG-y a cestné mašiny. Na raňajky je akási poľská polievka z klobásy z vajcom a klasika syry, šunky + pečivo a čaj.

Teším sa na výjazd. Po zhliadnutí foto z minuloročnej akcie som očakával off-road v podaní veľkých endúr. Vyráža sa okolo desiatej a v kolóne je okolo 80 – 100 motoriek. Prvá zastávke je v Sulejowe na benzínke z čoho som trochu sklamaný. Dúfal som, že budú mať všetci natankované aby sa nestrácal čas.

Nasleduje cesta po vedľajších poľských cestách a nasledujúca zastávka je pri akejsi priehrade. Tu schádzame z asfaltu a ideme krátkou poľnou cestou pod priehradný múr. Pauza na tomto mieste je asi 45 minút. Nejaký Poliak si kráti čas výjazdom na priehradný múr a zjazdom dole po schodoch. Výjazdu sa zúčastnili aj predajcovia KTM a BMW z okolia a k dispozícii sú testovačky BMW HP2, R 1200 GS, KTM 990 Adventure, 640 LC4 a podobne. Ľudia si ich teda na týchto prestávkach požičiavajú a vozia sa po okolí.

Po 45 min. sa znovu presúvame ku blízkemu skanzenu rieky Pilice. Nasleduje ďalšia dlhá pauza a testovacie jazdy. Skanzen nikto nenavštívil a my s Mišom už máme vážne pochybnosti, že off-road výjazd dnes nebude. Vysielame veľvyslanca Cementa a ten nám nesie správy, že väčšina výjazdu je asfaltová, pretože veľa ľudí má spolujazdkyne. Vraj bude na záver nejaká mini enduro vložka. Trochu sklamanie pre mňa aj Miša, lebo sme sem prišli hlavne kvôli jazde v teréne.

Ďalšia jazda nás privádza kamsi do lesa a končíme pri zaujímavej stavbe. Je to bunker z druhej svetovej vojny, ktorí tu postavili Nemci. Stojí uprostred lesa ako tunel. Organizátori naznačujú, že môžeme ísť dnu na motorkách. Tunel má odhadom 300 – 400 m a na konci je zaslepený. Treba sa otočiť a ísť späť. Jazdu v tuneli si všetci dokonale vychutnali a k reči pustili aj svoje motory a tlmiče výfukov. Vonku je potom ďalšia pauza spojená s prehliadkou tunela, ktorý mal inak slúžiť na ukrytie vlaku a priľahlých betónových stavieb. Vyzeralo to ako nejaké nedokončené fabriky. Steny mali hrúbku niekoľko metrov a boli vystužené železom.

Od bunkra sa krátkym presunom dostávame do akéhosi mestečka, kde je pauza na obed. Dávame si opekanú klobásu a minerálku (9 Zl). Väčšina sa však rozhodla pre obed v reštaurácii a tak tu sedíme viac ako hodinu. To už nám s Mišom pohár trpezlivosti pretiekol a sadáme na motorky s jasným cieľom. Užiť si nejaký off-road v okolitých lesoch.

Cesta do kempu alebo 60 km pieskového off-roadu

Nastavujem v GSP navigáciu k bunkru, kde sme boli pred obedom. Pri prvej možnosti však zliezame z asfaltu a vychutnávame si poľné cesty ako stvorené pre veľké enduro. Nakoniec sa musíme predsa len vrátiť na asfalt aby sme prešli cez koľajnice. Potom to už točím definitívne do lesa. Na GPS vidím len priamku, ktorá spája moju aktuálnu pozíciu s bunkrom a vzdialenosť do cieľa. K bunkru teda prichádzame relatívne bez problémov a bez blúdenia.

Miestne lesy sú tu naozaj zaujímavé. Je to povrch, na ktorom som ešte nemal príležitosť jazdiť. Aj keď na to nevyzerá, je to čistý piesok. Vrchná vrstva je spevnená machom a podobne, ale veľmi ľahko sa dostanete aj do hlbšieho piesku. Stromy, ktoré tu rastú, majú totálne plytké korene, niekoľko z nich sme videli vyvrátených. Takže síce sme tu nenašli žiadne náročné výjazdy, brody a blato, našli sme tu terén, aký na Slovensku nie je bežný. Mišo to ale prirovnal k „sahare“ na Záhorí.

Od bunkra sme sa teda dohodli, že budeme pokračovať mimo ciest k priehrade. Cestou by sme sa chceli zastaviť v pieskovom lome, ktorý sme videli z asfaltky. Ťaží sa tam akýsi biely, asi vápencový piesok. Nastavujem teda GPS a derieme sa nekonečnými lesnými cestičkami.

Terén je to relatívne jednoduchý, ale keď vbehnete sa mašinou do hlbšieho závoja piesku, je to o držku. Teória hovorí jasne. Pod plynom, minimálne 50 km/h a v žiadnom prípade neuberať, nespomaľovať a nebrzdiť. Ono sa to ľahšie povie ako vykoná. Motorka je totiž v piesku totálne neovládateľná. Predné koleso vôbec nedrží stopu a zadné vkuse prehrabuje. Prvý kontakt s takýmto závojom končí panikou, spomalením a udržaním motorky rukami nohami a čo ja viem čím akosi na kolesách.

V ďalších prejazdoch už viac experimentujeme. Idem jednoznačne do stupačiek, pred závojom piesku dávam plný kotol a odľahčujem predné koleso prenesením ťažiska dozadu. Funguje to. Prejazd sa takto dá zvládnuť v pohode. Chce to len cvik a nebáť sa.

Po asi polhodine jazdy v lesoch prichádzame náhle k pieskovému lomu. Samozrejme, že zo strany od lesa nie je vjazd do lomu možný, a tak ho musíme obísť. Tu je to už trochu náročnejšie, lebo terén je rozrytý od nejakých veľkých bagrov a k tomu je na zemi kopa polámaných konárov zo stromov. Zvládam so s jedným pádom, keď mi predné koleso vbehlo do jamy po koreni stromu, ktorú som nevidel. Mišo mi pomáha dvihnúť mašinu a pokračujeme popri koľajniciach ku vchodu do lomu. Piesok, ktorý sa tu ťaží, je neuveriteľne jemný a biely. Chvíľu váhame, ži vezmeme značku zákaz vjazdu vážne alebo sa tam dole vrhneme. Nakoniec kedy najbližšie budeme mať možnosť pojazdiť v jemno bielučkom piesku?

Prvý ide dole Mišo a ja tvorím aspoň nejaké foto z nášho výjazdu. Hneď sa však za ním púšťam a zisťujem, že to nebude také ľahké. V piesku sú hlboké koľaje od bagrov, ktoré sa nedajú križovať. Piesok je veľmi jemný a je problém tu nabrať rýchlosť, v ktorej by už bola moto aspoň trochu ovládateľná. Dávame si zopár jázd, no je to drina. Po chvíli zo mňa leje a zastavujem pri Mišovi čo ďalej. Navrhujem to zapichnúť do najbližšieho pieskového kopca a spraviť pár záberov.

Z lomu pokračujeme ďalej smerom k priehrade. Na asfalt vyliezame až tesne pred priehradným múrom. Prechádzame po múre a na druhej strane schádzame dole na kamenistú cestu, ktorou šli aj všetky afriky. Tentoraz sme tu sami tak to riadne rozbieham + 100 km/h. Kamene vo veľkosti pingpongových loptičiek odlietavajú a ja sa vytešujem hliníkovým chráničom podvozku. Ďalšia diaľnica pre veľké enduro, akú v okolí Košíc ľahko nenájdem (skôr trávnaté, lesné alebo až blatisté terény). Trochu mám problémy pri brzdení, keďže som zabudol vypnúť ABS, no nekončím vo vodách riečky Pilica. Pod priehradou tentoraz nestojíme a ideme hneď ďalej po prúde rieky. Obchádzame rybárov a boríme sa v piesku. Mimo lesa sú pieskové závoje častejšie a aj hlbšie. Po prúde rieky sme prešli pár kilometrov a dali sme si pauzu.

Musím povedať, že sú tu zaujímavé terény a divím sa prečo keď sme pri priehrade stáli 45 min. nečinne, prečo nás aspoň organizátor nevyzval pojazdiť týmto smerom. Na svoje by si tak prišli aj off-roaďáci...

My sa však zhodujeme, že tadiaľ cesta nevedie. Čas sa kráti a kemp je presne opačným smerom. Vraciame sa teda ku priehrade a rozhodujeme sa pre off-road návrat okolo vzniknutého jazera až do Sulejowa. Čaká nás cca 20 km vzdušnej vzdialenosti. Lesný terén, pieskové pláže obchádzky nekonečných zátok jazera a aj kľučkovanie pomedzi stromy, kde už cesta nevedie. Na brehoch jazera je mnoho rybárov, no žiadnemu z nich sme neprekážali. Jeden nám dokonca ochotne radí kadiaľ ďalej a vedie nás na bicykli. Naša jazda končí až na opačnom konci jazera, kde už sú bažiny. Ďalej sa ísť proste nedá. Vraciame sa teda na asfalt a po pár kilometroch sme v kempe. Je 18 hodín a práve sa vracajú aj jazdci z výjazdu. Máme za sebou cca 60 km v teréne, primeranú dávku únavy a tak naše prvé kroky vedú do baru na pivo.

A o čo sme prišli zo spoločného výjazdu? Cement referuje, že šli k nejakej zrúcanine hradu, kde vyšli všetci až do nádvoria. Vraj tam bola dobrá ozvena a bol to príjemný zážitok počuť skoro sto afrík...

Večerná zábava sa niesla v podobnom duchu ako tá piatková s tým rozdielom, že sa pri mne pristavil aspoň dvojnásobný počet ľudí. Medzi nimi aj majiteľ druhého GS-a na zraze. S ním a ďalšími dvoma pánmi som rozprával asi hodinu. Všetkých zaujímala hlavne „jazva“ na ľavom válci, ktorú som GS-ku uštedril na Ukrajine. Po sprche a zaparkovaní moto sme pokračovali v bare. Tu sa nám stalo osudným stretnutie so šéfom polície celého kraja. Družná debata okorenená viacerými kolami vodky sa v mojom prípade skončila niekde v nenávratne, keď si pamätám už len ako som sa ráno zobudil v stane. Viem ale, že barmanka bola policajtka, ukázala nám aj odznak a nevedeli sme meno slovenského skokana na lyžiach :-)

Cesta domov

Ťažká noc. Ráno sa budím v stane kompletne oblečený ani nie v spacáku... Nič moc, nie som ja typ na vodku s pivom trénovaný. Radšej rýchlo vstávam a balím. Na raňajkách som prvý zo Slovákov. Teplý a veľmi chutný bigos padol vhod. Zapil som ho množstvom čaju a primiešal som aj jednu ružovú tabletku. Z kempu odchádzame aj s Mišom niečo po 10-tej ale hneď v Sulejowe stojíme a nakupujeme povinne krowky a Mišo aj Žubrovku (akási vodka so steblom trávy) Potom sa už len lúčime a ponáhľame sa každý svojím smerom.

Keďže som mal dosť naponáhlo, vracal som sa rovnakou cestou ako som šiel do Poľska. Naviac som si dal obedňajšiu pauzu a zastavil sám pri niektorých zaujímavostiach. Na hraniciach som bol o štvrtej a znovu tam nikoho nebolo. Príjemnú jazdu do Košíc mi ešte narušila krízovka za Prešovom, ktorú som už popísal inde.

Záver

Príjemná akcia na zaujímavom mieste. Nie som na nekonečné roviny zvyknutý. Akcii nie je čo vytknúť, iba málo off-roadový výjazd. Všetci však boli spokojní, lebo presne taký výjazd bol na programe. S Mišom sme si to však dostatočne vynahradili sami. Slušná účasť asi sto motoriek, väčšina z Poľska, traja Slováci a jedna ukrajinská Africa. Na akciu prišla vynikajúca partia správne naladených ľudí. Poliaci nemali problém sa baviť aj so Slovákmi napriek jazykovej bariére.

Niekoľko postrehov z Poľska:

• Cesty nekvalitné, zvlnené, koľaje. Stavajú už aj nové cesty, ako kde
• Benzín cca 4,2 Zl = 42 Sk
• Kurz 1 : 10, za 1000 Sk som dostal 100 Zl
• Za SK hranicami je Poľsko zaujímavé, hornaté ako SK. Nad Tarnowom viac na sever začala nekonečná rovina, žiadne kopce minimum zákrut
• Ubytovanie: Kemp stál 5 Zl / noc
• Ubytovanie v bungalove jedna osoba 2 noci, 2 x večera a 2 x raňajky tuším 72 Zl
• Ceny jedla podobné ako u nás prípadne trochu drahšie
• Pivo 0,5L 3Zl