Prezeráte si mobilnú verziu motoride.sk.
Prepnúť na PC verziu.
Pridané: 20.08.2006 Autor: Tomáš Hajduch - Awia
Čitatelia: 21150 [Mototuristika - Východné Slovensko - Moto-akcia]
Jubilejný piaty ročník stretnutia MotoRide-ákov sa konal druhý augustový víkend 2006, tentoraz v nádhernom prostredí Pienin na severovýchode Slovenska. Počasie nám počas týždňa neprialo a nevyzeralo to veselo ani na víkend.
Predchádzajúci | Seriál článkov: Motoride Stretko | Nasledujúci
Piate stretko je prvé na východe. Predošlé stretká sme robili viac menej v strede Slovenska s výnimkou posledného, ktoré bolo v Čechách. Nemám to teda ďaleko a tak chcem vyraziť z Košíc poobede. Čo sa týka stretiek, šťastie mi nepraje a nie je tomu inak ani tohto roku. Pracovné povinnosti v spojení s inými problémami zapríčinili, že mesto opúšťame až okolo štvrť na šesť. Stratený čas sa snažím dobehnúť na diaľnici, ale v Prešove ma nezmyselne zastavujú policajti. Som v pohode, viem, že som šiel pri vstupe do mesta predpísanou 80-tkou...
Policajt má však iný názor. Na konci diaľnice je značkou obmedzená rýchlosť na 80 km/h. Tesne pred ňou je ale značka Prešov a policajti merajú na tomto krátkom úseku medzi značkami. (koniec diaľnice 90, značka Prešov 60, potom značka 80) Verdikt je jasný - 80 km/h na 60-tke = 1 000 Sk. Nechodím po diaľnici a tak som sa nechal nachytať. Nemám slov nad týmto miestom výberu. Policajti zastavili celú kolónu áut vrátane mňa a úspešne inkasovali...
Patrične nasraný vyrážam z Prešova a mne dobre známymi cestami mierim na Pieniny. Do kempu Pltník prichádzam niečo pred siedmou a rozhodne tu nie som prvý. Rýchlo staviame stan a obieham účastníkov, známe tváre aj nováčikov. Na sobotu som navrhol dve hlavné trasy. Menší záujem je o Osvienčim, väčšina má nasmerované na výlet okolo Tatier. Zároveň zisťujem záujem o guláš na sobotu po výjazde.
Kemp |
Potom sa už môžeme venovať večernej zábave pri ľudovej hudbe, obsluha to zvláda dobre a kuchyňa varí vynikajúco. Ľudia prichádzajú celý večer. Počasie sa drží a dúfame že mu to vydrží aj na sobotňajší výjazd. Balím to medzi poslednými niekedy po jednej v noci.
Vstávam o ôsmej ráno a postupne sa prebúdza celý náš kemp. Noc bola relatívne chladná (cca 13 stupňov) Keďže počasie vyzerá sľubne, volím si trasu Osvienčim. Máme pred sebou mnoho kilometrov po preplnených poľských cestách a tak by sme mali vyraziť čím skôr. Z pôvodného počtu troch motoriek nakoniec do Osvienčimu vyráža sedem strojov. Prejdenú trasu si môžete pozrieť tu: Trasa Červený Kláštor - Osvienčim
Cestu nemá zmysel opisovať, za hranicami je krajina ešte zaujímavá (zámok Niedzica a priehrada), no potom je to už len nudný trojhodinový presun po preplnených a nekvalitných poľských cestách. Míňame zápchu dlhú asi 10 km, našťastie v protismere a do Osvienčimu prichádzame o 13.00. Stojíme pri múzeu Auschwitz I. Prilby a bundy nakladáme do auta (ktorým prišla Phoebe čakajúca malého motorkára) a vyberáme sa na prehliadku.
O Osvienčime tu už bolo popísané dosť:
Osvienčim |
Nebudem teda opakovať. Môžem ale povedať, že som videl foto aj čítal články. Pocity, ktoré som však pri prechádzaní týchto pochmúrnych miest zažil, sa nedajú opísať. V slovenskom bloku sme si pustili video s názvom Spomienky. Spomienky Slovákov, ktorý prežili a po rokoch sa od Osvienčimu vrátili, aby vypovedali svoje svedectvo. Pre sledovaní tohto filmu mi behali zimomriavky po celom tele.
Ďalším šokom pre mňa bol tábor Auschwitz II Birkenau. Žiadna foto nedokáže zachytiť rozľahlosť tohto miesta... Celkovo sme na prehliadku oboch táborov potrebovali 5 hodín. A to som chcel spraviť zrýchlenú prehliadku...
Z Osvienčimu teda odchádzame o 18.00 za sprievodu mierneho dažďa. Tu sa dozvedám, že Dadi nám nezabalila vôbec dažďovky na celý víkend. Hmm, optimistické... Cesta späť je v znamení dažďa až lejaku a mierneho blúdenia. Pred Nowým Targom prestáva pršať a dokonca aj schnú cesty, stojíme ešte na nákup oštiepkov a ťaháme na hranice. Do kempu prichádzame o 21.00. Chalani, ktorí šli na trasu okolo Tatier, sa vrátili už okolo 17.00. Okrem toho v kempe pribudli ďalší motorajďáci, ktorým to v piatok nevyšlo.
Výjazd okolo Tatier |
Malým sklamaním je pre mňa objednaný guláš. V piatok večer som všetkých prešiel a objednal som guláš podľa ich záujmu – 30 porcií. Večer od deviatej, keď sme sa mi vrátili do kempu, bolo zjedených len 9 porcií a to už jedli aj ľudia, ktorí si ho v piatok neobjednali. Guláš bol ale vynikajúci s obrovskou porciou mäsa a nám padol po celodennom jazdení perfektne...
Večer bol už v znamení voľnej zábavy. Sklamaním bola obsluha, ktorá sa oproti piatku radikálne zmenila. Ešte pred polnocou nám načapovali posledné pivo a potom zavreli bar. A tak postupne, ako ľuďom dochádzali zásoby, šlo sa spať. Večernú pohodu spríjemnil mierny dážď, ktorý trval celú noc. Zostal som posledný s Jraidom sedieť pri ohni a okolo druhej sme ešte priložili do ohňa aby cez noc vysušil mokré nebo.
Celú noc panoval mierny dážď, aby ráno ustúpil. Tábor sa začal pomaly prebúdzať k životu. Tí vzdialenejší sa balili na cestu domov. Počasie pod mrakom všetkých odrádzalo od splavu Dunajca na drevených pltiach a tak sme s Dadi ostali ako jediný záujemcovia. Škoda, aj keď to nemám na Pieniny ďaleko, na splav som sa ešte nedostal.
Z tohto stretka to máme domov netradične blízko a tak sa nikam neponáhľame. Kemp opúšťame ako poslední tesne pred dvanástou a mierime rovno na Salaš Frank v Starej Ľubovni. Znovu úplná spokojnosť. Počasie sa vylepšuje a tak špekulujeme čo ďalej. Na plte sa nikomu nechce a tak navrhujem kúpanie v termálnych kúpeľoch vo Vyšných Ružbachoch.
Bol to dobrý nápad. Aj keď nie všetci mali plavky, vyriešili sme to. Na parkovisku predávali rôzny tovar Ukrajinci. Baby si však nakoniec požičali plavky v pokladni kúpaliska. Zaujímavá služba. Musím povedať, že sledovať baby pri výbere to bol komický zážitok. :-)) Pokladník ich však presvedčil, že sa idú okúpať do liečivých termálnych vôd a nie na módnu prehliadku.
Kúpalisko Ružbachy poskytuje krytý bazén s termálnou vodou s teplotou 33 stupňov celzia a ďalšie vonkajšie bazény s termálnou aj normálnou vodou. Škoda len, že je celé trochu zanedbané, zaslúžilo by si viac pozornosti.
Po asi troch hodinách relaxu sme sa pobalili a navštívili ešte Travertínové sochy, Vyšné Ružbachy. Potom sme už len vyrazili do Košíc.
Travertínový lom - Vyšné Ružbachy |
Piatemu juilejnému stretku neprialo veľmi počasie. Predpovede na víkend boli zlé a to asi odradilo veľa ľudí. Nakoniec to nebolo také zlé, aj keď na výjazde zmokli v sobotu k večeru obe skupiny. Potom už pršalo len v noci, čo nám rozhodne neprekážalo.
Taktiež oznam o stretku sme dali na stránku neskoro. Aj keď som už v júni predstavil všetky akcie, ktoré na rok 2006 pripravujeme aj s dátumami, článok s doplňujúcimi informáciami sme zverejnili len dva týždne pred akciou. Za toto sme si už dávku kritiky zlízli a určite sa do budúcnosti polepšíme.
Či sa vám na akcii páčilo alebo nie, môžete zhodnotiť v diskusii k tomuto článku. Som zvedavý na vaše reakcie a očakávam aj pozitívnu aj negatívnu kritiku. Stále si myslím, že putovná turisticky zameraná akcia má v kalendári svoje miesto.
No a kde sa stretneme o rok? Na Ukrajine, v Poľsku, Maďarsku či v Čechách? Alebo znovu na Slovensku... Prečo nie. Privítam vaše tipy na zaujímavé miesto.
Foto: Tomáš Hajduch - Awia, MOKUSHKO.
Pridané: 20.08.2006 Autor: Tomáš Hajduch - Awia Zdieľať
Predchádzajúci | Seriál článkov: Motoride Stretko | Nasledujúci
© Copyright 2001-2024 Motoride.sk | ISSN 1336-6491 | info@motoride.sk | Podmienky poskytovania služieb. | RSS:
Obsah stránok MotoRide.sk je chránený autorským zákonom. Kopírovanie v akejkoľvek podobe bez súhlasu je nezákonné.
Počet návštevníkov Dnes: 203943 | Včera: 161553