Orava a Kysuce 2005 1/2

Najkrajšie na tomto výlete bolo, že sme vyrazili bez cieľa a bez plánu. Akosi ma ťahalo na Oravu a tak som aspoň vedel smer. Od mojej poslednej návštevy Oravy ubehol už kopec času a už vtedy som Dadi sľúbil, že ju na Oravu vezmem. Nadišiel čas svoj sľub splniť.

Nedeľa

Vyrážame teda v nedeľu ráno, v pohodičke, notoricky známou cestou cez Jahodnú do Kojšova. Nevezie nás však naša CBR-ka, ktorú sme mali 3 roky, ale pre nás úplne nová BMW R 1150 GS.

Aj preto zbieham z asfaltky ešte pred Kojšovom a smerujem na menší off-road vo dvojici na blízky kopec s krížom. Dadi spočiatku nie je nadšená, pretože v teréne sme ešte spolu nejazdili, ale ide to dobre. Vystupuje len pár metrov pod vrcholom, kde sa musím chvíľku potrápiť sám a už sa kocháme výhľadom...

Potom už šviháme ďalej smerom na Poprad. Okolo Levoče nás chytila silná búrka avšak to nás neprekvapuje, keďže nám pršalo aj presne pred rokom v náš svadobný deň, keď sme vyšli z kostola.

V Poprade stojíme pri Aqua City, chceli by sme sa okúpať. Odrádza nás však vysoké vstupné, vzhľadom na pokročilý čas a tak pokračujeme do Tatralandie pri Liptovskom Mikuláši. Tu majú aj lacnejšie vstupné od 17:00 hod. Ostávame dve hodinky a napĺňam tak aj Dadine požiadavky na relax.

Z Tatralnadie vyrážame niečo po 19-tej vynikajúcou cestou cez Liptovský Trnovec do Zuberca a potom ďalej na Oravu. Táto cesta jednoznačne patrí medzi moje najobľúbenejšie na Slovensku a tak si ju užívam naplno. Stojíme iba na vrchole, kde je nádherný výhľad na hory západných Tatier a Liptovskú Maru. Idylku tohto miesta dopĺňa zapadajúce slnko.

Najvyšší čas rozmýšľať kde prespíme. V batožine nemáme žiaden stan a tak budeme hľadať hotel alebo penzión. Na Orave je ich požehnane. Prvý pokus v Podbieli sme zavrhli, pretože nebolo kde nechať motorku. Následne sme natrafili na Hotel Skalka v Trstenej. Priaznivá cena (1 100 Sk za izbu s raňajkami) a možnosť nechať motorku v uzamknutom dvore nás presvedčili. Ubytovali sme sa ešte pred desiatou večer a vydali sme sa do mesta na večeru.

Zamierili sme do reštaurácie v blízkom Hoteli Roháč. Nedeľa večer, 10 hodín, kuchyňa už bola zavretá. Sklamanie však trvalo len chvíľku, keď sa mladík z baru ponúkol, že nám predsa len niečo ugriluje. Zobral nás na Terasu, vytiahol čistý gril a naložil do neho kuracie. Môžem povedať, že to bolo najlepšie grilované mäso aké sme jedli. Mladík tam nadčasoval len kvôli nám. Keď dopiekol musel ešte znovu kompletne vyčistiť celý grill. Musím povedať, že som bol príjemne prekvapený. Som si istý, že v Košiciach alebo Bratislave by sme ostali hladní. Vidno, že toto je región, kde turistika naozaj funguje a ponúkané služby sú na úrovni.

Dnes sme najazdili 215 km.

Pondelok

Znovu sa nemusíme nikam ponáhľať a vychutnávame si luxus v podobe hotelových raňajok. Žiadna poľná kuchyňa a balenie stanu sa tentoraz nekoná. Dnes máme v pláne sa túlať po Orave a tak kupujem podrobnú turistickú mapu Oravy. Najprv smerujeme do najsevernejšej obce SR – Oravskej Polhory.