YAMAHA YZ 250, 1994

Od nejakej šiestej triedy na ZŠ, som začal jazdiť na „motorkách“. Samozrejme, môj prvý bol Pincel. Išla na ňom len jednotka, ale aj to stačilo. Za tých 200 korún, ktoré sme zaň s kamarátom dali, to bolo „žihadlo“. Už vtedy som zistil, že cesty ma nejako nelákajú, tak že sa zo mňa postupom času stával bahniak. Potom prišlo na rad viacero motoriek. Boli to samé zlepence a zvarence – čo kto dal, prípadne požičal :o). Dokonca sme raz šlohli kamarátovej babke zo záhradného čerpadla starú Z-ku 150-ku, trojrýchlostný nezmar. Samozrejme, najviac šli na odbyt kostry a kolesá. Motory, väčšinou ČZ a JAWA, vydržali o niečo viac. To sme si už hovorili „veľký krosári“ :o) a zlomili sme všetko na čom sme sedeli.

Asi v 18-tich som sa dostal ku staručkej Yamahe 125 a to už bola iná káva. Ale vydržala tiež asi len pol roka, stalo sa jej to, čo aj iný – zlomil som ju :o). Potom, ako by uťal. Nesedel som na ničom, samozrejme okrem kresla, 12 rokov. Stále sa mi snívali tie krásne naháňačky s policajtmi, ktorým sa nepáčili moje skladačky, keď som sa náhodou ocitol na nejakej tej ceste a samozrejme „krásne pocity“, keď som tlačil, prípadne niesol motorku po jazdení z lesa.

Takže, som sa jedného pekného dňa rozhodol, že si kúpim nejaké „hurkátko“. Najprv to bola Kawa KX 125, ale po prvých jazdách som zistil, že to nieje ono. Pomohol mi k tomu hlavne „zakusnutý“ piest.

Tak že, nasledovalo ďalšie zháňanie a nakoniec sa zadarila Yamaha YZ 250. Bola vo vynikajúcom stave. Robil som na nej minimum a môžem ju poradiť všetkým, ktorí majú radi 2T. Pod zadkom zhruba 55 koníkov a nejakých 9 tisíc otáčok už vie narobiť divy. Tak že, teraz sa mi už nemusí len snívať. Stačí otvoriť garáž ... :o)